Prigozin rusko ukrajina


Na to, abych Prigožinovi fandila, jsem ho asi poslouchala i četla moc dlouho. Přečetla jsem snad všechny jeho posty na Telegramu od roku 2019. Je to netvor. Nikdy mě nikdo tak nekonsternoval jako on, a to jsem sledovala ty různé netflixové rozhovory se sériovými vrahy.

Zaprvé je to bezostyšný lhář. Léta se soudil se všemi, co tvrdili, že má cokoliv společného s nějakou Wagnerovou skupinou. A byl by se s nimi klidně soudil stále a výborně se tím bavil, kdyby od něj po začátku války nedaly západní advokátní kanceláře ruce pryč. Zadruhé je to učebnicový psychopat a sadista s totální absencí jakékoliv, byť třeba i zvrácené morálky. On sice řekne, jak to s Ukrajinou je. Ale to neznamená, že by chtěl přestat. Vy tam vidíte tuhle logickou spojnici: OK, takže válku nevyprovokovali Ukrajinci, to znamená, že je asi nespravedlivá. Nespravedlivou válku bychom neměli vést.

Prigožin tam ale tuhle logickou spojnici nemá. On ty dvě věci v hlavě nepropojí, není to pro něj automatické. Jeho vnímání spravedlnosti asi nejlíp vystihuje výrok, že až si s Ukrajinci dobře zabojují, pak ti, kdo přežijí, si opráší kolena a půjdou spolu „prcat do vedlejší vesnice“. Jeho baví násilí čistě pro násilí. Nemůžu fandit někomu, kdo chce být „nejlepší v pekle“. Zatřetí, tohle není moc racionální krok, takže ani na nějakou racionalitu nelze v jeho případě spoléhat. Začtvrté, je to všestranně schopný organizátor. Jeho armáda toho za poslední rok na Ukrajině dobyla víc než ruská armáda. Myslím, že by proces spíš zefektivnil. Zapáté, cosplay Kateřiny Veliké mě pořád děsí míň než stát řízený někým, kdo v životě akceptoval jediný řád, a to řád znásilňovačů z věznice. Ano, ten skutečně dodržoval do puntíku. Pro znásilňované vězně zorganizoval vlastní jednotku, protože podle úchylné morálky ruských věznic se jich ostatní vězni (kteří je znásilňují) nesmějí dotýkat a brát si po nich věci. A když bývalý spoluvězeň vzpomínal, jak Žeňa kouřil péra celému jejich bloku, nenásledovalo žádné řvaní a kladivo, ale tiché sklapnutí podpatků. Dneska se k němu přidávají hlavně vězni z jednotky Storm, vrazi, lupiči a znásilňovači.

Jestli to nějak oslabí ruskou armádu na Ukrajině, fajn, to je příjemný vedlejší účinek, ale celkově, poté, co jsem Prigovi věnovala půl roku života a opravdu mě bavilo překládat všechny ty jeho frky, si teda nepřeju, aby vládnul čemukoliv. A je naprosto děsivé, že země v nespravedlivé a destruktivní válce vyprodukuje namísto mírového hnutí tohle. Totální lidskou patologii.

Začala sa výstavba cyklotrasy Partizánska – Cesta mládeže

https://malacky.sk/zacala-sa-vystavba-cyklotrasy-partizanska-cesta-mladeze/

Cyklotrasa Partizánska – Cesta mládeže je už v realizácii. Stavebné mechanizmy už pracujú na Ceste mládeže, od pondelka 12. júna sa začnú práce na Partizánskej a o pár dní sa začne pracovať aj na Mierovom námestí, kde vznikne napojenie na aktuálne budovanú cyklotrasu Družstevná – Radlinského.

Cyklotrasa v celkovej dĺžke 2 768 metrov bude samostatne obojstranne vedená a bude prechádzať zastavaným územím.  Spojí ulice Partizánska, Ľuda Zúbka, Námestie SNP, Mierové námestie, Veľkomoravskú a Cestu mládeže.  Na niektorých miestach sa zrekonštruujú aj časti priľahlých ulíc a chodníkov. Pribudne aj nová zeleň v podobe 130 stromov.  

Stavebné práce budú sprevádzať dočasné dopravné obmedzenia, preto prosíme verejnosť o ich rešpektovanie. Všetkým účastníkom cestnej premávky ďakujeme za trpezlivosť.

Izrael: Krajina, ktorej líder sa pre strach o seba vzdáva jej najväčšieho bohatstva

https://dennikn.sk/3411134/izrael-krajina-ktorej-lider-sa-pre-strach-o-seba-vzdava-jej-najvacsieho-bohatstva/?rtm_click=c3e34a59&rtm_source=follow_authors&rtm_medium=email&rtm_campaign=mnt-email.author.article.new-07.06.2023-9&rtm_content=188284 

Koncept prvého a druhého Izraela poukazuje na jednu z deliacich línií izraelskej židovskej populácie. Veľmi zjednodušujúco, ale na potreby tohto textu postačujúco sa dá povedať, že prvý Izrael je liberálny, sekulárny, svoju vzdelanosť odvádza od osvietenstva a v zásade má vyšší životný štandard. Platí však pomerne vysoké dane, počíta sa s jeho solidaritou, posiela svojich synov a dcéry do armády a zostáva do stredného veku v záložnej službe.

Druhý Izrael je pobožný, chudobnejší, menej tolerantný, viac uzavretý, s mentalitou geta a strachu zo všetkého nežidovského, sekulárneho a liberálneho. K svojim politickým zástupcom je lojálny, vidí v nich záruku, že sa nič nezmení a že bude o neho postarané. Pobožné politické strany túto lojalitu odplácajú tak, že sa naozaj bijú za agendu svojich ľudí, hoci to aj štát stojí obrovské peniaze.

Sex v trojici je častá fantázia, no nie je pre každého. Traja ľudia opisujú svoje – Žena SME

https://zena.sme.sk/c/23178557/sex-v-trojici-je-casta-fantazia-no-nie-je-pre-kazdeho-traja-ludia-opisuju-svoje-skusenosti.html?ref=njct

Valéria o sebe tvrdí, že v sexualite je veľmi otvorená a rada skúša nové veci. Považuje sa za polyamorickú osobu, čo znamená, že nemá problém viesť viaceré rovnocenné romantické vzťahy naraz.

Zo zvedavosti už vyskúšala aj sex v trojici. Bolo to v čase, keď bola single, neskôr aj vtedy, keď mala priateľa.

„Moja prvá skúsenosť sa udiala, keď som cestovala v zahraničí. Oslovila ma jedna žena cez sociálnu sieť, lebo videla môj profil na Tinderi, a napísala mi, že by sa s priateľom so mnou radi stretli na drinku. Stretnutie potom viedlo k intímnostiam v trojici, nakoniec to však nedopadlo úplne dobre. Mala som pocit, akoby to robila len pre to, že to chce on, a zdalo sa mi, že ani nemali vykomunikované pravidlá, takže sa pri tom celom nakoniec pohádali,“ opisuje Valéria (26). Nie je to jej skutočné meno, redakcii o svojej skúsenosti vyrozprávala pod podmienkou anonymity.

Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dotyčná žena Valérii povedala, že to bola pre dvojicu jedna z prvých takýchto skúseností a zrejme ešte potrebuje čas na to, aby ju spracovala.

Sex v trojici je podľa prieskumov jednou z najbežnejších erotických fantázií. Mnohí sa k nej nikdy neodhodlajú a túto predstavu ponechajú len v imaginatívnej rovine.

Iní ju zase vnímajú ako formu experimentovania a niektorí aj ako prostriedok záchrany – pred monotónnosťou či úpadkom sexuálneho života a dokonca vzťahu.

Vpustiť si do intímnej sféry, ktorá v drvivej väčšine zostáva uzavretá pre dvoch ľudí, niekoho ďalšieho, však niekedy chce odvahu. Psychologička Denisa Derevjaniková, ktorá v rámci svojho doktorandského štúdia skúmala pohnútky ľudí, ktorí vstupovali do polyamorických a nemonogamných vzťahov, hovorí, že niektorí z takýchto rozhodnutí môžu profitovať, iným môže ublížiť. Rovnako to platí aj o sexe v trojici.

„Niekedy sa stáva, že ľudia majú veľké očakávania a tie sa napokon nenaplnia. Je mnoho vecí, o ktorých ľudia pred vstúpením do otvorených vzťahov nerátali – rôzne ataky na sebaúctu, zvládanie žiarlivosti, boj so sociálnou stigmou, prípadne sa vynoria úplne nové typy problémov,“ vraví.

Ľudia podľa nej naozaj veria, že ak sa sexuálne otvoria ďalším ľuďom, môže to ich partnerstvám pomôcť.

„Pravdou je, že niektorým ľuďom to vzťahy naozaj zachráni. Týka sa to najmä partnerských vzťahov, v ktorých sú pre túto cestu obaja vnútorne rozhodnutí a nejde o kompromis, ako napríklad vyhovenie partnerovi či podvolenie sa zo strachu, aby oňho osoba neprišla,“ vysvetľuje.

Ak majú takíto ľudia vybudovanú aj vysokú mieru vzťahovej intimity a vedia o veciach otvorene komunikovať, sú podľa psychologičky na dobrej ceste k tomu, aby im otvorenie vzťahu prispelo k vzťahovej aj individuálnej spokojnosti.

Nie je to ako v pornofilmoch

Tridsaťsedemročný Matúš získal prvé skúsenosti s nemonogamným sexom asi pred desiatimi rokmi. Aj on hovorí, že je človek s otvorenou mysľou, hoci k tomuto nastaveniu sa musel dopracovať kladením si správnych otázok – kto vlastne nastavil pravidlá povinnej monogamie?

„Veľmi by som chcel mať krásny monogamný vzťah, ale zároveň som otvorený tomu, aby ľudia mohli skúšať, čo chcú, bez toho, aby ich za to niekto odsudzoval. Hlavne, keď vidím, ako žijú v partnerstvách, no zároveň pokukujú aj po iných a boja sa o tom hovoriť,“ hovorí Matúš. O svojej skúsenosti porozprával pod podmienkou, že redakcia nezverejní jeho priezvisko, keďže by mu to mohlo uškodiť v pracovnej sfére.

Matúš sa aj so svojou bývalou partnerkou zhováral o tom, že by do sexuálneho života prizvali niekoho tretieho, keďže obaja rátali s tým, že skôr či neskôr sa do niekoho zahľadia.

„Povedali sme si, že si my sami nájdeme k sebe niekoho spoločného – či už muža, alebo ženu, ale aby sme s tým obaja súhlasili,“ opisuje.

Hľadať niekoho „do trojky“ však pre nich nebolo také ľahké. Nevyužívali žiadnu aplikáciu, priateľov sa báli osloviť, keďže nevedeli, ako zareagujú. Ich vzťah sa napokon skončil rozchodom skôr, než svoje plány stihli zrealizovať.

Matúš však sex v trojici zažil viackrát mimo vzťahov. Prvú skúsenosť mal s dobrým kamarátom, ktorý hľadal niekoho so svojou partnerkou. „Debatovali sme o všetkom možnom a prišiel za mnou s touto ponukou. Bola to výzva, keďže sme sa poznali spoločensky, ale nie intímne, no vraveli sme si, že sme dostatočne zrelí na to, aby nás prípadný neúspech kamarátsky nevzdialil. Od návrhu k realizácii to aj tak trvalo asi polroka,“ spomína. Pri prvej skúsenosti sa jeho kamarát iba díval.

„Povedal mi, aby som prišiel, ale že on bude iba pozorovateľ. Potom mám pokojne odísť a oni budú pokračovať. A tak aj bolo. Bolo to veľmi zaujímavé, tajomné, pre mňa nové. Bol som veľmi nervózny, no navodili príjemnú atmosféru a ďalšie razy už sme sa zapojili všetci naraz.“

Keď neskôr hovoril o tejto skúsenosti s inými ľuďmi, mnohí mužskí kamaráti reagovali, že asi musí byť gej, keď mal sex v trojici aj s mužom. „Narážky boli rôzne. Ale nechápem, prečo by to mal byť problém a čo má byť, že som nahý v prítomnosti iného muža.“

Od začiatku vraj preňho išlo najmä o nové, vzrušujúce a nepoznané zážitky. Zažil však aj prípady, ktoré dopadli menej pozitívne. Raz mal sex s dvomi ženami, ktoré v tomto smere nemali veľa skúseností a málo spolu interagovali.

„Nie je to ako v pornofilmoch, že sa všetci naraz zabávajú. Chýbala tam komunikácia a ich vzájomná spolupráca, iba čakali, čo sa bude diať, takže tento zážitok by som si nezopakoval. V každom prípade vždy hovorím, že keď s niekým začínate, či už je to vzťah alebo kamarátstvo s výhodami, najdôležitejšia je komunikácia – povedať si, čo komu vyhovuje a čo nie. Hlavne sa nehanbiť,“ odporúča.

Matúš tvrdí, že mu veľmi záleží na dôvere a na tom, aby si s ľuďmi sadol aj po ľudskej stránke. „Ak som sa s osobou predtým nepoznal, vždy som sa snažil aspoň o jedno čisto komunikačné stretnutie, kde sme sa spoznali ako ľudia a spoločne rozobrali nielen túto tému. Treba si budovať dôveru. Nešiel by som do toho, ak by to mali byť dvaja úplne cudzí ľudia a rovno by sme sa mali stretnúť niekde na byte. To by som, obzvlášť ženám, neodporúčal.“

Raz takto navrhol sex v trojici svojej kamarátke s výhodami, ktorá bola pozitívne naladená voči novej skúsenosti. Zavolal svojho kamaráta a najprv sa všetci porozprávali. „Chceli sme zistiť, či si sedíme a zároveň aby aj ona pochopila, že nie sme žiadni hulváti a násilníci a ak by jej čokoľvek nevyhovovalo, prípadne sa na to necítila, okamžite by sme to stopli. Súhlas je pre mňa z pozície muža voči žene kľúčový, nechcem robiť nič, čo by ďalšie osoby nechceli,“ zdôrazňuje Matúš.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/23178557/sex-v-trojici-je-casta-fantazia-no-nie-je-pre-kazdeho-traja-ludia-opisuju-svoje-skusenosti.html?ref=njct

Žiarlivosť treba vykomunikovať

Dvadsaťosemročná Barbora hovorí, že sex v trojici má rada a vyskúšala si ho niekoľkokrát, keď bola vo vzťahoch. „Na začiatku som do toho išla veľmi opatrne, lebo som sa musela sledovať, ako veľmi žiarlim,“ hovorí o situáciách, keď videla svoju partnerku s iným mužom. Obe sú bisexuálne.

„Musela som byť istá, že lásku cíti len vo vzťahu ku mne a s tým druhým človekom je to len fyzické,“ vysvetľuje Barbora. Redakciu požiadala o nezverejnenie priezviska, keďže pracuje ako psychologička a pred klientelou si chce chrániť súkromie.

„Všetci tí muži boli naši kamaráti, nikto cudzí. V zásade išlo najskôr o spontánny nápad alebo sa to vyvinulo niekde pri pive a podobne. Vopred sme síce nemali určené pravidlá, čo bol asi trochu risk, ale počas toho a aj následne sme sa rozprávali, najmä keď som prvýkrát žiarlila. Nakoniec však všetko dobre dopadlo,“ opisuje.

Barbora vraví, že sexuálne experimentovanie v trojici bolo najmä pocitové a spontánne. „Hlavne sme sa snažili vzájomne a aj s daným kamarátom dohodnúť, či máme chuť do toho v ten večer ísť, alebo nie. Aby sa nestalo, že jedna z nás ho pozve a druhá nebude chcieť,“ spomína.

Jej partnerku bavilo najmä to, keď videla Barboru s niekým iným a to sa postupne naučila aj Barbora.

„Je to potom neuveriteľná sloboda – aj vo vzťahu samom osebe, ale tiež vo vzťahu k sebe a k svojmu telu. Naposledy som sa cítila ako najviac sexi bohyňa a ešte dlho som z toho čerpala energiu. Je to pre mňa oslava tela, ľudskej prirodzenosti a lásky.”

Pomohlo jej to tiež uvedomiť si, kde je deliaca čiara medzi tým, keď naozaj niekoho miluje a je pre ňu ten človek dôležitý, a keď je iba pobláznená chémiou.

Prečo to ľudí láka?

Za túžbou okúsiť sex za hranicami monogamného vzťahu stojí potreba sexuálneho dobrodružstva, naplnenia skrytých potrieb či túžba po sebaskúmaní.

„Takáto túžba sa môže týkať napríklad ľudí, ktorí dlhodobo fungujú v partnerskom vzťahu. V mnohých monogamných partnerstvách totiž môže dôjsť k ústupu vášne po tom, ako sa medzi partnermi vytvorí emocionálna väzba sprevádzaná pocitom bezpečia,“ vysvetľuje psychologička Derevjaniková.

Len čo po zhruba dvoch rokoch vzťahu odznie pocit vášnivej lásky, u ľudí sa začína vynárať túžba po jej opätovnom naplnení.

„Ľudia si takýmto spôsobom môžu uspokojovať rôzne potreby, akými sú napríklad prežitie sexuálnych scenárov, ktoré si neskúsili v monogamnom vzťahu, naplnenie túžby po sexuálnej rôznorodosti či naplnenie bisexuálnych fantázií.

Prípadne pre niektorých jedincov ide aj o uspokojenie ,narcistickejších‘ potrieb – napríklad ak muž v jednom čase uspokojí viacero sexuálnych partneriek, môže to priaznivo pôsobiť na jeho sebavedomie.“

Túžba po skupinovom sexe je však pomerne rozšírený fenomén aj u single osôb. Podľa psychologičky sa najmä ľudia v mladom veku nechcú tak skoro viazať. Do dlhodobých partnerských vzťahov chcú vstúpiť až vo vyššom veku. Navyše formovať podobné fantázie môžu napríklad aj pornografia, sociálne siete či tlaky okolia.

„V porne je široká škála videí, v ktorých sa skupinový sex odohráva. Je preto dôležité, v akom štádiu vývinu má človek k pornografii prístup, aké konkrétne obsahy v nej vyhľadáva a koľko času pri nej trávi. Vzniká totiž potenciálne riziko, že sa človek naučí chápať sex len ako prostriedok na uspokojenie biologicky podmienenej sexuálnej túžby, pričom mu nepridá ďalší význam – ako napríklad, že si v ňom ľudia prejavujú aj lásku a prehlbuje sa ním vzťahová intimita,” upozorňuje psychologička.

Ľudia s takto vyformovanou sexualitou podľa jej slov môžu následne vnímať svojich sexuálnych partnerov len ako objekty pre uspokojenie sexuálnej túžby, čím ich môžu aj traumatizovať.

Nebude to fungovať, ak to chce len jeden

Valéria hovorí, že skúsenosť so sexom v trojici má aj s jednou zo svojich kamarátok. „To, čo máme medzi sebou, sa ťažko opisuje. S niekým to skrátka ,klikne‘. Nemáme potrebu to nejako často opakovať, ale keď sa to stane, tak si to užijeme. Raz sme boli s jej partnerom, raz s mojím,“ hovorí.

Priateľstvo im tieto skúsenosti vraj nijako nepokazili. Iba raz sa stala situácia, keď sex v trojici nebol podľa slov Valérie úplne vyvážený a jedna z nich sa cítila byť vynechaná. „Ale nepohádali sme sa, normálne sme si to vykomunikovali.“

Nastavenie pravidiel a komunikácie je podľa nej dôležité.

„V minulosti som mala aj partnera, s ktorým sme mali sex v trojici a raz dokonca aj vo štvorici. Jeden z týchto zážitkov je aj môj zatiaľ najobľúbenejší – keď som takto mala dvoch sexuálnych partnerov naraz. Mali sme veľmi otvorený vzťah a dohodli sme sa, že si môžeme robiť s kým chceme a čo chceme, ak dodržíme určité pravidlá,“ vraví.

Pravidlom číslo jeden bolo vždy sa chrániť pred sexuálne prenosnými chorobami a otehotnením, druhým bolo komunikovať o týchto zážitkoch, ak sa mali udiať alebo sa udiali.

„Vždy je dôležité si na úvod určiť pravidlá, hlavne ak ide o dvoch ľudí, ktorí sú spolu vo vzťahu. A povedala by som, aby takéto experimentovanie s nemonogamiou skúšali ľudia len vtedy, keď sa na to cítia obaja. Nebude to fungovať, ak to chce iba jeden a ten druhý to preňho urobí pod istým tlakom,“ tvrdí Valéria.

Viackrát sa vraj stretla s tým, že ľudia síce mali otvorený vzťah, no zároveň nemali nastavené pravidlá a jedna alebo druhá strana bola zranená. „Treba si skúsiť prejsť aspoň teoreticky, ako by to asi mohlo prebiehať a v čom sa kto cíti komfortne, lebo keď už sa to deje, niektoré veci sa komunikujú ťažšie. No, samozrejme, je v poriadku komunikovať aj počas,“ odporúča.

Ona sama sa vraj tiež stretla so žiarlivosťou. „Všetci žiarlia. Aj polyamorní ľudia. Žiarlivosť je normálna, záleží na tom, ako sa k nej postavíme. Do takýchto skúseností treba ísť s veľmi otvorenou mysľou a zahodiť svoje ego,“ myslí si.

Ľuďom, ktorí zvažujú sex v trojici, by odporúčala, aby s treťou osobou komunikovali s rešpektom. A nemusia ju vyhľadávať len na zoznamovacích aplikáciách. „Je v poriadku skúsiť aj pracovníčku v sexbiznise, dokonca mi to pripadá ako najlepšie riešenie. K takej osobe nemá nikto z páru citový vzťah a ani ona k nim. Táto možnosť nie je žiadna hanba,“ vraví mladá žena.

S partnerom či partnerkou je to lepšie

„Zahraničné prieskumy poukazujú na to, že v posledných dvoch desaťročiach stúpol nárast prívržencov nemonogamných vzťahov založených na súhlase, teda takých, ktoré sú otvorené, polyamorné alebo ide o výmenu partnerov,“ hovorí Derevjaniková.

Americká štúdia z minulého roka uverejnená v časopise Archives of Sexual Behavior napríklad prišla so zistením, že účastníci a účastníčky mali vo všeobecnosti pozitívne zážitky so sexom v trojici. Štúdia skúmala skúsenosti so sexom v trojici, v ktorých boli pohlavia zmiešané, a zahŕňala viac mužských respondentov.

Tí účastníci, ktorí zažili „trojku“ so svojou romantickou partnerkou alebo partnerom, mali väčšiu túžbu si ju zopakovať, než ľudia, ktorí sa jej nezúčastnili so svojou „polovičkou“.

Podľa vedeckého tímu môže byť dôvodom to, že páry, ktoré sú spolu, vedia lepšie komunikovať a lepšie sa poznajú, a taktiež môžu vďaka spoločnému zážitku okúsiť silnejšie pripútanie a vzrušenie, ktoré bude spoločné.

Podľa Derevjanikovej sa však takéto experimentovanie nezaobíde bez pravidiel, hoci sa rôznia od vzťahu k vzťahu.

„Kým niektorí vstupujú do otvorenia vzťahu viac voľnejšie a nechávajú sa unášať situačným kontextom, iní sa majú potrebu na všetkom do detailu dohodnúť. Neexistujú uniformné pravidlá pre otváranie vzťahov. Možno dobrou radou je, aby sa ľudia – ak sa rozhodnú otvoriť vzťahy – snažili vnímať jeden druhého a nesnažili sa vzájomne si ubližovať. Aby to bolo v prospech oboch partnerov, teda aby v tom nikto netrpel,“ odporúča.

Matúš priznáva, že aj on je sám preto, lebo si hľadá takú partnerku, pre ktorú by sexuálne otvorenejší vzťah nebol totálne tabu a zakázaná zóna. Nechcel by ju totiž do ničoho nútiť. „Veľmi by som chcel žiť v monogamnom vzťahu a verím, že sa to podarí, no viem, že hľadám osobu, ktorá bude mať otvorenú myseľ a bude prinajmenšom otvorená diskusii a potenciálne aj nejakej realizácii,“ vraví.

Myslí si, že takáto konštelácia je lepšia voľba než nevera – človek si nemusí zničiť vzťah, ale zároveň môže naplniť svoju túžbu aj po zážitku s niekým iným.

Derevjaniková hovorí, že sexuálna nemonogamia môže byť prínosná najmä pre tých, ktorí ju chcú vyskúšať z vnútornej motivácie.

„Angažovanie sa v otvorených vzťahoch totiž láka aj isté percento osôb, ktoré majú vnútorný strach z pripútania. Takíto ľudia nie sú schopní skutočného splynutia s inou osobou. Otvorené vzťahy im potom slúžia len ako prostriedok na chvíľkové zastretie ich pocitov vnútornej osamelosti. Ich vnútorné zranenia však neliečia,“ upozorňuje odborníčka.

Neliečená vnútorná osamelosť môže mať podľa nej dokonca až deštrukčný vplyv na vnútorné prežívanie. „Zahraničné výskumy hovoria o tom, že sú to práve jedinci, ktorí mali v detstve vybudovanú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorí vedia z otvorených vzťahov benefitovať.“

Dôležité je teda ujasniť si dôvody otvorenia partnerského vzťahu. „Zvyčajne sa potom ľahšie pracuje s tým, ako by polyamoria alebo sexuálne otvorený vzťah mali fungovať – a či vôbec, a k čomu by mali vo vzťahu slúžiť,“ uzatvára.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/23178557/sex-v-trojici-je-casta-fantazia-no-nie-je-pre-kazdeho-traja-ludia-opisuju-svoje-skusenosti.html?ref=njct