Miroslav Cangár študoval a praxoval v Nórsku, kde je jeden z najlepších
systémov starostlivosti o starých a hendikepovaných ľudí. V čom je náš
systém podobný a ako fungujú sociálne služby v Nórsku?

https://dennikn.sk/432226/desat-ludi-izbe-strede-vana-aj-ziju-slovenski-seniori/

Ak niekto pre príbuzného vyberá zariadenie, podľa čoho vybrať kvalitné?

Treba
sa pozerať na to, ako pracujú s najťažšími klientmi. Ak sa aj rodina
príde pozrieť, často ukazujú ľudí, ktorí sú samostatní. Ale ak by som sa
prišiel pozrieť ja, pýtal by som sa na klientov, ktorí sú
nekomunikatívni, ležiaci a potrebujú najviac podpory.

…

Prečo je to ťažké zmeniť?

Sú
to veľmi ťažké zmeny, chce to veľkú odvahu. Proces zmeny môže byť aj
finančne náročný. Druhá vec je, že ak je systém nastavený tak, že som
samosprávny kraj, mám budovu, peniaze idú cezo mňa, všetko si regulujem
(nákup plienok, kuchyňu…), tak je to pre mňa jednoduchšie, ako keby si
človek mohol vybrať, akú službu chce („chcem bývať doma, mať
opatrovateľku…“), a peniaze by išli cez neho. Jeden z dôvodov je, že
zmena financovania by mohla naštrbiť veci, ktoré sa dejú v pozadí. Lebo
teraz môže župa či ministerstvo operovať s veľký balíkom peňazí, ako
chce. A v slovenskej spoločnosti nedôverujeme ľuďom, že by sa mohli
dobre rozhodnúť. Preto máme pocit, že to urobíme lepšie ako oni. A prečo
by sme to mali zmeniť, keď to takto už roky funguje? Keď im však
nedovolíme rozhodovať sa a byť slobodnými, vytvárame ľudí, ktorí majú
problém fungovať samostatne, sú pasívni, očakávajú starostlivosť.

tags: hendikep,starostlivost o starych ludi, hospic, dom dochodcov, sudor