Všetky príspevky miro

Budíček o 5:30, strava ako v škole, na mobil zabudnite. Kočner si zvyká na nové pravidlá – Denník N

https://dennikn.sk/1166650/zazil-vazbu-nepomoze-vam-tam-nic-nech-ste-boli-cimkolvek-predtym/?utm_source=newsletter_weekly&utm_medium=email&utm_campaign=weekly_newsletter_06072018-1&utm_content=11316

Zrazu sa ocitnete v obmedzenom priestore a každý večer počujete, ako vás na trikrát zamknú. Vyrovnať sa s tým, ako aj s tým, že sa nemôžete kedykoľvek porozprávať s blízkymi, je vo väzbe to najťažšie.
vazenie,prison

Kanadský antropológ je u nás od novembra vo vyšetrovacej väzbe pre údajnú detskú pornografiu z rómskych osád – Denník N

https://dennikn.sk/1166108/kanadsky-antropolog-je-u-nas-od-novembra-vo-vysetrovacej-vazbe-pre-udajnu-detsku-pornografiu-z-romskych-osad/?ref=tit

Medzinárodne uznávaný vedec, profesor David Scheffel, je už pol roka na Slovensku vo väzbe. Je možné, že tejto krajine hrozí ďalšia veľká blamáž pre to, ako tu funguje polícia a justícia.

Fakta a mýty o pestovaní a spracovaní repky olejky

https://kyberia.sk/id/8514858
Fakta a mýty o pestovaní a spracovaní repky olejky

V ostatnom čase sa v masmédiách objavujú príspevky kritizujúce rozsah a niekedy aj spôsob pestovania repky olejky. Kritike je podrobovaná najmä jej náročnosti na chemickú ochranu proti burinám, chorobám a škodcom, s nepriaznivým dopadom na životné prostredie. V nasledujúcom príspevku uvádzame preto odborné stanoviská k tomu, v čom je kritika oprávnená a čo je mýtus. Ide o materiál, ktorý vpracovali pracovníci českého Svazu pěstitelů a zpracovatelů olejnin a je určený viac pre laikov ako pre poľnohospodárov. Redakciou časopisu Naše pole bol preložený a upravený na slovenské pomery.

Slovo na úvod
Repka olejka je významnou plodinou európskeho poľnohospodárstva. Vo viacerých krajinách sa pestuje na väčších plochách, resp. pri vyššom procentickom zastúpení v osevnom postupe ako na Slovensku. Napriek tomu, podľa nám dostupných informácií, práve v krajinách s vyšším zastúpením jej plôch ako u nás, výrazne prevláda pozitívne hodnotenie nad negatívnym. U nás je tomu naopak.
Inde sú rozkvitajúce žlté polia vnímané ako symbol začiatku klimaticky priaznivejšej časti roka, niekde sú volené „Kráľovné repkového kvietku“, cyklostezky vedúce okolo repkových polí majú informačné tabule upozorňujúce na význam repky pre poľnohospodárstvo, pre krajinu a napr. aj pre včely.
V našej vlasti sa repka takejto popularite neteší. Naopak, v médiách sa objavujú informácie o „žltom zle“, ktoré zvyšuje eróziu pôdy, vyčerpáva osevné postupy, zabíja srnčiu zver, ničí včely, trápi osoby alergické na peľ a pod. Repkový olej býva označovaný ako nie celkom vhodný pre ľudskú výživu, s tým že sa hodí skôr do motorov, ktoré ale poškodzuje a takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.

Nie je zmyslom tohto materiálu nekriticky vychvaľovať vlastnosti repky a problémy bagatelizovať. Jej pestovanie má isto aj niektoré sporné stránky, napokon ako väčšina vecí okolo nás. Chceli by sme ale uviesť na pravú mieru niektoré najčastejšie sa vyskytujúce tvrdenia, ktoré je možné so skutočne vysokou pravdepodobnosťou označiť za mýty.
Hovorí sa: Repky sa u nás pestuje priveľa
Poľnohospodárstvo sa v priebehu času mení a jedna z veľkých zmien u nás nastala po r. 1989. Okrem iného išlo o to, že sa objavili nové možnosti v oblasti pestovateľských technológií a najmä odbytu pri plodine, ktorá u nás síce bolo pestovaná, ale iba v malom rozsahu – išlo o ozimnú repku olejku. V r. 1968 sa repka na Slovensku pestovala na výmere 13,7 tis. ha, s úrodou 0,9 t/ha. V r. 1989 to bola výmera 29,7 tis. ha s úrodou 2,44 t/ha. V r. 2017 už ustálená plocha repky (ozimnej + jarnej formy) dosiahla výmeru 155,1 tis. ha (z toho bola jarná forma na ploche 5 tis. ha.). Hlavný nárast plôch bol okolo r. 2000 a doteraz najvyššia výmera repky bola v r. 2009 – 166 tis. ha. Výmera okolo 150 tis. ha predstavuje 12 % z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska, čo teoreticky znamená, že sa na to isté pole vráti za 8 rokov. Sú ale podniky, kde je zastúpenie repky až dvojnásobné. V niektorých spolkových krajinách Nemecka predstavuje podiel repky na ornej pôde až 33 %. Úroda repky v r. 2017 bola rekordná, 2,99 t/ha.
Ozimná repka je jedna z mála súčasných rentabilných plodín s dobrými odbytovými možnosťami. Nie je pritom jednoduché túto plodinu úspešne pestovať, ale na rozdiel od niektorých novinárov ju poľnohospodári majú radi. Vedia, že je z agronomického hľadiska (dobrá predplodina, lepšia ako napr. obilniny) užitočná a vzhľadom k súčasnému vysokému dopytu i zisková.

Hovorí sa: Repka škodí v osevnom postupe
V ostatných 20 rokoch došlo na Slovensku k radikálnemu zníženiu stavov hospodárskych zvierat, s čím súviselo aj zníženie výmery kŕmnych plodín, najmä viacročných krmovín. Čo pestovať namiesto nich? Výmera kukurice sa vďaka rozvoju bioplynových staníc síce nezmenila, ale kukurica rozhodne ani osevnému postupu, ani pôde neprospieva, čo do istej miery platí aj o slnečnici. Ostatné plodiny (strukoviny, okopaniny), ktoré vykazujú vysokú predplodinovú hodnotu, majú veľmi obmedzené odbytové možnosti.
Pre pestovateľa sa tak značne obmedzil výber plodín, ktoré by nahradili spomínané krmoviny. Zostali samozrejme obilniny, ktoré je ale potrebné v osevnom postupe striedať inou, odlišnou plodinou. A tu sa práve ponúka repka, ktorá má dobré odbytové možnosti a navyše zlepšuje dlhodobo úrodnosť pôdy. Občas je možné sa stretnúť s názorom, že po repke zostáva „mŕtva pôda“. Skutočnosť je taká, že pri všetkých plodinách v dôsledku používania pesticídov, ale aj niektorých hnojív, sa mení skladba mikrobiálneho spoločenstva, ktoré potom funguje odlišným spôsobom, lebo niektoré jeho prirodzené funkcie sú narušené. Mŕtva pôda to ale nie je. Iba by sa nemala po repke znovu pestovať ďalšia repka, k čomu ale v praxi nedochádza.
Repka má vysokú predplodinovú hodnotu, porovnateľnú s napr. strukovinami či okopaninami. Preto je vítaným článkom osevného postupu. Patrí jednoznačne medzi tzv. zlepšujúce plodiny. Napr. pšenica ozimná, pestovaná po repke dáva spravidla o 10 % vyššiu úrodu ako po pšenici. Repka má v osevnom postupe tzv. fytosanitárne (ozdravné) účinky, lebo zbavuje pôdu patogénov, napádajúcich napr. práve obilniny.

Hovorí sa: Repka drancuje pôdu a prispieva k jej erózii
Repka disponuje v porovnaní s inými plodinami mohutným koreňovým systémom. Hĺbka prekorenenia môže byť až 1,75 m. Pritom 85 % koreňovej hmoty sa nachádza v ornicovej vrstve. Repka je takto schopná „vydolovať“ aj pre iné plodiny (obilniny) z neprístupnej hĺbky časť živín. Repka vyniká veľmi dobrou schopnosťou osvojovať si fosfor, ktorý je takto sprístupnený v pozberových zvyškoch iným plodinám. Pôdy obohacuje o značné množstvo pozberových zvyškov (na 1 ha 5 – 7 t/ha slamy a 1 – 4 t/ha sušiny koreňovej hmoty). Táto hmota je podstatne kvalitnejšia vyšším obsahom živín, najmä dusíku, ako slama obilnín. Takto repka zlepšuje pôdnu štruktúru, čo sa následne prejaví v lepšej sorpčnej kapacite pre dažďovú vodu a tým aj v obmedzení erózie.
Keďže repka býva na poli asi 11 mesiacov, najdlhšie zo všetkých jednoročných plodín, výrazne obmedzuje veternú a vodnú eróziu. Pre ich pôsobenie zostáva iba august a čiastočne september. Pritom si treba uvedomiť, že proti erózii absolútna ochrana rastlinným krytom neexistuje (v extrémnych prípadoch sa nedosiahne ani zatrávnením).

Hovorí sa: Repka zabíja srnčiu zver
Srnčia zver je pomerne náročná na skladbu živín v potrave, čo môže byť problém v zimnom a skorom jarnom období. Moderné odrody repky sú šľachtené na znížený, nie však absolútne nulový obsah horkých a jedovatých glukosinolátov. Pri vysokom príjme repky, ktorá zveri chutí, je aj pri takýchto odrodách celkové množstvo glukosinolátov dostačujúce k tomu, aby organizmus zveri bol poškodený, navyše aj nitrátmi a nitritmi, až letálne. V repke je v tomto období aj veľmi málo vlákniny. To vedie aj pri menšej konzumácii k obmedzeniu činnosti bachoru a k hnačkám a k poruchám správania sa zveri.
Preto veľmi dôležitú úlohu zohráva aj potrebné prikrmovanie zveri senom. V poľovných revíroch, kde na túto vec nezabúdajú, ani rozšírené pestovanie repky neznamená zvýšenie zimného úhynu.
Pôvodné obavy z negatívneho vplyvu rozširujúceho sa pestovania repky na srnčiu populáciu sa nenaplnili. Nárast osevných plôch nemal za následok úbytok zveri, ktorej stavy sa naopak i za tejto situácie zvyšujú.

Hovorí sa: Pri pestovaní repky sa používajú zdraviu škodlivé postreky, niektoré sú aj karcinogénne
Intenzívne pestovanie prakticky žiadnej poľnohospodárskej plodiny (okrem systému bio) sa nezaobíde bez chemickej ochrany. Prípravky, ktoré sa používajú na ošetrenie repky, sa súčasne používajú aj pri pestovaní zemiakov, repy cukrovej, strukovín, kukurice, jačmeňa, pšenice, raže, zeleniny, v ovocných sadoch a niektoré i v lesoch.
Používanie všetkých prípravkov podlieha veľmi sofistikovanej legislatíve. Všetky registrované prípravky sú preverované z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie, zdravie užitočného hmyzu a zvierat. Musí zodpovedať nie len slovenským, ale aj európskym normám. Pre aplikáciu do olejnín, obilnín, zemiakov, ani repy nie sú registrované žiadne prípravky, teda ani pesticídy, ktoré by boli iba len podozrivé z karcinogénnych účinkov.
Ale predsa len ide o látky svojím spôsobom škodlivé. Avšak pri správnom používaní a pri využívaní „sedliackeho rozumu“ pri práci s nimi, pomáhajú pri produkcii zdravých, nezávadnych potravín, bez toxínov, resp. ich rezíduí.
V Európe postupne klesá spotreba pesticídov, staršie účinné látky sú nahradzované novými a poľnohospodárstvo sa snaží ísť kompromisom medzi intenzitou, výškou úrody a ochranou životného prostredia. Okrem iného aj cestou povinného používania systému Integrovanej ochrany rastlín, čo v sebe zahŕňa racionálne používanie chemickej ochrany, spolu s agrotechnickými, nechemickými, biologickými, najmä preventívnymi spôsobmi ochrany rastlín.

Hovorí sa: Repka je iba na biopalivo
Z repky sa skutočne vyrába metylester, ktorý slúži ako prídavok do paliva dieselových motorov. Okrem toho ale aj stolové a fritovacie oleje, 100 % tuky, margaríny, nízkokalorické tuky a pod.
Z repky sa vyrábajú aj mazadlá, technické oleje, hydraulické kvapaliny, vazelína, laky, fermeže, glycerol, vosky, plastické hmoty a pod.
Do poľnohospodárstva sa repka vracia ako krmivo (pokrutiny, výlisky a extrahované šroty).
Bez repky sa neobíde ani farmácia, kozmetika atď.
Pôvodne sa repkový olej používal ako svietidlo do knôtových lámp.

Hovorí sa: Postreky ničia včely
Je pravda, že všeobecne v poľnohospodárstve, teda aj pri pestovaní repky olejky, sa používajú chemické látky, ktoré, keď majú ničiť škodcov, tak sú nebezpečné životu aj prospešným druhom hmyzu, teda aj včelám. Ja ale celkom isté, že žiadny poľnohospodár nepoužíva takéto látky preto, aby likvidoval včely. Musí ale chrániť svoje porasty pred škodlivými činiteľmi. Pre aplikáciu pesticídov, v tomto prípade insekticídov, platia prísne pravidlá, orientované predovšetkým na ochranu včiel a užitočného hmyzu. Dva dni pred postrekom sa musí napr. nahlásiť použitie insekticídu všetkým včelárom v okruhu 5 km od pozemku, na ktorom je potrebné chrániť porast pred škodcami. Pritom samo použitie aplikovaných prípravkov podlieha prísnym nariadeniam. Treba povedať aj to, že všetky prípravky sú roztriedené do skupín podľa škodlivosti pre necieľové skupiny živočíchov (včely, ryby a pod.), z čoho vyplývajú významné obmedzenia pre ich možné použitie. Viaceré insekticídy sú deklarované ako pre včely neškodné a v dobe kvitnutia je možné použiť iba tieto. I tak sa pestovatelia snažia pri nálete včiel insekticídy nepoužívať. Vedia veľmi dobre, ako významná je opeľovacia činnosť včiel a iných, v prírode sa vyskytujúcich opeľovačov.
Netvrdíme pritom, že nedochádza k neúmyselnému poškodeniu včelstiev zavinenému pestovateľmi. V takom prípade má včelár nárok na úhradu škody.
Repka olejka patrí medzi významné medonosné plodiny a predstavuje tiež výborný zdroj peľu. Včelári ju pri kočovaní s obľubou vyhľadávajú. Repkový med má tak veľmi významný podiel na celkovej produkcii medu.

Hovorí sa: Repkový peľ spôsobuje alergie
Alergia je špecifická (abnormálna) imunitná reakcie organizmu vyprovokovaná tzv. antigénom (alergénom). Alergií je veľa typov, môžu vzniknúť kedykoľvek počas života, súčasná európska populácia je citlivá oveľa viac ako v minulosti a spektrum alergénov sa rozširuje.
Jedna z najčastejších alergií je tzv. polinóza, alergia na peľ.
Repkový peľ sa nerozširuje na väčšie vzdialenosti, lebo jeho zrná sú pomerne ťažké a hrudkujú sa. Ku kontaktu s peľom u citlivých jedincov tak dochádza iba v tesnej blízkosti s kvitnúcim porastom repky. Podľa niektorých štúdií je z pomedzi alergikov citlivých na repkový peľ 0,2 %.
Navyše, keďže repka kvitne v období, kedy kvitnú aj brezy, trávy a obilniny, nie je možné dávať prípadné alergické reakcie do súvisu iba s repkou.

Hovorí sa: Na Slovensku sa pestuje geneticky modifikovaná repka, čo škodí prírode a ľuďom
Na Slovensku sa geneticky modifikovaná repka nepestuje. V dôsledku veľmi prísnej legislatívy EU sa GM repka v žiadnej krajine, teda vrátane Slovenska, nepestuje a v najbližšom období sa na tejto skutočnosti neplánuje nič zmeniť.
Vo svete je situácia iná. GM plodiny sa v súčasnej dobe pestujú na asi 180 mil. hektárov, čo je okolo 10 % výmery obrábaných plôch na našej planéte. K najväčším pestovateľom GM plodín patria USA, Brazília, Argentína, India a Kanada. Hlavnými GM plodinami sú sója, bavlník, kukurica a repka.
Otázkou zostáva, do akej miery je to správne alebo nesprávne, lebo doteraz všetky GM plodiny prinášajú pestovateľovi alebo spotrebiteľovi isté benefity. Najčastejšie ide o úsporu nákladov spojených s agrotechnikou a v dôsledku menšieho používania pesticídov tiež o priaznivejšie pôsobenie na prírodu.
Napr. v Kanade, ktorá je známa dôraznou ochranou svojej prírody, sa GM plodiny ako repka, kukurica, sója a repa cukrová pestujú na ploche okolo 11 mil. hektárov. GM repka je tam pritom pestovaná na 97 % plôch a ukazuje sa, že Kanaďanom to nevadí.

Hovorí sa: Repka je veľmi náročná na živiny a preto ochudobňuje pôdu
Áno, repka je značne náročná plodina na živiny. Jej požiadavky sú 2 až 3 krát vyššie, ako majú napr. obilniny. Ale na rozdiel od väčšiny iných plodín o tieto živiny pôdu neochudobňuje, väčšia časť týchto živín totiž po repke zostáva vo forme zapracovaných pozberových zvyškov v pôde. Napr. pri draslíku 90 %, aj pri vápniku 90 % a horčíku 84 %.

Hovorí sa: Repkový olej je produkt pre technické účely, musí sa vyrábať z repky?
Na používaní produktov rastlinnej výroby primárne určených k produkcii potravín k technickým účelom nie je nič mimoriadneho. Robí sa to nie len pri repke, ale aj pri iných plodinách. Potravinárske a technické použitie ale spolu technologicky nijak nesúvisí. Okrem tukov a najmä mastných kyselín, ktoré majú pre našu výživu nenahraditeľnú funkciu, predstavuje repkové semeno zdroj energie, ktorý sa dá alternatívne využiť v technických aplikáciách. Ide predovšetkým o premenu oleja na metylestery mastných kyselín, majúcich využitie ako palivo pre vznetové motory a to bez podstatných úprav. Takto upravené aleje sa správajú ako nafta a používajú sa preto ako jej prímes. Ide o technológiu celkom odlišnú od výroby potravín.

Hovorí sa: Repkový olej je podradnej kvality
Dôvod, prečo je repkový olej vnímaný ako olej podradnej kvality, býva i jeho nižšia cena. Postupné zvyšovanie úrod repky zvyšuje efektivitu výroby natoľko, že cenovo potom repkový olej patrí medzi lacnejšie oleje. Nízka cena ale neznamená nižšiu kvalitu. Celý rad obchodných reťazcov ponúka repkový olej v krátkodobých zľavových akciách, za ceny nižšie ako trhové. Cena samozrejme reaguje na veľkosť produkcie, nie len u nás, a môže vzniknúť situácia, kedy bude v obchodoch cena repkového oleja vyššia ako napr. slnečnicového alebo sójového, pričom kvalita bude tá istá ako pri nízkej cene repkového oleja. Bežný spotrebiteľ sa neorientuje podrobne v problematike výživy, nepozná presné zloženie repkového oleja a jeho iné prednosti. Z pohľadu výživy a šírky kuchynského uplatnenia je repkový olej ideálnou voľbou. Vo svete prevláda názor, že repkový olej je skladbou nasýtených a nenasýtených mastných kyselín jedným z najvodnejších olejov pre humánnu výživu. Dokonca v niektorých ukazovateľoch prekonáva vysoko cenený olivový olej. Obsahuje relatívne nízke percento nežiaducich nasýtených mastných kyselín a naopak vysoké percento preferovaných omega 3 polynenasýtených mastných kyselín, ktorých máme v potrave nedostatok.

SPZO Praha, Ing. P. Zubal, CSc., Naše pole 

DOBSO:
ja toto vnimam ako dost podarenu propagandu. Vacsina tych "Hovori sa" sa nehovori. Realne existuju asi tri hlavne argumenty proti:

1. Robi sa z toho palivo – mozu si pisat co chcu, tri stvrtiny produkcie konci ako palivo, pricom to nema ani ekologicke ani ekonomicke ani ziadne opodstatnenie. Funguje to iba vdaka tomu, ze si rozni ti europski Babisovia a Buresovia dokazu pretlacit dotacie.

2. Znecistuje podzemne vody – tvrdi to Cesky Hydrometeorologicky ustav, tvrdi to Bratislavska Vodarenska, tvrdi to namrte testov podzemnych vod, v ktorych sa zrazu objavuju sracky spojene s pestovanim repky. Nie len postreky, ale aj hnojiva ktorych sa aplikuje ovela viac a skrz biednu kvalitu pod koncia niekde hlboko. Odporucam citat mesacnik BVS-ky kde sa tomu celkom venuju, a pouzivaju data nie vyhlasenia.

3. Neni to treba. Akokolvek to mozu porovnavat s pestovanim psenice, rozdiel je ze tu psenicu niekto zje. Jedlo = zivot. Repku niekto spali v aute, a niekto dalsi musi robit a platit dane aby to zadotoval, aj ked mame plnu zem ropy a plynu. Je to vymysleny biznis, v opacnom pripade by pravdepodobne museli rolnici porozmyslat, a mozno tam vysiat luku a past na nej biodobytok. A ked sa nechce rozmyslat, radsej budu obhajovat totalnu kokotinu.

edit: z webu Ceskeho Hydro Meteorologickeho Ustavu kde robili testy na pesticidy vo vodnych vrtoch: v posledních třech letech se v 63 % ze 692 sledovaných objektů pesticidy vyskytovaly, ve 43 % sledovaných objektů koncentrace pesticidů překročily limit 0,1 μg/l pro podzemní vodu a ve 31 % sledovaných objektů byl překročen limit 0,5 μg/l pro sumu pesticidů v podzemních vodách. V naprosté většině se jedná o metabolity herbicidů (metazachloru, metolachloru, alachloru, acetochloru a chloridazonu) používaných nyní či v minulosti pro ošetřování řepky olejné, kukuřice a cukrové řepy, tj. na plodiny převážně pěstované jako suroviny pro výrobu biopaliv (bionafta, bioetanol, bioplyn). Koncentrace v podzemních vodách dosahují v ojedinělých případech až desítek μg/l. Jelikož ČHMÚ provádí monitoring pesticidů v podzemních vodách dlouhodobě, lze z naměřených dat potvrdit dlouhodobou kontaminaci podzemních vod výše zmíněnými látkami a tedy i dopad pěstování biopaliv první generace na kvalitu vodních zdrojů v České republice. Naměřené koncentrace pesticidů v jednotlivých objektech sítě sledování jakosti podzemních vod ČHMÚ lze dohledat v národním informačním systému jakosti vody na této adrese: hydro.chmi.cz/isarrow/

foaf.sk: najúspešnejší fail v mojom živote. #failstory

https://www.facebook.com/notes/jano-suchal/foafsk-naj%C3%BAspe%C5%A1nej%C5%A1%C3%AD-fail-v-mojom-%C5%BEivote-failstory/10152944029659184/

Za (doteraz) najznámejší projekt vo svojom živote považujem www.foaf.sk. Keď ma chcú niekde predstaviť, tak povedia niečo v zmysle "toto je Jano Suchal, ten čo spravil foaf.sk". Väčšinou nasleduje uznanlivé pokyvkávanie hlavou. Ja mám v týchto momentoch veľmi zmiešané pocity. foaf.sk je môj najväčší fail, totálne premárnená šanca a hneď niekoľko krát. Čo? Prečo?

foaf.sk verzia 1.0 vyzerala takto.foaf.sk verzia 1.0 vyzerala takto.

Najprv v skratke ako to začalo. Písal sa rok 2008 a s dlhoročným spolužiakom Petrom Vojtekom sme boli doktorandi na FIIT STU. Ja som sa babral s grafovými algoritmami a kedže ma už nebavili nereálne akademické dáta, stiahol som si obchodný register a robil nad tým nejaké pokusy. Celkom sa mi tie dáta zapáčili, a tak som za pár večerov spravil prototyp algoritmu, ktorý ukazoval "blízke osoby a firmy". Potom Peťo povedal, že to je fasa, ale ešte by to chcelo ten graf aj nakresliť. Ďalších pár večerov a prvý foaf bol na svete. Nemalo to ešte ani názov ani doménu, ale páčilo sa nám to tak, že sme poslali na ministerstvo spravodlivosti email, že či to nechcú. Samozrejme to bolo úplne naivné, ale videli sme, že do toho klikajú ako diví. Po mesiaci bez odpovede, sme vymysleli názov a dali to von. Bol pondelok večer 20. októbra 2008. Ja som to poslal asi trom známym a Peťo na nejaké súkromné fórum svojich kamošov zo strednej. Utorok okolo obeda sme boli na prvej priečke vybrali.sme.sk (taký ten slovenský Slashdot), štvrtok to dávali na obed vo vysielaní rádia Expres. Server to nevydržal, ale to sa dalo čakať od "unlimited hosting"-u za $5 mesačne.

Ak ste sa so mnou niekedy rozprávali, tak potiaľto tento príbeh pravdepodobne už poznáte. Teraz úplne otvorene o tom všetkom ostatnom.

Za prvých 7 dní sme mali 9K návštev, 6.5K používateľov. Druhý mesiac (november) 24K návštev. Raketový nástup, proste všetko ako z veľkej knihy.

Návštevnosť foaf.sk za prvý týždenNávštevnosť foaf.sk za prvý týžden

Začali nám písať ľudia s ponukami na odkúpenie, ozval sa nám Tomáš Bella a Tomáš Ulej, ešte vtedy zo sme.sk a rozprávali sa o spolupráci a o tom čo ešte robíme na fakulte. Ponuky na odkúpenie sa hýbali od 50K korún ak budú kvalitné zdrojové kódy (slušne sme odmietli), až po finále, kde sa o foaf.sk "bili" dve firmy, a v princípe prehadzovali ponuky ako na dražbe. Dohodli sme sa na finálnom odkúpení za 30K eur v pomere 70% mne a 30% Peťovi. Písal sa február 2009. "Exit" za štyri mesiace. Neboli sme milionári, ale mne to neskôr výrazne pomohlo kúpiť byt, bez šialenej hypotéky.

Najbližší rok a niečo sme na tom robili na dohodu, starali sa o prevádzku, spravili redizajn (Juraj Rosa, díky za super robotu), fixovali chyby a odpovedali na nepríjemné emaily (ako napríklad zle priradené dlhy, vyhrážanie sa žalobami a tak). Bol to výborný vedľajší príjem a hrozne ma to bavilo. V októbri 2009 sme boli na 150K návštevách mesačne, v októbri 2010 na takmer 300K. Denne tak 12-13K. Volali si nás rozprávať na konferencie a do novín. Dobré časy.

Návštevnosť foaf.sk za prvé  dva rokyNávštevnosť foaf.sk za prvé dva roky

Začali problémy s platením za našu prácu, potom majiteľ začal (konečne!) uvažovať o spoplatnení a tam sa naše vízie dostali do konfliktu. Odmietali sme predstavu, že foaf.sk zatvoríme pre verejnosť s argumentáciou, že na nás po dvoch mesiach neštekne už ani pes. Odmietali sme to otapetovať reklamou. Videli sme tam oveľa lepší biznis model, ale majiteľ už do toho nechcel tlačiť ďalšie peniaze. Začalo to stagnovať, aktualizácie som robil zadarmo, server nakoniec roky platil z vlastného, len aby foaf.sk žil. Bolo to "moje dieťa" a nechcel som ho opustit, aj keď som po predaji vlastne nemal na neho už žiadne práva. Komunikácia sa úplne zmrazila. foaf.sk padal voľným pádom.

Jedného dňa sa mi ozval neznámy človek, že preberá práva na foaf.sk po pôvodnom majiteľovi a chce to ďalej rozvíjať a spraviť z toho seriózny biznis. Veľmi podivná situácia, hlavne preto, že nechceli nič povedať o tom, čo je s prvým majiteľom. V princípe som v tom videl vykúpenie, no problém bol, že nový majiteľ rovno povedal, že internetu vôbec nerozumie. Zhodli sme sa, bude len investor kvôli kapitálu. Vypracoval som plán projektu, biznis model, zmapoval konkurenciu, veľkosť investície, podpísali sme zmluvy, vyriešili vlastnícke práva, naťahovali sa o doménu (pôvodný vlastník robil obštrukcie), dohodli podiely, dohodol som programátorov, grafika a začali sme makať. Videl som to ožívať. 

Studená sprcha prišla v momente, keď som poslal novému majiteľovi/investorovi prvú faktúru. Povedal, že to nezaplatí a prvé peniaze dostaneme z prvých príjmov. Márne som mával zmluvou, ktorú podpísal. Donekonečna sa ho pýtal, že čo vlastne teda on investuje? Slová o tom, ako tomu nerozumie sa vyplnili do bodky. foaf.sk zomrel druhý raz a opäť som platil za hosting sám a staral sa, len aby to nezomrelo.

O firme, ktorá pôvodne kúpila foaf.sk sa začali šíriť divné reči. Všetko mi docvaklo nedávno, keď som našiel rozsudok súdu o podvodoch na DPH (http://otvorenesudy.sme.sk/decrees/738831), kde vystupuje aj firma, ktorá foaf.sk ako prvá kúpila. Netuším akú úlohu v tomto celom zohrával konateľ, nevidel som ho od kedy prestal komunikovať dlhé roky predtým. foaf.sk – projekt, ktorý si bral za cieľ zvyšovať transparentnosť, kúpila firma, čo bola zapletená do podvodov na DPH? Ach, tá irónia.

Neskôr sa mi ozval Milan Dubec (zakladateľ azet.sk), že by chcel niečo podobné spraviť a hľadá partnera, chcel investovať. Bol som z toho celého tak znechutený, že som si medzičasom našiel už iné záujmy (SynopsiTV) a nedohodli sme sa. Keby prišiel o pol roka skôr, dopadlo by to úplne inak. Sorry Milan. Držím palce s projektom www.zisk.sk

Asi koncom roka 2013 sa mi ozval ďaľší človek od nového majiteľa, čo IT už rozumie, že preberie správu foaf.sk na seba, aj server aj vývoj aj všetko. Už mi bolo všetko jedno a na toto som vlastne čakal. foaf.sk pre mňa vtedy zomrel nadobro. Čo s tým spravili vidíte dnes, len si prosím nevypínajte AdBlock. 

Formálne nie som vlastníkom foaf.sk vlastne už od začiatku (po predaji), reálne som vývoj foaf.sk skončil asi pred 3-4 rokmi, úplne mimo mňa je to od začiatku tohto roka. Opustit srdcovku bolo fakt veľmi tažké. Naučilo ma to hrozne veľa, pochopil som, že kým nie sú peniaze na účte, slovo, zmluva a faktúra tu nič neznamenajú, aké dôležité je mať investora, s ktorým si rozumiete a udržať si kontrolu v projekte. Napriek všetkému mi to otvorilo neskutočne veľa dverí, kontaktov a spoluprác. Zarobil som na tom dokopy cca niečo cez 40K eur v hrubom. Začal som sa venovať open data a vzniklo kopec zaujímavých projektov, ktoré sa viac či menej foafom inšpirovali. Najbližšie tomu kam som chcel, aby foaf.sk smeroval je dnes projekt www.finstat.sk. Chalani robia super robotu a držím im palce.

Prečo toto celé? Som zástanca transparentnosti, otvorených dát a fascinuje ma, čo všetko zverejňuje o sebe napríklad taký americký Buffer aj ked vôbec nemusí. https://open.bufferapp.com/transparent-pricing-buffer/ No jo, lenže keď máte obrat v niekoľko stotisícoch dolárov mesačne a slušný zisk to už sa rozpráva ľahšie. Ťažšie je hovoriť otvorene o neúspechoch, ešte horšie o svojich a najhoršie snáď na Slovensku, lebo tu sa neúspech neodpúšta. Napriek tomu si myslím, že počúvať o failoch je minimálne rovnako dôležité ako o úspechoch. Tak som začal od seba.

Kto pridá svoju #failstory? Mňa by zaujímal taký Michal Truban, Jakub Ptačin, Peter Komorník, Jožo Kováč alebo Michal Illich. Berte to ako výzvu.

Ďalšie #failstory

Jožo Kováč: 7SEGMENTS: Moja cesta k uspesnu startupu #failstory https://www.facebook.com/notes/10155006743105078/

Jakub Ptačin: https://www.facebook.com/jakub.ptacin/posts/10205431626653005

Peter Komorník: https://www.facebook.com/notes/peter-komornik/moja-failstory-expanzia-do-us/10154985103100615

24 hodín som bol na záchranke: Čo ste nám „to“ doniesli? odvrkla lekárka v nemocnici na pacienta – Denník N

https://dennikn.sk/1100515/24-hodin-som-bol-na-zachranke-co-ste-nam-to-doniesli-odvrkla-lekarka-v-nemocnici-na-pacienta/?utm_source=newsletter_weekly&utm_medium=email&utm_campaign=weekly_newsletter_15062018&utm_content=10229

Boli sme na dvoch výjazdoch so záchrankou a videli sme, ako sa správajú lekári v lokálnej nemocnici. Záchranári sa nám zverili s mnohými prípadmi nevhodného správania doktorov.

Zuzana Vlasatá: Bratislavský proces Nishita Timothyho měří míru institucionálního rasismu – Deník Referendum

http://denikreferendum.cz/clanek/27786-bratislavsky-proces-timothyho-nishita-meri-miru-institucionalniho-rasismu

Indický ajťák se v Bratislavě bránil třem útočníkům. Jednoho při tom zabil. Vzápětí se stal obětí mediálního lynče, kterému podléhá i slovenská policie. Obžaloba navrhuje dvacet let vězení. Rozsudek tak změří míru institucionálního rasismu.

The Control Group Is Out Of Control

https://www.lesswrong.com/s/BQBqPowfxjvoee8jw/p/bXuAXCbzw9hsJSuEN


Wiseman & Schlitz’s Experimenter Effects And The Remote Detection Of Staring is my favorite parapsychology paper ever and sends me into fits of nervous laughter every time I read it.

The backstory: there is a classic parapsychological experiment where a subject is placed in a room alone, hooked up to a video link. At random times, an experimenter stares at them menacingly through the video link. The hypothesis is that this causes their galvanic skin response (a physiological measure of subconscious anxiety) to increase, even though there is no non-psychic way the subject could know whether the experimenter was staring or not.

Schiltz is a psi believer whose staring experiments had consistently supported the presence of a psychic phenomenon. Wiseman, in accordance with nominative determinism is a psi skeptic whose staring experiments keep showing nothing and disproving psi. Since they were apparently the only two people in all of parapsychology with a smidgen of curiosity or rationalist virtue, they decided to team up and figure out why they kept getting such different results.

The idea was to plan an experiment together, with both of them agreeing on every single tiny detail. They would then go to a laboratory and set it up, again both keeping close eyes on one another. Finally, they would conduct the experiment in a series of different batches. Half the batches (randomly assigned) would be conducted by Dr. Schlitz, the other half by Dr. Wiseman. Because the two authors had very carefully standardized the setting, apparatus and procedure beforehand, “conducted by” pretty much just meant greeting the participants, giving the experimental instructions, and doing the staring.

The results? Schlitz’s trials found strong evidence of psychic powers, Wiseman’s trials found no evidence whatsoever.

Take a second to reflect on how this makes no sense. Two experimenters in the same laboratory, using the same apparatus, having no contact with the subjects except to introduce themselves and flip a few switches – and whether one or the other was there that day completely altered the result. For a good time, watch the gymnastics they have to do to in the paper to make this sound sufficiently sensical to even get published. This is the only journal article I’ve ever read where, in the part of the Discussion section where you’re supposed to propose possible reasons for your findings, both authors suggest maybe their co-author hacked into the computer and altered the results.

While it’s nice to see people exploring Bem’s findings further, this is the experiment people should be replicating ninety times. I expect something would turn up.

As it is, Kennedy and Taddonio list ten similar studies with similar results. One cannot help wondering about publication bias (if the skeptic and the believer got similar results, who cares?). But the phenomenon is sufficiently well known in parapsychology that it has led to its own host of theories about how skeptics emit negative auras, or the enthusiasm of a proponent is a necessary kindling for psychic powers.

Other fields don’t have this excuse. In psychotherapy, for example, practically the only consistent finding is that whatever kind of psychotherapy the person running the study likes is most effective. Thirty different meta-analyses on the subject have confirmed this with strong effect size (d = 0.54) and good significance (p = .001).

Then there’s Munder (2013), which is a meta-meta-analysis on whether meta-analyses of confounding by researcher allegiance effect were themselves meta-confounded by meta-researcher allegiance effect. He found that indeed, meta-researchers who believed in researcher allegiance effect were more likely to turn up positive results in their studies of researcher allegiance effect (p < .002). It gets worse. There's a famous story about an experiment where a scientist told teachers that his advanced psychometric methods had predicted a couple of kids in their class were about to become geniuses (the students were actually chosen at random). He followed the students for the year and found that their intelligence actually increased. This was supposed to be a Cautionary Tale About How Teachers’ Preconceptions Can Affect Children.

Less famous is that the same guy did the same thing with rats. He sent one laboratory a box of rats saying they were specially bred to be ultra-intelligent, and another lab a box of (identical) rats saying they were specially bred to be slow and dumb. Then he had them do standard rat learning tasks, and sure enough the first lab found very impressive results, the second lab very disappointing ones.

This scientist – let’s give his name, Robert Rosenthal – then investigated three hundred forty five different studies for evidence of the same phenomenon. He found effect sizes of anywhere from 0.15 to 1.7, depending on the type of experiment involved. Note that this could also be phrased as “between twice as strong and twenty times as strong as Bem’s psi effect”. Mysteriously, animal learning experiments displayed the highest effect size, supporting the folk belief that animals are hypersensitive to subtle emotional cues.

Okay, fine. Subtle emotional cues. That’s way more scientific than saying “negative auras”. But the question remains – what went wrong for Schlitz and Wiseman? Even if Schlitz had done everything short of saying “The hypothesis of this experiment is for your skin response to increase when you are being stared at, please increase your skin response at that time,” and subjects had tried to comply, the whole point was that they didn’t know when they were being stared at, because to find that out you’d have to be psychic. And how are these rats figuring out what the experimenters’ subtle emotional cues mean anyway? I can’t figure out people’s subtle emotional cues half the time!

I know that standard practice here is to tell the story of Clever Hans and then say That Is Why We Do Double-Blind Studies. But first of all, I’m pretty sure no one does double-blind studies with rats. Second of all, I think most social psych studies aren’t double blind – I just checked the first one I thought of, Aronson and Steele on stereotype threat, and it certainly wasn’t. Third of all, this effect seems to be just as common in cases where it’s hard to imagine how the researchers’ subtle emotional cues could make a difference. Like Schlitz and Wiseman. Or like the psychotherapy experiments, where most of the subjects were doing therapy with individual psychologists and never even saw whatever prestigious professor was running the study behind the scenes.

I think it’s a combination of subconscious emotional cues, subconscious statistical trickery, perfectly conscious fraud which for all we know happens much more often than detected, and things we haven’t discovered yet which are at least as weird as subconscious emotional cues. But rather than speculate, I prefer to take it as a brute fact. Studies are going to be confounded by the allegiance of the researcher. When researchers who don’t believe something discover it, that’s when it’s worth looking into.

can’t sell you condoms…

Sorry, I can't sell you those condoms because I'm Catholic.
You'll have to go to register 5. But she's Musim, so she can't sell you that ham.
You'll have to go to register 8 but he's Mormon, so he can't sell you that Coke.
Try register 2, maybe, but she's a Jehovah's Witness so she won't sell you that birthday card.
Maybe try register 4, he's an LGBT guy who believes in equality. He'll sell you anything because he's not a small-minded, bigoted asshole that hides his bigotry behind religion.

Why Women Smile at Men Who Sexually Harass Us – Hanna Brooks Olsen – Medium

https://medium.com/@mshannabrooks/why-women-smile-at-men-who-sexually-harass-us-cf4eeb90ed30

It is nighttime and it is bitterly cold and I’m at a bus stop with my then-boyfriend. We’ve just left a performance of some sort and are trying to get home but our evening has been interrupted and it…

And, of course, he has told me to just ignore it because that seems like the most logical approach. When you ignore things, they go away, right?

This time, though, he bears witness. His presence at my side does nothing to dissuade the drunk man because, as much as men like to think that just being there is enough to protect women from other men, that is rarely the case.

Example: The time a man on a Greyhound bus put his hand on my leg and physically blocked my path as I tried to wriggle away while the man on his side, someone’s white-collar business dad lured in by the promise of nicer seats and outlets on the bus, looked worried but said nothing.

Example: The time a customer cornered me in the alley outside of the restaurant where I worked during a cigarette break and two college men lingered with a concerned air, but ultimately decided to keep walking.

Example: The time a man who was visibly having a psychotic break swung a padlock at me and threatened to “smash your face, bitch” despite the company of an extremely nervous male friend who was very graciously walking me home “for safety.” He asks after the fact how I could remain so calm and I just shrug.

Example: The time when, walking with my current partner, a drunk man stumbled from a bar and waved a golf club in our direction and it was me that he locked his eyes upon, but my partner who was the most upset. I oblige the imposition just long enough to steer us into a bodega until the man leaves.

Odborník radí, ako si vybrať bicykel a ako správne jazdiť: Mäkké sedlo nie je riešenie, vyberať treba podľa tvaru zadku – Denník N

https://dennikn.sk/1124041/odbornik-radi-ako-si-vybrat-bicykel-a-ako-spravne-jazdit-makke-sedlo-nie-je-riesenie-vyberat-treba-podla-tvaru-zadku/?ref=mpm

Odborník radí, ako si vybrať bicykel a ako správne jazdiť: Treba chodiť naostro. Natriete si celý zadok a idete

Všetky prilby musia spĺňať isté kritériá. Ak si kúpite drahšiu, bude krajšia a pohodlnejšia, no nie bezpečnejšia, vysvetľuje Martin Belás.

Snažte sa vdychovať nosom a vydychovať ústami. Ak už musíte vdychovať aj ústami, je to znak, že by ste mali spomaliť, hovorí cyklistický odborník Martin Belás z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Rozpráva aj o tom, ako sedliackym rozumom, bez drahých prístrojov prísť na to, akým tempom jazdiť, aký prevod či aká frekvencia šliapania je pre vás vhodná.

V rozhovore sa dozviete aj:

návod, na čo dávať pozor pri kúpe nového bicykla;
ako sa správne stravovať pred a počas cyklistiky;
poučenie, že nášľapné pedále nie sú len pohodlnejšie, ale ste vďaka nim rýchlejší a vyhnete sa problémom s kĺbmi;
ako predísť bolesti zadku či krížov;
prečo je dôležité, aby ste nemali zaradený ťažký prevod a
to, že deti netreba hnať do tréningu, lebo vytrvalosť dokážu rozvíjať až od istého veku.
Je cyklistika naozaj taký zdravý šport, ako sa o nej hovorí?

Áno, ale platí, že objem a intenzitu tréningov treba prispôsobiť veku, zdraviu a telesnej kondícií človeka. V porovnaní s behom alebo chôdzou odpadajú pri jazde na bicykli otrasy spôsobené dopadom chodidiel na podklady rôznych tvrdostí, často umocnené nesprávnou technikou behu a chôdze a nevhodnou obuvou. Šľachy, väzy a kĺby sú na bicykli namáhané omnoho šetrnejšie ako počas behu, ak dodržiavame správne zásady, o ktorých ešte budeme hovoriť. Jazda na bicykli je vhodná aj pre ľudí s nadváhou, pomerne nenáročným a pre organizmus šetrným spôsobom si môžu naštartovať zvýšenie metabolického výdaja energie sprevádzaného úbytkom telesnej hmotnosti.

Čo pre telo znamená, keď človek cez víkend vybehne na hodinku či dve na bicykel kdesi na hrádzu?

Keď ideme na 60 až 70 percent z našich maximálnych možností a v takomto tempe zotrváme aspoň 40 minút, začínajú sa spaľovať telesné tuky, čoho sprievodným javom je redukcia hmotnosti. Ak jazdíme s vyšším úsilím, presúvame sa z pásma spaľovania tukov do pásma telesne rozvíjajúceho až trénujúceho. Samozrejme, že to nedosiahneme jedným víkendovým výjazdom. Na dosiahnutie progresu odborníci odporúčajú trénovať minimálne trikrát týždenne v trvaní od 60 do 120 minút.

Pre ktoré partie je cyklistika prospešná?

Počas jazdy na bicykli v nenáročnom rovinatom teréne primárne aktivizujeme sedacie svalstvo, štvorhlavý stehenný sval, lýtkové svalstvo a chrbtové svalstvo. V náročnejšom členitejšom teréne a v jazde na nespevnených povrchoch sa pridáva svalstvo ramien, hrudníka a brušnej dutiny. Okrem nich sa pri jazde na bicykli významne aktivizuje srdcovo-cievny a dýchací systém človeka.

Fyzioterapeutka mi povedala, že bicykel je super na rozhýbanie kolena napríklad po operácii, ale je škodlivý tým, že sa pri jazde skracujú svaly, keďže koleno nikdy nie je úplne dopnuté.

Všetko sa to dá kompenzovať nastavením posedu, pri jazde na bicykli vieme koleno dokonca aj prepínať a pohyb je potom veľmi podobný chôdzi, tu nevidím vážny problém. Problémy môžu nastať, keď ľudia jazdia ťažké prevody a majú sedlo nastavené príliš nízko, vtedy sa môžu poškodiť kĺby. Preto sú napríklad na detských pretekoch v cestnej cyklistike obmedzené ťažké prevody. Pokiaľ budete jazdiť rozumne so správne nastaveným posedom a po každej jazde vykonávať naťahovacie cvičenia namáhaných svalových štruktúr, kĺbom a svalom to bude dokonca prospievať.

Prečo ma bolia kríže, keď dlhšie jazdím?

Je to spôsobené najmä tým, že pri jazde na bicykli je horná časť tela cyklistu v statickom držaní, čo zabezpečuje svalstvo brušnej dutiny a chrbta. Ak nemáme dostatočne rozvinuté svalstvo brušnej dutiny, väčšinu práce pri držaní hornej polovice tela zabezpečuje svalstvo chrbta, čo sa môže negatívne prejaviť bolesťami v krížoch.

Ako tomu predísť?

Začal by som kontrolou nastavenia posedu, pokračoval kúpou cyklistických tretier a nášľapných pedálov a, samozrejme, pravidelným posilňovaním svalstva brucha, chrbta a ramien aj napríklad dnes veľmi populárnymi cvičeniami planku. Každý tréningový deň by mal byť ukončený kvalitným strečingovým cvičením najviac namáhaných svalov – v cyklistike svalstva dolných končatín.

Pozn.: V ďalšej časti textu nájdete napríklad aj návod, ako si správne vybrať nový bicykel.

Aké najväčšie chyby robia amatérski cyklisti, ktorých stretávate na hrádzi?

Často majú sedadlo príliš nízko, aby sa cítili bezpečnejšie, bližšie k zemi. Veľkou mierou ich to však uberá o sily. Keď nedopínajú stehenné svaly, veľmi rýchlo sa v nich začne koncentrovať soľ kyseliny mliečnej, prichádza pocit pálenia, odchádza sila a pomerne rýchlo treba zastaviť alebo výrazne spomaliť jazdu.

Málokedy sa stretávam s privysokým posedom, spoznáte ho tak, že cyklistovi sa zadok preklápa z jednej strany na druhú. Pri takejto jazde je zvýšené riziko poškodenia kolenných úponov a klesá aj cyklistov výkon.

Čo je základ, aby ma nebolel zadok?

Najskôr si vyberieme sedadlo vhodnej veľkosti a tvaru zodpovedajúceho našim parametrom, potom si treba správne nastaviť posed (výšku a sklon sedadla), následne zakúpiť cyklistické nohavice s antibakteriálnou výstelkou a potom si už treba len „vysedieť“ sedacie ústrojenstvo. Aj profesionálni cyklisti po niekoľkotýždňovom výpadku na prvých tréningoch zažívajú bolesť.

To je teda antibakteriálna výstelka? Ja som si doteraz myslel, že je to tam na to, aby ma menej bolel zadok.

Nie, to je až sekundárne. Toto oblečenie treba používať na holom tele, zbavíte sa vrstvy navyše, ktorá prináša zbytočné trenie. Treba chodiť naostro, hygiena sedacieho ústrojenstva je v cyklistike primárna, cyklisti si na ňu potrpia. Dokonca sú aj špeciálne maste, bez ktorých to nezvládnete. Natriete si celý zadok a idete. Nohavice stačí oprať v teplej vode bez pracieho prostriedku.

Ako si správne nahustiť kolesá?

Výrobca každého plášťa na bicykel uvádza na jeho bočnej strane minimálne a maximálne nahustenie. Nahustením na strednú hodnotu nič nepokazíte. Cestné bicykle sa hustia na 7 až 12 Barov, horské medzi 2 až 3 Barmi v závislosti od hmotnosti jazdca a typu terénu.

Treba sa pred jazdou, pokiaľ nejde o vyslovene športový výkon, špeciálne rozcvičovať?

Odporúčam dynamický strečing alebo skôr rozcvičenie a rozohriatie celého tela. Potom nasleduje približne 10-minútové rozjazdenie na ľahkom prevodovom stupni s frekvenciou šliapania od 85 do 110 otáčok kľúk bicykla za minútu v rovinatom teréne. Takýmto spôsobom sme optimálne pripravení na nenáročnú cyklotúru, ale aj športový výkon na pretekoch či tréningu.

Aká je správna frekvencia šliapania?

Víkendoví cyklisti majú tendenciu šliapať na príliš ťažkých prevodoch. Optimálna frekvencia je v rozpätí 80 – 110 šliapnutí za minútu.

Ako zistím, akú mám frekvenciu bez špeciálneho nástroja – kadenciometra?

Dal by som si prácu a počítal si to celú minútu a uvedomil si, či je moja zvyčajná frekvencia správna. Mali by sme šliapať tak, aby to nebola ťažká práca.

Aké sú následky šliapania ťažkých prevodov?

Takýmto šliapaním namáhame prevažne veľké svaly, ktoré síce dokážu vyvinúť veľkú mechanickú prácu, ale nie sú nastavené na dlhé fungovanie. Rýchlo sa unavia a máme pocit, že sa extrémne vyčerpávame.

Čo myslia televízni komentátori, keď o niekom povedia: „Aha, ten nevládze, už má zaradený ťažký prevod“?

Ťažkým prevodom kompenzujeme stratu rýchlosti. Cyklista už nedokáže ísť frekvenčne, odchádzajú mu vytrvalostné schopnosti. Keď zaradí ťažší prevod, začne viac namáhať väčšie svaly, tie však nedokážu fungovať dlho.

Druhou vecou je zotrvačnosť, oveľa efektívnejšie funguje, keď šliapeme vyššou frekvenciou. Na zachovanie rovnakého výkonu nepotrebujeme potom tlačiť takou veľkou silou. Keď nemáme veľa síl, ale zvýšime frekvenciu šliapania, môžeme byť rovnako rýchli, akoby sme mali viac sily a šliapali s nezmenenou (nižšou) frekvenciou.

A čo znamená, že treba šliapať rýchlo, lebo srdce vydrží viac ako svaly?

Ak si odmyslíme jeho dopingové škandály, môže nám ako dobrý príklad poslúžiť Lance Armstrong, ktorý bol v cestnej cyklistike protagonistom frekvenčného šliapania. Keď sa vrátil po liečbe rakoviny do profesionálnej cyklistiky, zrazu sa zo silového jazdca (jazdil ťažké prevody) stal „frekvenčný“ vytrvalec. Schudol a stal sa z neho kadenčný pretekár. V ťažkých horských etapách dokázal súperov zdolávať práve touto veľkou kadenciou.

A ktorá frekvencia je lepšia na chudnutie?

Samozrejme vyššia. Potrebujeme aktivizovať srdcovo-cievny a dýchací systém. Potrebujeme vysoký počet opakovaní pri relatívne nízkom svalovom zaťažení.

Aká frekvencia je dobrá, keď chce mať žena pekné stehná?

Paradoxne aj tu to viete spraviť vysokou frekvenciou. Keď pôjde ťažší prevod, začnú jej svaly rásť, a to asi nie je cieľom. Ak chce zachovať objem, no mať ich pevnejšie, treba jazdiť vyššou frekvenciou.

Ako si vybrať bicykel
Prilba.

Aj tie lacné by mali spĺňať technickú normu, funkčnosť a pevnosť by mala byť v poriadku. Rozdiel medzi drahšou a lacnejšou je dizajn, pocit odvetrania a celkový komfort. Pri väčšine prilieb je životnosť jeden väčší pád.

Veľkosť rámu bicykla.

Ak sa postavíme na bicykel tak, aby sme mali hornú rámovú trubku v rozkroku, na cestnom alebo trekingovom bicykli by mala byť jej vzdialenosť od rozkroku okolo piatich centimetrov. Na horských bicykloch by to malo byť o dva-tri centimetre viacej. Je však vhodné riadiť sa tabuľkami, ktoré určia veľkosť rámu bicykla na základe dĺžky nohy od bedrového kĺbu dole.

Hmotnosť bicykla.

Každý úbytok hmotnosti rovná sa nepomerne vyššia cena. Keď som rekreačný cyklista a bicykel je ťažší, mám väčší odpor, a teda kvalitnejšie trénujem (úsmev). O niečo ťažší bicykel (dve až tri kilá) je na bežné použitie možno aj lepší, lebo má spravidla vyššiu životnosť, keďže odľahčené top materiály určené pre pretekárov menej vydržia.

Veľkosť kolesa.

Už aj horské pretekárske bicykle prešli na rozmer 29 palcov. Spočiatku boli tieto bicykle nemotorné, pretože bola vyššia vzdialenosť rázvoru (vzdialenosť medzi stredom predného a zadného kolesa). Výrobcovia však postupne upravili rámy bicyklov tak, že rázvor je rovnaký pri bicykli s 26, 27,5-palcovými kolesami aj s 29-palcovými kolesami. Máte teda rovnakú ovládateľnosť bicykla a väčším kolesom získavate zotrvačnosť, lepšie prechádzate terénom, máte lepšiu trakciu a účinnejšie brzdenie.

Kotúčové či klasické brzdy?

Keď jazdíte prevažne na ceste, veľký zmysel pre vás kotúčové brzdy nemajú. Ak ste však nadšenec, čo si užíva aj náročnejšie podmienky a dlhšie zjazdy, odporúčam hydraulické kotúčové brzdy.

Navyše, pokiaľ ich mechanicky nepoškodíte, servis kotúčových bŕzd pozostáva väčšinou len z toho, že si raz za rok-dva dáte vymeniť brzdové platničky. U klasických bŕzd, ktoré tlačia na ráfik, je servis potrebný častejšie. Zanesenie nečistôt je výraznejšie, rýchlejšie sa môžu opotrebovať a sú na to náchylné, či jazdíte v prachu, daždi, či v blate.

Sedlo.

Laici majú mylnú predstavu, že čím väčšie a mäkšie sedlo, tým lepšie. Je to však presne naopak, pretože na takomto sedle dochádza k veľkému treniu, ktoré môže spôsobiť rôzne záderky na sedacom ústrojenstve. Nie je to príjemné, v lete prichádza k nadmernému poteniu. Nejazdíme vo fotelke, na vankúšoch. My v sedle nesedíme, len sa opierame o sedacie kosti. Výber by mal byť uspôsobený šírke našich sedacích kostí. Sú na to špeciálne skenery, ktoré za pár sekúnd vyhodnotia, ktorý typ sedla je pre vás vhodný. A nie sú to len sedlá, ktoré stoja stovky eur, nájdete tam aj lacnejšie.

Mestské špeciály sú bezpečnejšie a pohodlnejšie
Aký je najlepší mestský bicykel?

Z môjho pohľadu starý prerobený Favorit, ak vám ho náhodou niekto ukradne, veľmi vás to nemrzí. Momentálne však nemáme na Slovensku kvalitné mestské cyklotrasy, za ktoré nepovažujem piktogramy nakreslené na normálnej ceste, po ktorej jazdia aj autá. Je to ubratie priestoru autám na úkor cyklistov, ktorí sú veľmi zraniteľní.

Čo si myslíte o móde mestských bicyklov?

Je to dobrá alternatíva, veľmi slušný si zadovážila aj moja manželka. Má prevody umiestnené priamo v náboji zadného kolesa, odrazové sklá, svetlá, blatníky, chránič na reťaz, nosiče na tašky a podobne. Komfort mestského bicykla spočíva v tom, že sedíte viac vzpriamene, čiže odpadajú problémy s bolesťami chrbta. Síce máte väčší odpor vzduchu, ale taký výkon až nepotrebujete. Tieto bicykle sú však bezpečnejšie a aj keď trochu naprší, nie sme hneď špinaví.

Aký typ odpruženia a aký typ plášťov je vhodný do mesta?

V meste sa veľmi nepoužíva odpruženie, je to hmotnosť bicykla navyše. Pokiaľ nejazdíte po rozbitých mačacích hlavách, komfort sa dá získať širšími plášťami. Neodporúčam 22- až 25-milimetrové plášte, ktoré sú určené pre cestné pretekárske bicykle. Pokojne by som išiel do väčších rozmerov, ktoré sa správajú trochu ako tlmiče, keď ich optimálne nahustíte.

Čo si myslíte o špeciálnych ženských bicykloch, ktoré majú iný tvar rámu?

Vychádzajú z histórie jazdenia, keď ženy častejšie nosili sukne. No ak máte takýto bicykel, môžete zabudnúť na športovú stránku vašej jazdy, pretože má horšie vyváženie. Ženy, ktoré jazdia športovejšie, si vyberajú bicykle so štandardným rámom.

Aké chyby robia mestskí cyklisti?

Nenosia reflexné prvky a nosia nevýrazné oblečenie, ktoré je nebezpečné, hlavne keď sa začína stmievať. Druhý problém je, že nepoužívajú prilbu, aj keď v meste nie je podľa vyhlášky povinná.

Ďalšia vec je spôsob jazdy. Cyklisti si musia uvedomiť, že aj keď majú práva, zároveň sú najviac zraniteľní. Hlavne musia dávať pozor sami na seba a rozmýšľať aj za vodičov, oči treba mať všade. Treba sledovať, či vám auto naozaj dá prednosť, ktorú by malo dať. Cyklisti sú menej vnímaní okolím, nerobia hluk ako autá a nie sú takí výrazní.

Jedzte každých 40 minút, hlad nepríde
Čo mám zjesť predtým, ako sa idem bicyklovať?

Závisí od toho, aký chcete podať výkon. Ak to bude len voľné jazdenie, netreba na to dávať veľký dôraz. Ak chcete ísť na preteky, treba si dať pozor. Na raňajky si dajte ovsené vločky, no nie osladené, maximálne so sušeným ovocím, zalejte vrelou vodou. Neodporúčajú sa mliečne výrobky, lebo majú tendenciu zahlieňovať organizmus.

Dôležité je zavodňovanie tela, deň alebo aj celý týždeň pred pretekmi treba vypiť tri až štyri litre vody denne. Postupne počas celého dňa, nie že do seba nalejete dvakrát poldruha litra vody. Zabezpečí vám to kvalitné trávenie a naštartuje to energetický systém. Počas pretekov potom nemáte problémy s kŕčmi či termoreguláciou, keď je veľké teplo. Práve dehydratácia je veľmi častým fenoménom pri cyklistických podujatiach. V predvečer výkonu si pokojne dajte veľkú bielkovinovú dávku.

Čo sa stane s telom, keď počas bicyklovačky zjem rezeň alebo podobne nezdravé jedlo?

Utlmí sa výkon, pretože sa aktivizuje trávenie náročnejšie stráviteľných potravín. Dosť ťažko sa potom rozbieha, cykloturisti to často zalejú pivom, čo môže zhoršiť výkon.

Ja som si raz dal v priebehu bicyklovačky asi v polovici 120-kilometrovej trasy šunkovú bagetu a hneď mi stúpla tepová frekvencia o desať úderov za minútu. Mohlo to byť len tou bagetou?

Áno, pretože energia sa rozložila na trávenie, telu ste pridali ďalšiu záťaž.

Čo som si teda mal dať?

Sú rôzne typy energetických prípravkov, rýchlo stráviteľné cukry, ktoré sú v géloch, sušené ovocie či iontové nápoje. Skrátka niečo, čo vám zaťaží trávenie len minimálne.

Bojím sa, že keď pôjdem 100 km, nedám si „normálne“ jedlo, len gély či banány, nebude to stačiť.

Bude, ak si ich budete dávať pravidelne. Ak idete dlhšiu trasu, každých dvadsať minút sa treba napiť dva, tri glgy tekutiny s vysokým obsahom minerálov. A každých štyridsať minút by ste mali prijať energiu v podobe cukrov. Ak idem na dlhšie preteky, dávkujem si takto po polovici fit tyčinky, banány či horalky.

Keď si nedám rožok, nepríde teda hlad, ktorý väčšinou na bicykli pri dlhších trasách človeka vypne?

Nie, ten príde vtedy, ak dve hodiny nezjete nič, potom môžete zjesť aj sedem rožkov, ale strata energie je taká výrazná, že už musíte zastaviť a trvá niekoľko hodín, kým sa dostanete späť do normálu.

Ak už musíte dýchať ústami, spomaľte
Čo je základ, aby som sa zlepšoval a nestagnoval?

Aby bol tréning efektívny, treba zachovať tri základné pravidlá: objem, intenzita a frekvencia vrámci týždňa. Objem sa odvíja od toho, koľko máte času. Intenzita od toho, akú máte úroveň výkonu. Aby ste trénovali efektívne, musíte trénovať minimálne trikrát týždenne a medzi tréningami nemôžu byť dlhšie ako trojdňové prestávky. Ak to nedodržíte, výkonnosť nielenže neudržíte, ale môže začať klesať.

Budem sa mi zlepšovať „cyklistický“ výkon, aj keď si pôjdem zahrať futbal alebo zabehať?

Áno. Každá pohybová aktivita sa počíta, na vytrvalosti nestratíte. Cyklistickí laici sa často orientujú podľa objemu odjazdených kilometrov. Pre odborníkov je však dôležitejší čas, ktorý strávite na bicykli. Je rozdiel, keď idete 10 kilometrov do kopca a keď idete po rovine. Kvalita tréningu je diametrálne odlišná.

Treba si uvedomiť, že každý má nejaký cieľ. Niekto chce zvládnuť cyklomaratón, iný diaľkovú jazdu. Program by sme si mali nastaviť na základe cieľov, ku ktorým sa môžeme dostať len postupnými krokmi. Nie je dobré, keď začneme z ničoho jazdiť veľa, vtedy sa môžeme preťažiť a pretrénovať.

Keď chcem ísť v septembri na MTB maratón, ktorý sa ide v teréne v kopcoch, a budem celé leto trénovať len na rovine na cestnom bicykli, robím chybu?

Svaly fungujú rovnako na rovine aj v kopci, no iná je technika a zaťaženie hornej polovice tela. Ak tam bude pravidelnosť a dostatočný objem, organizmus si zvykne na záťaž. Zaťaženie v maratóne však bude z hľadiska intenzity úplne iné ako na rovine. V marci by ste mali začať ľahkými tréningami, ale ako sa budete blížiť k pretekom, tréningy treba stavať tak, aby pripomínal preteky.

Ako odhadnúť správne tempo jazdy, ak nemám k dispozícii merač tepovej frekvencie alebo wattmeter?

Treba sledovať potenie, farbu pleti alebo či som stále schopný dýchať len nosom, alebo musím zapojiť aj ústa. V cyklistike je tendencia naučiť sa nádych nosom a výdych ústami, aby sme si vzduch očistili, zvlhčili a ohriali. Ak sa dostanete do hraničnej intenzity zaťaženia, dýchate aj ústami. Pre bežnú populáciu teda platí, že ak už musí dýchať aj ústami, je to signál, že treba spomaliť.

Od akej rýchlosti reálne pomáha jazda vo „vláčiku“, resp. v háku?

Pomáha vždy, ale efektívnosť sa zvyšuje rýchlosťou. Vedieť sa skryť však tiež vyžaduje majstrovstvo a je dôležitá súčinnosť všetkých cyklistov. Ak niekto samovoľne zmení smer, hneď sa to rovná pádom.

Ak je bezvetrie a idete po hrádzi rýchlosťou 22 km/h, človek na druhom mieste vo „vláčiku“ ušetrí maximálne pätnásť percent energie. Ak by mal tretí ušetriť ešte viac, musí sa dobre vedieť schovať a počítať so zmenami smeru vetra. Preto tímový líder býva ideálne uprostred skupiny pomocníkov a obalia ho z každej strany.

Malé deti nech sa hrajú, na vytrvalosť majú časť
V akom veku treba začať bicyklovať, aby to človek dotiahol na profesionála?

Zlatý vek pre rozvíjanie motoriky je medzi tretím-štvrtým až ôsmym rokom života, keď sa formuje jemná motorika, koordinačné schopnosti a všetko, čo súvisí s pohybom ako takým. Ak chceme vychovať kvalitného cyklistu, v tomto období by sme s ním mali riešiť krátke a dynamické disciplíny, žiadne vytrvalostné jazdy. To deťom nič nedá.

Medzi ôsmym a dvanástym rokom treba dať základy športového tréningu a pomaly rozvíjať pohybové zručnosti.

Senzitívne obdobie pre rozvoj vytrvalostných schopností je u chlapcov medzi 12. – 14. rokom života, keď sa môže systematicky rozvíjať aj vytrvalosť.

Čiže netreba dieťa hneď uháňať do veľkých objemov?

Nie, dôležitá je komplexnosť. Mladí cyklisti by sa do desiatich rokov mali len zabávať. Môžu hrať hokej, futbal, tenis, plávať. Často sa hovorí o Petrovi Saganovi, ktorý prešiel systémom cyklistickej všestrannosti, venoval sa všetkým disciplínam. Teraz mu to pomáha, dokáže bravúrne zvládať stresové situácie a minimalizuje riziko zranení a pádov.

Je cyklistika drahý šport?

Pokiaľ ide o materiály a techniku, pomerne áno. Pokiaľ však dieťa nemá 16 rokov, netreba to preháňať s nakupovaním drahého vybavenia. Dôležité je, aby bicykel nebol zbytočne ťažký, čo pri detských bicykloch nie je samozrejmé. Preto sa rodičia snažia zháňať ľahšie bicykle, no tie sú veľmi drahé. Ja by som to však nepreháňal. Dieťaťu stačí bicykel aj za osemsto eur z druhej ruky. Lepšie je kúpiť si starší bicykel s kvalitným rámom, ostatné komponenty sa aj tak časom obmieňajú.

Zažívame na Slovensku cyklistický boom?

Veľmi nám pomáha Peťo Sagan, vďaka ktorému sa znásobila medializácia cyklistiky. Pomohla aj Detská Tour Petra Sagana, ktorú organizuje Peťo Zánický, na ktorú chodí okolo štyristo malých detí. Skvalitnila sa práca Slovenského zväzu cyklistiky, výrazne podporuje aj oddielovú prácu. Momentálne má cyklistika na Slovensku dobre našliapnuté.

Na slovensko-českých majstrovstvách to však vyzeralo veľmi nelichotivo v neprospech slovenskej cyklistiky.

Česi sú v rámci masovosti stále niekde inde ako my. Chodievame na české poháre, pre porovnanie, v kategórii mladších žiačok mali na štarte 70 pretekárok, my štyri. Žiakov tam bolo sto, u nás býva 25.

Navyše, na Slovensku absentujú aj profesionálne cyklistické tímy, máme dva také, ktoré by som označil za poloprofesionálne, v Česku majú hneď niekoľko profesionálnych.

V detských kategóriách máme porovnateľné pretekárky a pretekárov, no keď sa to začína profesionalizovať od juniorov, chýba nám zázemie.

S tretrami zrýchlite a ochránite si kĺby
Treba si kupovať špeciálne cyklistické tretry?

Mnohí cyklisti šliapu pätami, stredom chodidla či špičkami a majú rôzne odklonené päty do strán. Potom dochádza k zaťažovaniu kolenného kĺbu, ktoré môže prejsť až do pichavej bolesti.

Ale aj keď nemám tretry, viem šliapať zdravo.

Áno, ale je to oveľa náročnejšie, stále musíte myslieť na to, že treba tlačiť kĺbom palca do osky otáčania pedála. Ak si správne nastavíte tretru a nášľapný pedál, riešiť to už nemusíte.

Navyše, teniska je mäkká, ohýba sa vo všetkých smeroch, tretra je násobne tvrdšia. Ak bicyklujete viac ako 3- či 4-tisíc kilometrov ročne, odporučil by som vám tretru, minimalizujete ortopedické problémy.

Ak však najazdím ročne len stovky kilometrov, stačí, ak si dám pozor a môžem mať len tenisky?

Áno. Treba ešte myslieť aj na to, aby ste na pedáloch neskákali a tlačili rovnomerne.

Špeciálne pedále napojené na cyklopočítač dokážu sledovať aj to, či cyklista šliape rovnomerne na oba pedále. Čo sa môže stať, ak bude dlhodobo zaťažovať jednu nohu viac ako druhú?

Výskumy ukázali, že v cyklistike nevyváženosť končatín akoby ani neexistovala. Len čo jedna noha zaberie viac, sila sa hneď prenáša na druhú, kompenzácia je teda nepretržitá a súvislá. Dokonca jazdou na bicykli sa nevyrovnanosť končatín dá veľmi rýchlo odstrániť. Percento rozdielnosti zaberania jednotlivých končatín je zanedbateľné.

Čo sa teda tým zariadením meria?

Aktívna fázu tlaku na pedál v kruhovej trajektórii. Najaktívnejšia fáza je od 15. do 180. stupňa. Dôležité je ťahať pedál počas celej jeho trajektórie, čo je však bez nášľapných pedálov nemožné.

Ak mám nášlapné tretry, mám myslieť aj na tú pasívnu fázu šliapania?

Nie, telo to rieši automaticky.

Z toho mi vychádza, že ak mám nášľapné tretry, zrýchlim, lebo tlačím do pedálov aj v pasívnej fáze.

Presne tak. Sú na to rôzne štúdie, zrýchlenie sa pohybuje v rozmedzí 15 až 20 percent. Čím vyšší výkon, tým vyššie percento.

Martin Belás (40)
Vedúci Katedry športov v prírode a plávania na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2007 až 2014 pôsobil vo funkcii reprezentačného trénera horských cyklistov. Od roku 2000 až po súčasnosť je trénerom a štatutárom cyklistického oddielu Kaktus Bike – Team Bratislava. Stále aktívne preteká v horskej cyklistike.