Za (doteraz) najznámejší projekt vo svojom živote považujem www.foaf.sk. Keď ma chcú niekde predstaviť, tak povedia niečo v zmysle "toto je Jano Suchal, ten čo spravil foaf.sk". Väčšinou nasleduje uznanlivé pokyvkávanie hlavou. Ja mám v týchto momentoch veľmi zmiešané pocity. foaf.sk je môj najväčší fail, totálne premárnená šanca a hneď niekoľko krát. Čo? Prečo?

foaf.sk verzia 1.0 vyzerala takto.

Najprv v skratke ako to začalo. Písal sa rok 2008 a s dlhoročným spolužiakom Petrom Vojtekom sme boli doktorandi na FIIT STU. Ja som sa babral s grafovými algoritmami a kedže ma už nebavili nereálne akademické dáta, stiahol som si obchodný register a robil nad tým nejaké pokusy. Celkom sa mi tie dáta zapáčili, a tak som za pár večerov spravil prototyp algoritmu, ktorý ukazoval "blízke osoby a firmy". Potom Peťo povedal, že to je fasa, ale ešte by to chcelo ten graf aj nakresliť. Ďalších pár večerov a prvý foaf bol na svete. Nemalo to ešte ani názov ani doménu, ale páčilo sa nám to tak, že sme poslali na ministerstvo spravodlivosti email, že či to nechcú. Samozrejme to bolo úplne naivné, ale videli sme, že do toho klikajú ako diví. Po mesiaci bez odpovede, sme vymysleli názov a dali to von. Bol pondelok večer 20. októbra 2008. Ja som to poslal asi trom známym a Peťo na nejaké súkromné fórum svojich kamošov zo strednej. Utorok okolo obeda sme boli na prvej priečke vybrali.sme.sk (taký ten slovenský Slashdot), štvrtok to dávali na obed vo vysielaní rádia Expres. Server to nevydržal, ale to sa dalo čakať od "unlimited hosting"-u za $5 mesačne.

Ak ste sa so mnou niekedy rozprávali, tak potiaľto tento príbeh pravdepodobne už poznáte. Teraz úplne otvorene o tom všetkom ostatnom.

Za prvých 7 dní sme mali 9K návštev, 6.5K používateľov. Druhý mesiac (november) 24K návštev. Raketový nástup, proste všetko ako z veľkej knihy.

Návštevnosť foaf.sk za prvý týžden

Začali nám písať ľudia s ponukami na odkúpenie, ozval sa nám Tomáš Bella a Tomáš Ulej, ešte vtedy zo sme.sk a rozprávali sa o spolupráci a o tom čo ešte robíme na fakulte. Ponuky na odkúpenie sa hýbali od 50K korún ak budú kvalitné zdrojové kódy (slušne sme odmietli), až po finále, kde sa o foaf.sk "bili" dve firmy, a v princípe prehadzovali ponuky ako na dražbe. Dohodli sme sa na finálnom odkúpení za 30K eur v pomere 70% mne a 30% Peťovi. Písal sa február 2009. "Exit" za štyri mesiace. Neboli sme milionári, ale mne to neskôr výrazne pomohlo kúpiť byt, bez šialenej hypotéky.

Najbližší rok a niečo sme na tom robili na dohodu, starali sa o prevádzku, spravili redizajn (Juraj Rosa, díky za super robotu), fixovali chyby a odpovedali na nepríjemné emaily (ako napríklad zle priradené dlhy, vyhrážanie sa žalobami a tak). Bol to výborný vedľajší príjem a hrozne ma to bavilo. V októbri 2009 sme boli na 150K návštevách mesačne, v októbri 2010 na takmer 300K. Denne tak 12-13K. Volali si nás rozprávať na konferencie a do novín. Dobré časy.

Návštevnosť foaf.sk za prvé dva roky

Začali problémy s platením za našu prácu, potom majiteľ začal (konečne!) uvažovať o spoplatnení a tam sa naše vízie dostali do konfliktu. Odmietali sme predstavu, že foaf.sk zatvoríme pre verejnosť s argumentáciou, že na nás po dvoch mesiach neštekne už ani pes. Odmietali sme to otapetovať reklamou. Videli sme tam oveľa lepší biznis model, ale majiteľ už do toho nechcel tlačiť ďalšie peniaze. Začalo to stagnovať, aktualizácie som robil zadarmo, server nakoniec roky platil z vlastného, len aby foaf.sk žil. Bolo to "moje dieťa" a nechcel som ho opustit, aj keď som po predaji vlastne nemal na neho už žiadne práva. Komunikácia sa úplne zmrazila. foaf.sk padal voľným pádom.

Jedného dňa sa mi ozval neznámy človek, že preberá práva na foaf.sk po pôvodnom majiteľovi a chce to ďalej rozvíjať a spraviť z toho seriózny biznis. Veľmi podivná situácia, hlavne preto, že nechceli nič povedať o tom, čo je s prvým majiteľom. V princípe som v tom videl vykúpenie, no problém bol, že nový majiteľ rovno povedal, že internetu vôbec nerozumie. Zhodli sme sa, bude len investor kvôli kapitálu. Vypracoval som plán projektu, biznis model, zmapoval konkurenciu, veľkosť investície, podpísali sme zmluvy, vyriešili vlastnícke práva, naťahovali sa o doménu (pôvodný vlastník robil obštrukcie), dohodli podiely, dohodol som programátorov, grafika a začali sme makať. Videl som to ožívať. 

Studená sprcha prišla v momente, keď som poslal novému majiteľovi/investorovi prvú faktúru. Povedal, že to nezaplatí a prvé peniaze dostaneme z prvých príjmov. Márne som mával zmluvou, ktorú podpísal. Donekonečna sa ho pýtal, že čo vlastne teda on investuje? Slová o tom, ako tomu nerozumie sa vyplnili do bodky. foaf.sk zomrel druhý raz a opäť som platil za hosting sám a staral sa, len aby to nezomrelo.

O firme, ktorá pôvodne kúpila foaf.sk sa začali šíriť divné reči. Všetko mi docvaklo nedávno, keď som našiel rozsudok súdu o podvodoch na DPH (http://otvorenesudy.sme.sk/decrees/738831), kde vystupuje aj firma, ktorá foaf.sk ako prvá kúpila. Netuším akú úlohu v tomto celom zohrával konateľ, nevidel som ho od kedy prestal komunikovať dlhé roky predtým. foaf.sk – projekt, ktorý si bral za cieľ zvyšovať transparentnosť, kúpila firma, čo bola zapletená do podvodov na DPH? Ach, tá irónia.

Neskôr sa mi ozval Milan Dubec (zakladateľ azet.sk), že by chcel niečo podobné spraviť a hľadá partnera, chcel investovať. Bol som z toho celého tak znechutený, že som si medzičasom našiel už iné záujmy (SynopsiTV) a nedohodli sme sa. Keby prišiel o pol roka skôr, dopadlo by to úplne inak. Sorry Milan. Držím palce s projektom www.zisk.sk

Asi koncom roka 2013 sa mi ozval ďaľší človek od nového majiteľa, čo IT už rozumie, že preberie správu foaf.sk na seba, aj server aj vývoj aj všetko. Už mi bolo všetko jedno a na toto som vlastne čakal. foaf.sk pre mňa vtedy zomrel nadobro. Čo s tým spravili vidíte dnes, len si prosím nevypínajte AdBlock. 

Formálne nie som vlastníkom foaf.sk vlastne už od začiatku (po predaji), reálne som vývoj foaf.sk skončil asi pred 3-4 rokmi, úplne mimo mňa je to od začiatku tohto roka. Opustit srdcovku bolo fakt veľmi tažké. Naučilo ma to hrozne veľa, pochopil som, že kým nie sú peniaze na účte, slovo, zmluva a faktúra tu nič neznamenajú, aké dôležité je mať investora, s ktorým si rozumiete a udržať si kontrolu v projekte. Napriek všetkému mi to otvorilo neskutočne veľa dverí, kontaktov a spoluprác. Zarobil som na tom dokopy cca niečo cez 40K eur v hrubom. Začal som sa venovať open data a vzniklo kopec zaujímavých projektov, ktoré sa viac či menej foafom inšpirovali. Najbližšie tomu kam som chcel, aby foaf.sk smeroval je dnes projekt www.finstat.sk. Chalani robia super robotu a držím im palce.

Prečo toto celé? Som zástanca transparentnosti, otvorených dát a fascinuje ma, čo všetko zverejňuje o sebe napríklad taký americký Buffer aj ked vôbec nemusí. https://open.bufferapp.com/transparent-pricing-buffer/ No jo, lenže keď máte obrat v niekoľko stotisícoch dolárov mesačne a slušný zisk to už sa rozpráva ľahšie. Ťažšie je hovoriť otvorene o neúspechoch, ešte horšie o svojich a najhoršie snáď na Slovensku, lebo tu sa neúspech neodpúšta. Napriek tomu si myslím, že počúvať o failoch je minimálne rovnako dôležité ako o úspechoch. Tak som začal od seba.

Kto pridá svoju #failstory? Mňa by zaujímal taký Michal Truban, Jakub Ptačin, Peter Komorník, Jožo Kováč alebo Michal Illich. Berte to ako výzvu.

Ďalšie #failstory

Jožo Kováč: 7SEGMENTS: Moja cesta k uspesnu startupu #failstory https://www.facebook.com/notes/10155006743105078/

Jakub Ptačin: https://www.facebook.com/jakub.ptacin/posts/10205431626653005

Peter Komorník: https://www.facebook.com/notes/peter-komornik/moja-failstory-expanzia-do-us/10154985103100615