Archív kategorií: Nezaradené

Nezaradené

Co zažili a co si myslí syrští uprchlíci?

tags: anketa
http://blisty.cz/art/80119.html

Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung provedlo vůbec první
průzkum veřejného mínění mezi syrskými uprchlíky v Evropě.
Mezi 24. zářím 2015 a 2. říjnem 2015 bylo vyslechnuto 889 Syřanů
žijících v Německu.
Zde jsou výsledky. Materiál přeložil Marek Pavka.

Bylo území, na němž jste v Sýrii žili, ostřelováno?
Ano – 88 %.
Ne – 12 %.

Kdo je odpovědný za ostřelování vaší oblasti? (Možnost vícero odpovědí)
Syrská armáda a její spojenci: 74 %
ISIS: 33 %
Al Nusra: 14 %
Kurdské síly: 4 %
Svobodná syrská armáda: 18 %
Jiné povstalecké skupiny: 7 %
Mezinárodní koalice: 8 %
Nevím: 12 %

Byl někdo vám blízký (rodina, přátelé) zajat, zraněn či zabit?
Ano – 88 %. Ne – 12 %.

Ohrožovalo vás obléhání a nedostatek potravin?
Ano – 82 %. Ne – 18 %.

Ohrožovaly vaši osobní bezpečnost barelové bomby?
Ano – 73 %. Ne – 27 %.

Hrozilo vám zajetí či únos?
Ano – 86 %. Ne – 14 %.

Kdo vás ohrožoval zajetím či únosem? (Možnost vícero odpovědí)
Syrská armáda a její spojenci: 77 %
ISIS: 42 %
Al Nusra: 18 %
Kurdské síly: 8 %
Svobodná syrská armáda: 13 %
Jiné povstalecké skupiny: 9 %
Nevím: 8 %

Která z vyjmenovaných hrozeb byla pro vaši osobní bezpečnost největší?
Ozbrojený boj: 28 %
Obléhání, nedostatek potravin: 5 %
Barelové bomby: 28 %
Únos/ zajetí: 35 %
Nic z toho: 4 %

Která akce zahraničních aktérů podle vašeho názoru vedla k současné
situaci v Sýrii nebo tomu napomohla? (Možnost vícero odpovědí)
Zbraně dodávané Saúdskou Arábií, Katarem a Tureckem povstalcům: 31 %
Zbraně dodávané Íránem a Ruskem syrské armádě a jejím spojencům: 64 %
Turecko, tím, že nezabránilo dobrovolníkům v tom, aby se přidali k ISIS/
tím že nezabránilo ISIS v tom, aby se dostal na syrské území

Zásah Hizballáhu ve válce: 44 %
USA tím, že cvičí a vyzbrojují povstalecké skupiny: 13 %
Neschopnost EU dosáhnout řešení: 38 %

Které důležité vnitropolitické události podle vás nejvíce vedly k
současné situaci v Sýrii? (Možnost vícero odpovědí)
Syrské úřady a jejich ozbrojená reakce na demonstrace: 79 %
Vojenské akce povstaleckých skupin: 17 %
Nárůst vlivu džihádistických skupin/ ISIS: 31 %
Protesty/ demonstrace: 12 %
Jiné : 10 %

Co bylo hlavním důvodem, proč jste opustili Sýrii?
Bezprostřední ohrožení mého života nebo mé rodiny (ozbrojený boj, únosy,
obléhání, nedostatek potravin, zabití): 69 %
Ekonomické důvody (lepší možnosti vzdělání nebo práce): 13 %
Spojení rozdělené rodiny: 6 %
Vyhnutí se odvodu do armády: 8 %
Získání evropského pasu: 1 %
Jiné: 2 %

Pokud jste odešli ze strachu z odvodu, která skupina by vás mohla
přinutit vstoupit do jejích řady?
Syrská armáda: 75 %
ISIS: 7 %
Kurdské síly: 3 %
Jiné povstalecké skupiny: 4 %
Nevím: 15 %
Jiné: 3 %

Myslíte si, že více lidí by zůstalo v Sýrii, kdyby části země byly
chráněny mezinárodními silami?
Ano – 60 %. Ne – 40 %.

Myslíte si, že více lidí by zůstalo v Sýrii, kdyby Evropa a svět…
(možnost vícero odpovědí)
Dodával více humanitární pomoci do Sýrie: 24 %
Vytvořil bezletové zóny, kterými by zabránil leteckým útokům a
bombardování: 58 %
Poskytl větší finanční podporu pro rekonstrukci a rozvoj: 18 %
Zastavil dodávky zbraní do Sýrie (všem stranám konfliktu): 38 %
Podpořil syrskou vládu: 6 %
Nic z toho: 12 %

Jak musí vypadat budoucnost Sýrie pro to, abyste se vrátili? (Možnost
vícero odpovědí)
Válka musí skončit: 68 %
Demokracie se svobodnými a férovými volbami: 42 %
Bašár al-Asad musí odstoupit: 52 %
Hospodářská situace země se musí zlepšit: 26 %
ISIS opustí zemi: 44 %
Smír mezi náboženskými a etnickými skupinami: 29 %
Autonomie pro Kurdy: 16 %
Nechci se do Sýrie vrátit: 8 %

Pro zajímavost, podíl uprchlíků, kteří se do Sýrie nikdy nechtějí
vrátit, odpovídá údajům, které v roce 2013 zjistila turecká Agentura pro
krizové situace mezi uprchlíky v Turecku. Tuto odpověď uvedlo 4,6 %
těch, kdo pobývali v táborech, a 7,7 % těch mimo tábory. Zdroj: ZDE

Která strana je podle vás nejlépe schopna zajistit bezpečnost v Sýrii?
(Možnost vícero odpovědí)
Syrská vláda: 14 %
ISIS: 2 %
Al Nusra: 6 %
Kurdské síly: 12 %
Svobodná syrská armáda: 22 %
Jiné povstalecké skupiny: 2 %
Rusko/ Írán: 1 %
Mezinárodní koalice: 26 %
Nevím: 33 %

Se kterým zahraničním aktérem má Německo vyjednávat při hledání řešení
pro Sýrii? (Možnost vícero odpovědí)
Rusko: 40 %
USA: 31 %
Turecko: 21 %
Írán: 22 %
Státy z Perského zálivu: 14 %
OSN: 31 %
Nic z toho: 21 %

S kým má Německo vyjednávat uvnitř Sýrie? (Možnost vícero odpovědí)
Syrská vláda: 43 %
Daesh/ ISIS: 9 %
Al Nusra: 10 %
Kurdské síly: 16 %
Svobodná syrská armáda: 35 %
Jiné povstalecké skupiny: 8 %
Nic z toho: 26 %

K podrobnostem tohoto výzkumu – See more at:
http://blisty.cz/art/80119.html#sthash.cnftQ7jP.dpuf

https://docs.google.com/spreadsheets/d/1WYn4N7STdP2eW3EYdX86Gsb6lxE4VrcNvZ4aEczsFwI/edit?pli=1#gid=833561282

Nezaradené

Radičová: Zase sme čiernou dierou

https://dennikn.sk/266726/radicova-zase-sme-ciernou-dierou/

Rozhovor s Radičovou

tags:Radičová

Bulharský filozof Ivan Krastev zadefinoval, prečo u nás na rozdiel od krajín západného typu zatiaľ nefunguje apel na solidaritu. Naša solidarita bola postavená na nenávisti k Moskve, k režimu, ktorý nás zbavoval slobôd, na solidarite nutnej svojpomoci. To je preč. Nové piliere solidarity zatiaľ nemáme dostatočne vybudované. Keď sa pozriete, ako sme otvorení pomoci našim vlastným občanom, tak vidíte, že si štát musí solidaritu vymáhať prerozdeľovaním. Tá dobrovoľná je veľmi malá. Niektorí politológovia hovoria, že je to preto, lebo sa nám ešte nepodarilo vybudovať občiansku spoločnosť. Obávam sa, že problém je oveľa hlbší, že my, Európania, sme sa zatiaľ nedohodli, akú Európsku úniu chceme vlastne mať. Tlačíme túto dohodu pred sebou a pri každom probléme to vybuchne. Ak apelujeme na nás, že nie sme solidárni, vychádzame z toho, že EÚ funguje na princípe solidarity a smeruje to k politickej únii, čo je vízia pôvodných štátov. Ale napríklad Veľká Británia chce EÚ len v podobne spoločného trhu. A potom je tu naša predstava sociálno-ekonomického prerozdeľovacieho mechanizmu, pán prezident Kiska to nazval bankomat. Tieto tri predstavy neladia a sú v ťažkom konflikte.

…

Sledujem, ako sa nestala kauza vo vojenskom spravodajstve, nástenkový tender, ako idú do stratena kauzy emisie a mnohé veľké problémové korupčné kauzy, ako trestné oznámenia, ktoré boli podané, sú niekde založené alebo neviem, čo sa s nimi udialo. Sledujem, ako opäť a naďalej inštitúcie, ktoré by mali riešiť korupciu, zlyhávajú. Stále viac sa blížim k presvedčeniu, že zmena systému a zákonov vôbec nestačí, že s tým bez odhodlaných ľudí na daných miestach nepohneme. Je to v obrovskom osobnom nasadení a to nie je možné bez podpory verejnosti.

Nezaradené

Breivik a dnesny terorizmus

Čo sa od Andersa Breivika môžeme naučiť o islamskom terorizme

Čo majú moslimskí šialenci spoločné s anti-moslimskými šialencami? Vlastne skoro všetko.

Rado Ondřejíček po teroristických útokoch v Paríži poznamenal, že
človek, ktorý je schopný v rozpore s prirodzeným ľudským inštinktom
odpáliť sám seba bombou, je „vždy v prvom rade psychopat a až potom
moslim alebo čokoľvek iné“.

Skúsme teda na chvíľu zabudnúť na ideológie a hovorme o psychopatoch,
ktorí vraždia. Ako sa dajú spoznať, bez ohľadu na to, či vraždia v mene
islamu, alebo kresťanstva, alebo v mene zbavenia Európy islamu, alebo
zbavenia Európy kresťanstva?

Polícia, ktorá neočakáva zločiny

Jeden z najlepších novinárskych počinov tohto roka je kniha nórskej
novinárky Åsne Seierstadovej Jeden z nás: Príbeh Andersa Breivika a
masakra v Nórsku.

Prvé ponaučenie z knihy je ľahké: Ak sa nejakému územiu terorizmus dlho
vyhýbal, polícia sa bez dôkladného tréningu nebude správať kompetentne.
Napríklad: Ešte pred výbuchom bomby v Osle hlásil okoloidúci na tiesňovú
linku, že podozrivý muž v policajnej uniforme zaparkoval auto v zákaze
priamo pod premiérovým oknom, a uviedol aj značku auta, na ktorej
Breivik odišiel (vraždiť na Utøyu). Po výbuchu to službukonajúci
policajt napísal šéfovi na papierik, ale ten si to nevšimol. Keď si to
konečne všimol a prikázal dvom hliadkam hľadať auto (Breivik medzitým
ešte stále stál neďaleko miesta výbuchu v zápche), tie príkaz jednoducho
ignorovali.

Keď sa konečne varovanie o útočníkovi odoslalo aj na policajnú stanicu v
blízkosti Utøye, nikto si to nevšimol, pretože na prijatie núdzového
varovania by bolo treba zapnúť špeciálny počítač a kliknúť na zložku
„Zdieľané súbory – Varovania“.

Čo si Američan ako prvé pomyslí, keď počuje o novom prípade masovej
vraždy? Ak je to moslim, tak je to teroristický útok, ak je to kresťan,
tak je to zúfalý čin osamelého blázna.

Alebo: Posádka jedinej nórskej policajnej helikoptéry síce mala
dovolenku, ale pilot sa okamžite po výbuchu hlásil do služby. Povedali
mu, že ho nebude treba. Takisto bola odmietnutá pomoc od iných
vlastníkov helikoptér, a tak išla zásahová jednotka z Osla autom.
Takisto bola odmietnutá ponuka požiarnikov pri Utøyi, či polícia náhodou
nechce ich čln, a tak zásahovka desiatky minút čakala na brehu a len
počúvala výstrely. A tak ďalej.

Keby sa nestali tieto a množstvo ďalších chýb, Breivik – zabíjajúci v
priemere jedného človeka za minútu – nezavraždí 77, ale povedzme 20
alebo 30 ľudí.

Čo s prvou obeťou

Vziať si ponaučenie, ako sa vyhnúť aj tým prvým dvadsiatim obetiam, je
už oveľa ťažšie. Seierstadová v knihe starostlivo zmapovala Breivikovu
rodinu až po jeho starých rodičov a je to až príliš ukážkový príbeh
bludného kruhu emocionálneho násilia, chladu, egoizmu a odcudzenia
odovzdávaného z generácie na generáciu.

Fascinujúce pre slovenského čitateľa je, ako skoro nórsky štát zistil,
že táto rodina má problém, a ako dlho sa jej pokúšal pomôcť. „Andersovi
chýba… schopnosť empatie. Nemá žiaden jazyk, ktorým by dokázal vyjadriť
emócie,“ napísal do posudku psychiater vyšetrujúci Breivika – ako
štvorročného.

Psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci Breivikovu rodinu
sledovali ďalšie desaťročia, ale rýchlo narazili na limity svojich
možností. Ak niekto nemá empatiu, nikdy neporozumie, prečo by ju mal
mať. Ani prečo by mal na stretnutie s psychológom znova prísť alebo
vpustiť sociálnu pracovníčku do bytu.

A kým skutočne nezačne ubližovať iným ľuďom, len si to predstavuje, demokratická spoločnosť ho nedokáže nijako zastaviť.

Koľko mŕtvych je už priveľa

Jedna z najpochopiteľnejších, ale najmenej pravdivých vecí, ktoré
zaznievajú znova po každom teroristickom útoku, je, že „zabíjanie našich
občanov nebudeme tolerovať“.

Naša spoločnosť dáva životu väčšiu hodnotu ako väčšina iných spoločností
na svete alebo iných spoločností kedykoľvek v histórii, ale určite nie
absolútnu hodnotu. Asi 25-tisíc Európanov ročne zomrie pri autonehodách.
Ak by sme odhadli, že tretina sú vinníci a zvyšok obete rovnako nevinné
ako obete terorizmu, tak to sú parížske útoky každé dva dni po celý
rok.

Ľahká cesta, ako všetky tieto životy okamžite zachrániť, je k
dispozícii: stačilo by znížiť maximálnu povolenú rýchlosť všade na 30
kilometrov za hodinu. Neurobíme to, lebo si ceníme ľudské životy, ale
takisto si ceníme naše pohodlie a ekonomický rast a medzi týmito dvoma
hodnotami hľadáme nejaký kompromis.

Ľahká cesta, ako zastaviť terorizmus, by bola deti ako Breivik už ako
štvorročné zavrieť do ústavu a nikdy ich nepustiť von. Alebo ho zavrieť,
keď ho prvýkrát prichytili pri sprejovaní po stenách, alebo keď okolie
zistilo, že patrí k radikálnej pravici.

Ale takéto veci v Európe nerobíme, lebo máme zlú historickú skúsenosť s
režimami, ktoré mohli zatvoriť ľudí ešte pred tým, ako sa niečoho
dopustili, alebo len pre to, čo si myslia, alebo pre to, k akej
ideologickej alebo etnickej skupine patria.

Výsledkom je, že ak chcete žiť v spoločnosti, kde ste chránený pred
uväznením bez súdu, budete nevyhnutne žiť v spoločnosti, kde z času na
čas budú ľudia umierať rukami teroristov.
Máme riešenie, ale nebude sa vám páčiť

Alebo, moment, sú tu vlastne okrem ľahkých ešte aj ťažké cesty, ako zachraňovať životy.

Možno netreba jazdiť tridsiatkou, ale skrátka stačí, aby sa všetci na cestách správali ohľaduplne.

Znie to ako utópia, ale je to utópia, ku ktorej sa v Európe neustále a
systematicky približujeme. Napríklad v takom Nórsku môžete jazdiť aj
celý rok a nikto vás agresívne nepredbehne cez plnú čiaru. Pretože v
civilizovanej spoločnosti vážiacej si život také veci normálni ľudia
nerobia. Úmrtnosť na cestách je oproti Slovensku menej než tretinová.
Ani po vraždení Breivika Nóri nevolali po trestaní každého extrémneho pravičiara.

Civilizovanosť spoločnosti sa dá spoznať aj podľa toho, či po tragédii
inštinktívne skúša ľahké, alebo ťažké riešenie. Po Breivikovi vyšlo
milión Nórov do ulíc, ale nežiadali sledovať každého pravičiara (alebo,
ehm, moslima) alebo prísnejšie psychiatrické posudky detí, alebo viac
právomocí polícii. Ale hovorili: našu tolerantnú spoločnosť ani takéto
niečo nezmení. Zostaneme otvorenou demokraciou. Budeme ešte viac držať
spolu.

„Nemáme tu len pravicového extrémistického bastarda, ale tiež ľudskú
bytosť, ktorá, bez ohľadu na to, čo nám ostatným urobila, trpí. Jeho
osobnosť a extrémna ideológia sa spájajú v snahe dostať ho z jeho
vlastného väzenia. Výsledkom je, že zničí nielen svoj život, ale aj
životy mnohých iných,“ povedal na súde s Breivikom jeden z psychiatrov,
ktorí ho vyšetrovali.

Niektoré odpovede na ťažké otázky sú také banálne, že sa ich až bojíme
vysloviť. Prečo zabíjal Breivik? Pretože jeho mamu jej otec ani jej
manžel nemilovali. Pretože ho spolužiaci v škole nevzali medzi seba.

Takejto odpovede sa strašne bojíme, lebo by znamenala, že to potrvá
desaťročia alebo storočia, kým problém terorizmu vyriešime, a že na to
bude treba nielen, aby sme milovali svoje deti, ale aby sme ich aj
učili, aby boli dobré aj na svojich čudných spolužiakov. Dokonca možno
na moslimov a na Rómov.

Bohužiaľ, ak nie toto ponaučenie, tak žiadne iné z Breivika nemáme.

Nezaradené

Mi5 a posudenie teroristov

The research, carried out by MI5’s behavioural science unit,
is based on in-depth case studies on „several hundred individuals known
to be involved in, or closely associated with, violent extremist
activity“ ranging from fundraising to planning suicide bombings in
Britain.

The main findings include:

The majority are British nationals and the remainder, with a few
exceptions, are here legally. Around half were born in the UK, with
others migrating here later in life. Some of these fled traumatic
experiences and oppressive regimes and claimed UK asylum, but more came
to Britain to study or for family or economic reasons and became
radicalised many years after arriving.

Far from being religious zealots, a large number of those involved in
terrorism do not practise their faith regularly. Many lack religious
literacy and could actually be regarded as religious novices. Very few
have been brought up in strongly religious households, and there is a
higher than average proportion of converts. Some are involved in
drug-taking, drinking alcohol and visiting prostitutes. MI5 says there
is evidence that a well-established religious identity actually protects
against violent radicalisation.
http://www.theguardian.com/uk/2008/aug/20/uksecurity.terrorism1

Nezaradené

Radičová: Zase sme čiernou dierou

Radičová

Ako by ste hlasovali o kvótach?

Kvóty vznikli ako zúfalá reakcia na mlčanie krajín, ktorých sa
problém utečencov teraz až tak nedotýka. Bolo by nevhodné robiť ramená,
keď som nebola pri rokovaniach, ale zvládli sme väčšie vlny, máme na to
zariadenia, expertov. Bola príležitosť na to, aby sa predišlo kritickej
situácii kvót. Dobrovoľná účasť však bola minimálna. Aj keď sú kvóty
nešťastným riešením, ktoré neprinesie žiaduci efekt, a sú aj ťažko
realizovateľné, snažila by som sa predísť tomu, aby sa téma posunula do
roviny, ktorá vytvára len konfliktnú situáciu. Nepočúva sa to ľahko, ale
berme, prosím, ako fakt, že máme v Európe veľkú masovú vlnu migrantov
a že väčšinu z nich nemáme zatiaľ kam vrátiť. Preto pomoc tu a teraz je
základom elementárnej ľudskosti. Ak to neurobíme, likvidujeme sami seba,
to podstatné v nás.

Nezaradené

Utečenecká lekcia z 19. storočia

https://dennikn.sk/237712/utecenecka-lekcia-z-devatnasteho-storocia/

dentické ako dnes neboli len motívy utekajúcich, ale aj obavy a
nenávisť ľudí v krajinách, kam sa snažili dostať. New York Times – áno,
ten slávny New York Times – napríklad 29. augusta 1892 napísal toto: „Čo
sa nebezpečenstva cholery týka, treba si uvedomiť, že Spojené štáty by
na tom boli lepšie, keby nevzdelaným ruským Židom a ľuďom z Uhorska
neposkytovali útočisko… Títo ľudia sú pri najlepšom odpudiví. Človek
nesmie zabudnúť na to, že cholera má pôvod v obydliach tejto chamrade.“

Kniha na mnohých miestach odhaľuje, že ľudia sa veľmi nemenia a
cudzieho sa boja rovnako iracionálne ako ich predkovia pred sto rokmi.