Všetky príspevky miro

Dezinformácie pri epidémii tu už boli. Na konci tiekla krv. Konšpirácie a fake news z roku 1831

https://plus.sme.sk/c/22571734/dezinformacie-pri-epidemii-tu-uz-boli-na-konci-tiekla-krv.html

„Blíži sa nebezpečná nákaza, na ktorú liek nepoznali a ochrana neexistovala…. Vojaci od cestujúcich vyžadovali pasy… Dračie rohy začala vystrkovať ešte strašnejšia správa.

Začalo sa hovoriť, šepkať, šomrať, neskôr nahlas kričať, že nie nákaza sa chystá na ľud, ale že páni chcú vyhubiť poddaných! Chcú ich vyhubiť prekliatym, hrozným spôsobom… Lekári, lekárnici sú podplatení; nemožno veriť nikomu!“

Tieto slová nepochádzajú z nejakého bláznivého webu šíriacemu bludy o ochorení covid-19. Majú viac než 150 rokov a opisujú epidémiu cholery a následné ľudové povstanie v našich končinách.

Môže sa vydať, na rozvod či miesto v azylovom dome však nemá dostatočný vek – detská nevesta v USA – Denník N

Dnes 36-ročná Donna Pollardová sa v trinástich rokoch ocitla v zariadení pre deti s poruchami správania. Situácia u nich doma nebola dobrá – po otcovej smrti zostala sama so psychicky labilnou matkou, ktorá ju pravidelne bila a nemala o ňu záujem.

V štrnástich sa Donna zoznámila s mužom, čo pracoval v zariadení a mal o 15 rokov viac. Prišlo ku klasickému „groomingu“, keď si ju jej budúci manžel omotal okolo prsta tým, že si ju vôbec všímal, venoval jej pozornosť, správal sa k nej ako ku dospelej (vrátane sexu) a sľuboval jej, že spolu budú navždy.

V šestnástich Donnu a jej priateľa so súhlasom jej matky zosobášili v Tennessee. Nikto im nekládol žiadne otázky, nikoho netrápil nevestin mladý vek. „Bolo to chladné a pôsobilo to ako transakcia, úradníčka na matrike ani len nezdvihla oči od svojho počítača,“ hovorí Donna.

Jej manželstvo bolo zlé, manžel ju izoloval od priateľov aj známych, keď sa chcela prihlásiť na strednú školu, odmietli ju s tým, že aj tak ako vydatá žena asi skoro otehotnie. Nebol nikto, kto by jej povedal, že takto škola postupovať nemôže, lebo je to nezákonné.

Donnine pokusy ujsť zo vzťahu plného bitiek a škrtenia neboli úspešné. Síce sa smela vydať, ale ešte nemala 18 rokov, takže si sama nemohla prenajať byt a dokonca ju odmietli aj v azylovom dome pre týrané ženy, lebo neplnoletých tam prijímali len s matkami ako súčasť rodiny v ohrození. Dokonca ani žiadosť o rozvod nemohla sama podať pred dovŕšením 18 rokov.

Rozviedla sa ako 20-ročná, vtedy už mala takmer dvojročnú dcéru. V tomto veku aj konečne začala chodiť na strednú školu. Jej exmanžel ju prenasledoval a emocionálne vydieral ešte roky po rozvode.

Donnu do nešťastného a nerovného manželstva vohnala jej rodinná situácia; iné dievčatá zase náboženské zvyklosti (vydaj neplnoletých, dohodnuté manželstvá, manželstvá na záchranu „rodinnej cti“) alebo rodičia, ktorí nútia tehotné dievča do sobáša s nevhodným partnerom namiesto toho, aby s ním diskutovali o iných možnostiach a prípadne mu ponúkli pomoc, ak sa rozhodne dieťa vychovávať samo.

The fastest manmade object

https://kyberia.sk/id/8824169/

The fastest manmade object isn't a hypersonic jet or spacecraft, but a large manhole cover…. When the US started doing underground nuclear testing, nobody really knew what would happen. One test bomb was placed at the bottom of a 485-foot deep shaft on July 26, 1957, and someone thought it was a good idea to put a half-ton iron manhole cover on top to contain the explosion. The bomb turned the shaft into the world's largest Roman candle, and the manhole cover was nowhere to be found. Robert Brownlee, an astrophysicist who designed the test, wanted to repeat the experiment with high-speed cameras so he could figure out what happened to the cover. So another experiment was created, this time 500-feet deep, and a similar half-ton manhole cover was placed on top. On August 27, 1957, they detonated the bomb. The high-speed cameras barely caught a view of the cover as it left the top of the shaft and headed into oblivion. Brownlee used the frames to calculate the speed to be more than 125,000 miles per hour…. more than five times the escape velocity of the Earth, and the fastest man-made object in history.
Physicists have debated the whereabouts of the two manhole covers ever since. Recently, with the help of supercomputers and a lot more scientific knowledge, physicists are certain that they wouldn't have had time to burn up completely before exiting the atmosphere. This means both of the remaining pieces would have passed Pluto's orbit sometime around 1961 and are way beyond the edge of the solar system by now.

Right-wing Hungarian MEP resigns for attending ‚sex party‘ that broke Belgian lockdown | World news | The Guardian

https://www.theguardian.com/world/2020/dec/01/belgian-police-arrest-25-men-including-mep-as-sex-party-breaks-curfew-coronavirus

Two other people, aged about 43 and 33, claimed diplomatic immunity when discovered at the party, where many had been found wearing little or no clothes, according to local reports. A source told the DH Sports newspaper: “We interrupted a gang bang.”

Szájer has previously boasted that he personally drafted changes to the Hungarian constitution that defined marriage as being between a man and a woman.

Detská obrna zasiahla v roku 1949 aj 50-tisícové mesto San Angelo

Detská obrna zasiahla v roku 1949 aj 50-tisícové mesto San Angelo v západnom Texase. 20. mája sa v miestnych novinách objavila správa o prvom detskom pacientovi.

O pár dní nato už noviny písali o niekoľkých rodičoch, ako do nemocnice nosia v náručí svoje „deti v horúčkach a bolestiach“. Šiesteho júna mali v meste sedem úmrtí, išlo o deti vo veku od sedem mesiacov do sedem rokov. Noviny Standard-Times vydali toho dňa článok s názvom Pastori San Angela žiadajú počas epidémie o Božiu pomoc.

V tom čase nebola známa príčina ochorenia ani liečba, preto predstavitelia mesta odporučili, aby sa deti vyhýbali davom, pravidelne si umývali ruky, odpočívali a nechodili na kúpaliská.

Keď mali začiatkom júna 1949 v San Angele 61 pacientov, prijali prísne opatrenia a zrušili všetky hromadné podujatia konané vnútri. V polovici júna už mali viac ako 80 pacientov, väčšinou deti do 15 rokov.

Epidémia vrcholila v júli a skončila sa v auguste. Školy sa otvorili načas, ale mnohé lavice zostali prázdne. „V Spojených štátoch zaznamenali skoro 40-tisíc prípadov. (…) V San Angele mali 420 prípadov, jeden na 124 obyvateľov. Z nich 84 ochrnulo a 28 zomrelo. Išlo o jednu z najhorších epidémií detskej obrny,“ píše Oshinsky.
https://dennikn.sk/1845182/kazde-leto-sa-vracala-ako-mor-pred-65-rokmi-ohlasili-vakcinu-na-detsku-obrnu/

Historik pre NPR zaspomínal na 50. roky, keď vyrastal v Queense. „Verejnosť sa detskej obrny príšerne bála, čo je pochopiteľné. Neexistovala žiadna prevencia ani liečba. Ochorieť mohol každý, najmä deti. Nebolo nič, čo by rodič mohol urobiť, aby ochránil svoje deti.“

Oshinsky opisuje, že detská obrna sa vracala každé leto ako mor. „Pláže a kúpaliská sa zatvárali zo strachu, že sa poliovírus šíri vo vode. Deti museli dodržiavať odstup od davu – často nemohli ísť do kina, na bowling a podobne. (…) Každá bolesť brucha alebo stuhnutosť vyvolávali zdesenie. Pamätám sa na strašné fotky detí o barlách, na invalidných vozíkoch alebo na prístrojoch na umelé dýchanie. Pamätám si, že keď sme sa v septembri vracali do školy, videli sme prázdne lavice, do ktorých sa už mnoho detí nevrátilo.“

Na vakcínu z roku 1955 sa preto „hľadelo ako na zázrak“, uvádza pre NPR pediater a odborník na globálne zdravie Walter Orenstein. Lekár pôsobil na Emory University, neskôr aj v nadácii Bill and Melinda Gates Foundation.

Ľutujem, že som sa stala mamou. Dúfam, že moje deti to nikdy nepocítia – Denník N

Ivanino manželstvo je v poriadku, celkom sa im darí zladiť starostlivosť o deti s chvíľami, ktoré majú len pre seba. Má dobrú prácu, chápavého šéfa aj nadštandardný príjem. Jej rodičia sú čiperní penzisti, v jej ani v manželovej najbližšej rodine rodine neriešia žiadne vážne choroby, vzťahové problémy ani ekonomickú nepohodu. Má malý, ale verný okruh priateliek a priateľov.

„Napriek tomu všetkému som roky nebola šťastná, respektíve nie som šťastná ani dnes. Viem, že ma za to veľa ľudí bude odsudzovať, ale po skutočne poctivej a tvrdej konfrontácii samej so sebou som zistila, že svoje pocity nešťastia a nespokojnosti spájam s tým, že mám deti. Rovnako hovorím, že svoje deti nadovšetko milujem a vôbec to nie je ich vina. V podstate je to o mne. O tom, že ma rola matky nenaplnila, ako som očakávala. V niektorých chvíľach sa nespoznávam a je mi ľúto za osobou, ktorou som bola predtým,“ hovorí Ivana.

Potom začala pátrať. Neverila, že by sa mohla zveriť manželovi, kamarátkam a vôbec nie mame. „Prišiel na rad internet. Tam som objavila uzavreté skupiny, v ktorých sa ľudia zdôverovali s tým, že ľutujú, že majú deti. Netvrdím, že ma to potešilo, ale prišla akási úľava, že v tom nie som sama. Hoci dôvody tam mali rodičia rôzne, podstatné bolo, že nikto nikoho neodsudzoval. To je v ostrom kontraste s tým, čo nastalo, po tom, čo som nabrala odvahu s zverila sa jednej kamarátke. Povedala mi, že som chorá na hlavu,“ vraví Ivana.

Najbližšie k jej pocitom je asi to, že materstvo ju nenapĺňa, že ním neobjavila žiadnu skrytú komnatu svojej osobnosti, že ju deprimuje oslava materstva, ktorá je ešte stále všade prítomná. Chýba jej sloboda a nemyslí tým slobodu robiť, čo chce a nemusieť brať ohľad na deti, ale skutočne hlbokú slobodu. Nechce byť ani ženou, čo sa obetuje pre deti a rodinu, hoci priznáva, že nakoniec tak zrejme dopadne.

Ako matka troch detí naučila svoju rodinu, že nie je dievča pre všetko – Denník N

https://dennikn.sk/2142381/ako-matka-troch-deti-naucila-svoju-rodinu-ze-nie-je-dievca-pre-vsetko/

Frederika tvrdí, že všetci sa postupne prepracovali k tomu, že nepotrebujú asistenciu k veciam, ktoré v pohode a bez reptania zvláda drvivá väčšina ľudí v ich veku. Ona si uvedomila, že nie je všemocná matka, bez ktorej by celá rodina umrela od hladu a špiny.

„Možno sme taký štuchanec potrebovali. Nehovorím, že teraz máme raj na zemi, to nemá nikto. Ja som šťastná už len z toho, že ráno sa budím svieža a bez guče v žalúdku z toho, čo za nervácky deň ma zase čaká,“ hovorí Frederika.

Poľská príručka kopania vlastných hrobov – Denník N

https://dennikn.sk/2122007/polska-prirucka-kopania-vlastnych-hrobov/?ref=list

Len v piatok, keď v Poľsku protestovali státisíce ľudí, tu zabila pandémia takmer tristo pacientov. Sú demonštrácie masovou samovraždou celej krajiny alebo obrodou občianskeho hnutia? Ani jedno: sú kronikou zúfalstva a straty ľudskej dôstojnosti.

Na ulici Nový svet, ktorá je výstavnou skriňou kozmopolitnej Varšavy, panuje pred demonštráciou pokoj. Len pred Kostolom svätého kríža stojí formácia -násťročných chlapcov v maskáčoch a s odhodlanými výrazmi na tvárach. Chráni ich kordón vojenskej polície. Celú scénu ruší len malý detail: široko-ďaleko nie je nikto, kto by ich chcel ohrozovať. A to ani o dve hodiny neskôr, keď tadiaľ prejde mnohotisícová demonštrácia za práva žien.

Keď sa to udeje, z reproduktorov kostola sa budú na demonštrantov valiť náboženské spevy, modlitby a najmä – nástojčivý, desivý detský plač. Ak mal byť mementom utrpenia nenarodených detí, tento pokus veľmi nevyšiel. Nenarodené deti, samozrejme, neplačú. A naopak, tie, ktoré sa budú odteraz musieť v dôsledku lobingu cirkvi narodiť i napriek ťažkým vrodeným chybám, si toho utrpenia v nastávajúcom živote zrejme užijú viac ako dosť. To však nie je dôležité. Psychický nátlak sa predsa nemusí riadiť zákonmi logiky.

Keď demonštranti zmiznú v diaľke, chlapci napäto vykúkajú spoza ramien vojenských policajtov a neskrývajú sklamanie. Pochod tu ani len nespomalil, nikto si ich nevšímal. Akoby boli vzduch.

Ako od nás kupoval pohovku bývalý člen ĽSNS, ktorý bol odsúdený za vraždu – Denník N

Takéto stretnutie neplánujete. Ak by ste vedeli, komu predávate pohovku, tak zrejme na ponuku nereagujete. Ja teda určite nie. Človek by povedal, že už len z princípu. Ja som bol ale ešte v trochu zložitejšej situácii. Nedávno pred týmto stretnutím som totiž podával trestné oznámenie na jedného z členov kotlebových vlakových hliadok. Reakciou na tento čin bolo kopec výhražných správ. Preto som sa vyhýbal stretnutiam s ľuďmi z okolia tejto strany.

Boh, alebo náhoda má ale zmysel pre humor. Predávali sme starú pohovku a na inzerát sa ozval istý Jozef Király. Nevedel som o koho sa jedná a nevedel našťastie ani on, kto som ja. Prvé prekvapenie bolo, keď zastal pred mojim bydliskom čierny Mercedes, ktorý bol prerobený na pohrebné vozidlo. Keď som prišiel bližšie, zistil som, že tento starý Mercedes je vyzdobený obrovským počtom nálepiek ĽSNS. Nepríjemný pocit ma však opustil po prvých slovách pána, ktorý vystúpil z auta. Príjemný a ochotný človek si priniesol so sebou aj pomocníka (človeka, ktorého pred rokom zavraždil) a nechcel ani pomôcť s naložením. Rozlúčili sme sa a išli sme si po svojom. Povedal som si, že po dlhom čase príjemná skúsenosť s niekým, od koho by som to skutočne nečakal.

Aj keď všetko prebehlo korektne, zistil som, že tento pán rád vypisuje na Facebook tvrdé komentáre a na ranu som sa dostal aj ja. Komentoval jednu z fotiek, kde sa nachádzame spolu s priateľmi na mítingu ĽSNS, kde sme šli vyjadriť nesúhlas s touto stranou. Napísal tam o mne, že „mudrujem o cigánoch a žijem v oplotenej pevnosti, kde nemám šajnu o živote s nimi“. Samozrejme je to hlúposť, keďže som s rómskou komunitou fungoval celú strednú školu a je len náhoda, že žijem na mieste, ktoré je oplotené. Na druhom mítingu, ktorý sa odohrával v Kežmarku, sme sa stretli opäť. Spýtal som sa ho, prečo šíri o mne takéto hlúposti. Neodpovedal, no opäť s milým tónom poďakoval za pohovku, pochvaľoval si, slúžila dobre.

Prešiel nejaký čas a ja som sa dozvedel, že nejaký funkcionár z ĽSNS vraždil. Zistil som, že to bol ten istý človek, s ktorým som sa viackrát stretol, že zabil svojho priateľa a, že som ho mal za jedného z umiernených členov tejto strany. Mýlil som sa. Je to divná spomienka. Spomienka na pohrebné auto, na nálepky ĽSNS, na Jozefa Királyho a jeho priateľa, ktorý už nie je medzi nami.

Poďme radšej diskutovať, ako pomôcť ženám, ktoré chcú zostať tehotné – Denník N

Mnohí slovenskí „prolife“ akvitisti, političky a politici sú často kritizovaní za to, že žena – matka ich zaujíma len do momentu, kým neporodí dieťa a potom ich vlastne netrápi ani ono. A ani to, ako sa mu bude v živote dariť, či oň bude dostatočne postarané, či nebude strádať, či bude milované.

Som milimeter od toho, aby som manžela volala spolubývajúci, hovorí žena o vzťahu bez sexu – Denník N

Hoci navonok to vyzeralo, že je kríza zažehnaná a obaja sa z nej poučili, z ich vzťahu sa celkom vytratila intimita. „Už sme síce nespávali po gaučoch, ale bolo to vlastne jedno. Ledva sme sa zmohli na bozk na dobrú noc. Najprv bol chladnejší manžel, otvorene ignoroval zvádzanie z mojej strany, vyhováral sa, že je unavený a stalo sa mi, že ma aj odstrčil. Mala som pocit, že ma takto trestá za to, čo sa stalo, že mi dáva najavo, že si sex nezaslúžim, že medzi nami nie je dôvera potrebná na intimitu,“ vraví Alica.

Nerobte to

Párový terapeut Boaz Lunsky hovorí, že toto je pomerne bežný príbeh z manželských či partnerských poradní. „Klientom to opakujem stále: sex alebo jeho odmietanie či odopieranie nie je nástroj na dosahovanie našich cieľov. Hoci sa to deje a deje sa to často a ľudia si medzi sebou posúvajú takéto „rady“, sex by sa vo vzťahu nikdy nemal používať na trestanie alebo vyhrážanie sa. Nie je to niečo, čo si musíte zaslúžiť, o čo musíte zabojovať. Takéto konanie často rozhodí celú dynamiku vzťahu a nezriedka má závažné dôsledky.“

Alica si uvedomuje, že sa nezachovala ideálne, keď potom ona začala odmietať manželove pokusy o nadviazanie intímnych vzťahov. „Cítila som sa ponížená, odvrhnutá. Vyzeralo to, ako keby sme v spálni hrali nejaké pozičné hry, typu kto z koho a počkaj, za to ešte zaplatíš. Je to nezrelé? Určite.“

Nezhody pre sexu sa opäť preniesli do iných sfér partnertsva a momentálne sú v bode, keď sa zase len hádajú, lebo ani jeden nie je spokojný ani šťastný.

Why the Alt-Right’s Most Famous Woman Disappeared

Why the Alt-Right’s Most Famous Woman Disappeared
Lauren Southern could spew racist propaganda like no other. But the men around her were better at one thing: trafficking in ugly misogyny.
https://www.theatlantic.com/politics/archive/2020/10/alt-right-star-racist-propagandist-has-no-regrets/616725/

vyborny clanok o predchodkyni nasej Livie, jednej z hlavnych postav noveho dokumentu White Noise.

Gavin McInnes took a swig of whiskey from a bottle on his talk show’s on-set bar before bringing Lauren Southern onstage. It was June 2018, in Washington, D.C. Southern was only in her early 20s, but she had already emerged as the alt-right’s most influential woman. Her fellow guests were all men: an Army veteran, a Washington think tanker, and a radio shock jock. There was no chair for her. The men rushed to reshuffle. “This is the patriarchy right here,” Southern bantered. “Men get seats at the table.”

McInnes is a founder of Vice magazine and of the Proud Boys, an all-male, neofascist group that promotes violence against its political opponents.

McInnes watched stonily as Southern joined the men. “Are you ever gonna have kids, give birth, are you going to be a mother?” he asked her. “Then I’ll give them my seat.” The men laughed, and Southern, submitting to the last-minute ministrations of a makeup artist, laughed along—just one of the guys, with long, stick-straight blond hair and an off-the-shoulder, floral-print dress. McInnes wasn’t quite finished yet. “If you’re not making humans, then fucking stand up, bitch.”

….

Southern finished on set and ordered an Uber to the airport for her flight home to Toronto. Partway through the ride, her phone rang. It was McInnes. Southern listened to him closely for a few seconds.

“We shouldn’t be talking about this at all,” she said, laughing uncomfortably. Then her face tightened. “See, the thing is, because my moral compass tells me you have a wife and kids, it’s not even in my realm of consideration.” McInnes, according to Southern, had just reiterated an offer he’d made the night before, when she’d been out with him and a group of other far-right friends: “You know you want to fuck me; I’m your childhood hero.”

White noise

Riaditeľka organizácie Zdravé regióny: Vie si niekto predstaviť uzavretie Oravy podobne ako rómskych osád na jar? – Denník N

https://dennikn.sk/2089623/riaditelka-organizacie-zdrave-regiony-vie-si-niekto-predstavit-uzavretie-oravy-podobne-ako-boli-na-jar-opaskovane-romske-osady/?ref=tit1

Komunitné šírenie v rómskych osadách sa teraz nedeje. Znamená to, že ľudia sa zo zahraničia nevracajú? Alebo už nadobudli kolektívnu imunitu?

Epidémia aj teraz začala do komunít prenikať. Čísla naskakujú čoraz rýchlejšie, podobne ako mimo lokality. Aktuálne evidujeme 49 pozitívnych prípadov v 19 lokalitách. A museli sme riešiť už aj zhluky prípadov v lokalitách. Podotýkam, že terénnych pracovníkov máme pritom asi v 250 obciach s približne 450 vylúčenými komunitami. Situáciu však nemôžeme podceňovať, lebo sa nám môže v prípade väčšieho počtu prípadov v ktorejkoľvek z rizikovejších lokalít dramaticky zhoršiť. Týmto by som chcela vyzvať všetkých k zodpovednému prístupu k opatreniam a k tomu, aby situáciu nebrali na ľahkú váhu.

Ide o tie isté lokality vysokého výskytu koronavírusu ako na jar?

Nie, Bystrany, Krompachy ani Žehra tam zatiaľ nie sú. Nebudem uvádzať konkrétne lokality, v ktorých evidujeme pozitívne testovaných na covid-19, nechcem prispievať k stigmatizácii ľudí z týchto lokalít. Medializácia pozitívnych na covid-19 v rómskych osadách mimoriadne prispela k tomu, že sa na tieto skupiny pozeráme ako na rizikové a nie ako na ohrozené. Ľuďom z týchto lokalít sa následkom zve

Viete už príčiny, prečo sa v niektorých rómskych komunitách covid-19 šíri rýchlo a v iných nie?

Evidujeme denné reporty a vidíme, kde je koľko pozitívne testovaných. Či už náš asistent zachytí podozrivý prípad a pošle ho na testovanie, alebo máme informácie od regionálnych úradov verejného zdravotníctva či od samosprávy. Ukazuje sa, že iba v málo prípadoch ide teraz o zavlečenie zo zahraničia. Väčšinou ide o komunitný prenos alebo máme prípady infikovaných zo školy, od zamestnancov obecných úradov a niektorých pomáhajúcich profesií.

To znamená, že aj obyvatelia rómskych komunít sa teraz nakazili od okolitého obyvateľstva?

Presne tak. Isteže, sú aj prípady, kedy sa infikovaní vracajú zo zahraničia, najmä z Česka, ktoré je na tom veľmi zle. Tí sú v izolácii. Zatiaľ to vyzerá tak, že menšie počty ľudí, ktorí potrebujú izoláciu a karanténu, sa darí manažovať na lokálnej úrovni tak, aby to neprerastalo do hystérie či uzatvárania. Ale súvisiace kapacity RÚVZ aj testovania sú už teraz na hrane a zhlukov prípadov aj v osadách bude určite pribúdať.