DRUŽSTEVNÁ. AKO TO BOLO S „TRESTNÝM OZNÁMENÍM“ NA PÁNA DOBROVODSKÉHO.
Od doby, keď sa na Družstevnú ulicu presťahovala početná rodina z obce Gajary, zo strany príslušníkov mestskej polície sa zvýšil i počet kontrol tejto lokality. Za účelom predchádzania narúšania verejného poriadku a občianskeho spolunažívania tu bolo zriadené tzv. kritické miesto, ktorého kontrola sa odvtedy každý deň (mimo zriedkavých výnimiek) vykonáva. K dnešnému dňu tu bolo takto vykonaných 2379 kontrol. Mimo týchto kontrol tu boli výjazdy hliadky i v prípadoch, keď porušovanie verejného poriadku tu bolo dakým oznámené, prípadne keď tu príslušníci realizovali doprovod zamestnancom rôznych inštitúcií alebo médií.
Vyriešených tu bolo 34 priestupkov
z toho:
– 14 x voľný pohyb psa bez vôdzky
– 3 x neoprávnené zaberanie verejného priestranstva
– 4 x odloženie odpadu mimo miesta určeného
– 5 x spaľovanie odpadu
– 1 x neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa
– 1 x iný priestupok na úseku verejného poriadku
– 1 x priestupok na úseku občianskeho spolunažívania
– 4 x poškodenie resp. krádež majetku
– 1 x poškodenie zelene
Príslušníci mestskej polície tu riešili i výskyt túlavých psov, keď k dnešnému dňu ich odchytili 37.
Nevyhýbam sa téme Družstevnej ulice, pretože vo vzťahu k obyvateľom tejto lokality je tu naša činnosť vo väčšej miere zameraná a to i na úkor iných lokalít v meste a usudzujem, že naše pracovisko sem smeruje väčší objem aktivít, ako ktorékoľvek iné.
O to viac ma mrzí, keď naša práca je následne znevažovaná rôznymi vyhláseniami, že polícia nekoná, nerozlišujúc pritom ani, či mestská alebo štátna. Je však nutné uviesť i to, že naša činnosť môže byť vykonávaná na základe zákona a v zmysle zákona. Z našej pozície sme nemohli zabrániť nasťahovaniu sa tejto rodiny a taktiež nemôžeme zabezpečiť ani to, aby sa z Družstevnej ulice vysťahovala.
Nemôžem zabrániť ani mnoho krát publikovanej informácii p. Dobrovodského, že ja osobne som podával na neho trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie. Dlho som nereagoval, pretože zákon o ochrane osobných údajov mi neumožňuje zverejňovať informácie, ktorých publikovanie by narušili súkromie osoby. A ani som sa verejne nezmienil o tom, že pán Dobrovodský bol na našom pracovisku. Tento stav však trval len do predvčerajška, keď sám pán Dobrovodský na jednej internetovej stránke uvádza, že sa nechal vytočiť a že (citujem): „kecal na polícii blbosti“. Tu však zase ťahám za kratší koniec a nemôžem zverejniť to, čo na našom pracovisku uvádzal. Jedno je však isté, že ak by p. Dobrovodský splnil to, čo uvádzal, nemohol by som kľudne spávať do konca svojho života s tým, že som takéto jeho výroky zamlčal. Nepodával som však trestné oznámenie. Z obavy možnosti splnenia jeho výrokov som zaslal mailovú správu o nich na Policajný zbor SR. To, ako tam bola mailová správa vyhodnotená, už ovplyvniť nemôžem. Nepovažujem svoje konanie za „chrapúňske“ a svedomie mám čisté. Avšak nepovažujem za korektné, aby sa na internetových stránkach objavovali konštrukcie, že som tak učinil z politických dôvodov, keď ako náhradník za župného poslanca pána Dobrovodského by nastúpil primátor mesta. Pritom na dôvody môjho počínania sa ma nikto ani slovom nespýtal pred zverejnením informácie o tzv. trestnom oznámení.
V pravidelných kontrolách Družstevnej ulice naďalej zotrvávame, ale ak by malo byť zo strany obyvateľov tam bývajúcich naše počínanie považované za nežiaduce, môžeme od pravidelného pobytu v tejto lokalite upustiť.
Ivan Jurkovič
náčelník MsP