There’s No Such Thing as Free Will – The Atlantic

http://www.theatlantic.com/magazine/archive/2016/06/theres-no-such-thing-as-free-will/480750/

In another study, for instance, Vohs and colleagues measured the extent to which a group of day laborers believed in free will, then examined their performance on the job by looking at their supervisor’s ratings. Those who believed more strongly that they were in control of their own actions showed up on time for work more frequently and were rated by supervisors as more capable. In fact, belief in free will turned out to be a better predictor of job performance than established measures such as self-professed work ethic.

The list goes on: Believing that free will is an illusion has been shown to make people less creative, more likely to conform, less willing to learn from their mistakes, and less grateful toward one another. In every regard, it seems, when we embrace determinism, we indulge our dark side.

When people hear there is no free will, they wrongly become fatalistic; they think their efforts will make no difference. But this is a mistake. People are not moving toward an inevitable destiny; given a different stimulus (like a different idea about free will), they will behave differently and so have different lives. If people better understood these fine distinctions, Harris believes, the consequences of losing faith in free will would be much less negative than Vohs’s and Baumeister’s experiments suggest.

Pravda o slovenskej histórii? Konečne ju niekto napísal

Ako sa história opakuje – o emigrantoch a o tom čo sa o nich píše – úryvky z knihy Americký cisár:

„Roku 1888 vycestovalo z Európy 540 000 ľudí. Medzi emigrantmi výrazne prevažujú muži.“

29. augusta 1892 na titulke New York Times:
“Človek jasne vidí, že by na tom Spojené štáty boli lepšie, keby tu nevzdelaným ruským a uhorským prisťahovalcom neposkytili útočisko… Títo ľudia sú prinajlepšom odpudiví; za daných okolností predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo. Aj keď sa im podarí dostať cez karanténnu kontrolu a usadia sa tu, ich životný štýl bude neustále predstavovať riziko. Nesmieme zabúdať, že cholera má pôvod v prístreškoch týchto vyvrheľov ľudskej spoločnosti,”

https://dennikn.sk/blog/pravda-slovenskej-historii-konecne-ju-niekto-napisal/

Smilno – Komu patrí táto krajina? Má v nej každý rovnaké práva a povinnosti?

Anna Zemanová; Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodársvo a životné prostredie; Tímlíderka pre životné prostredie strany SaS

http://annazemanova.blog.sme.sk/c/425708/komu-patri-tato-krajina-ma-v-nej-kazdy-rovnake-prava-a-povinnosti.html

20.6.2016
o
10:40
|
Karma článku:
5.42
|
Prečítané 
850-krát

Čo je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé
pramene, alebo zisk skupiny zahraničných investorov? Komu vlastne patrí
naša krajina?  

Dramatické udalosti na
východnom Slovensku v maličkej obci Smilno zatriasli nejedným obyvateľom
našej krajiny. Po 10 rokoch geofyzikálnych a iných prieskumných prác
plánujú ťažbári vykonať hlbinný vrt, ktorým chcú preveriť svoje zistenia
o zásobách horľavého zemného plynu. Vrt má byť 1 500 m hlboký
a vybudovaný tak, že v prípade, že výsledky ložiskového geologického
prieskumu budú dostatočné, požiadajú o povolenie na ťažbu.
 Predtým
ešte ministerstvo rozhodne o schválení zásob výhradného ložiska a vydá
osvedčenie  o výhradnom ložisku. Potom to už pôjde rýchlo, cez
príslušný  banský úrad  sa určí dobývací priestor výhradného ložiska. 
Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru  je územným rozhodnutím –
rozhodnutím o využití územia podľa osobitných predpisov a jeho hranice, chceš – nechceš,   vyznačí sa v územnoplánovacej dokumentácii dotknutých obcí.

Po
rôznych majetkových prevodoch je aktuálne povolenie vydané pre skupinu
držiteľov prieskumného územia s označením P34/06 „ Svidník – ropa a
horľavý zemný plyn“ na  spoločnosti Alpine Oil & Gas Slovakia,
s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%),
ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%). Prieskumné územie má rozlohu 468,98 km2
a  povolenie je platné do 01.08.2016. V súčasnosti bolo požiadané o
predĺženie platnosti povolenia a zmenu výmery prieskumného územia.

V sobotu
večer som bola nachystaná nočným spojom cestovať do obce Smilno. Ešte
v piatok som telefonicky hovorila s riaditeľom Okresnej polície
v Bardejove a prosila ho o súčinnosť, s tým, že treba situácii venovať
náležitú pozornosť, lebo konfliktov môže pribúdať. So situáciou bol
oboznámený a napokon aj v priebehu soboty policajti zasiahli a nateraz
situáciu upokojili.

Zostala som teda
v Bratislave nad papiermi a neveriacky krútim hlavou nad tým , kam to
nechalo Ministerstvo životného prostredia dospieť.   To naozaj zákony
platia len pre drobný ľud a tí ostatní sa môžu krútiť okolo paragrafov 
ako  dievčina v nočnom bare okolo tyče?

 

 (Sven Rohloff)

Som toho názoru, že prieskum sa dostal do etapy, keď pokračovanie činnosti  musí byť podmienené ďalšími procesnými úkonmi. Slovensko
v roku 2006 pristúpilo k Aarhuskému dohovoru, ktorého cieľom je
zabezpečiť, aby sa významné aktivity v území s dopadom na životné
prostredie neuskutočnili bez aktívnej účasti verejnosti. Dohovor
garantuje verejnosti prístup k informáciám, efektívnu účasť v konaniach a
súdne preskúmanie každého rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, a to
všetko v oblasti životného prostredia.

Spoločnosť vykonávala
zatiaľ  prieskum bez nutnosti vŕtania.  Ako sa javí, mali relatívne
pohodlný život. Nikto ich nekontroloval a priebežné správy nechávali
v utajenom režime , bez verejnej kontroly. Prečo v utajení? Nuž lebo
investor sa rozhodol, že priebežné výsledky svojej práce nezverejní
a dokonca ani nepredloží na posúdenie plánované realizačné činnosti,
a to projekt vrtu a spôsob ťažby zemného plynu.

Vrtné práce pre
horľavé látky, ktorou horľavý zemný plyn bezpochyby je, musia spĺňať
množstvo bezpečnostných prvkov a pre čerpací pokus a jeho prípravu musí
organizácia vypracovať projekt s presným technologickým postupom.

Keďže je všetko tajné, tak som si preštudovala webovú stránku spoločnosti Alpine Oil and Gas. Dôvodom tajnosti nie je spôsob vŕtania a ani vystrojenie vrtu, veď to sú známe techniky. Ide o niečo iné. Ide
o utajenie práve všetkých okolností okolo čerpacieho pokusu, použitia
znečisťujúcich látok pri čerpacom pokuse, nakladanie s odpadovou vodou,
ktorá môže byť nebezpečným odpadom a napokon samotné čerpanie plynu
počas čerpacej skúšky.

Ak by
sa počas čerpacích skúšok potvrdila významná prítomnosť ropy a zemného
plynu, spoločnosť  vykoná dlhodobé čerpacie skúšky, aby mohla vypočítať
zásoby. Tento proces môže trvať aj 9 týždňov. Výpočet zásob predložia
Ministerstvu životného prostredia SR. Ak  ministerstvo ložisko
zaregistruje, môže štát v novom správnom konaní zahájiť ťažbu nerastov. Tú prioritne vykonáva spoločnosť, ktorá ložisko našla, ak do jedného roka prejaví záujem.

Takže poďme na  fakty, ktoré nám poskytuje samotná Alpine Oil na svojej stránke:

V roku 1982 bol vyhĺbený 5 700 m hlboký vrt Smilno-1  a počas
60-dňovej čerpacej skúšky sa ťažilo 1,4 mil. m3 zemného plynu denne.
Týmto vrtom bolo objavené ložisko, no v danej dobe neexistoval pre také
množstvo zemného plynu vhodný trh. Nové 2-D seizmické merania naznačujú
pravdepodobnosť, že v oblasti Smilna sa nachádza veľké ložisko zemného plynu.
Veľmi podrobne opisujú ako sa realizuje prieskumný vrt,
ako sa plánuje umiestnenie vrtu, a to, že výsledný projekt vrtu je
potom podaný na posúdenie Banskému úradu v Košiciach a Ministerstvu
životného prostredia SR v Bratislave. Opisujú prípravné práce, samotné
vŕtanie, čerpacie skúšky.
Pri opisovaní ťažby i dopadov na životné prostredie už také detaily nie sú. Vyjadrenie spoločnosti na ich stránke: cit. „ 
Aby sme hneď na začiatku predišli nedorozumeniam, musíme zdôrazniť, že
prieskumné činnosť Alpine Oil and Gas sa v žiadnom prípade nezameriava
na vyhľadávanie bridlicového plynu a ropných bridlíc. Na Slovensku v
žiadnom prípade neuvažujeme o realizácii hydraulického štiepenia, ktorá
sa obvykle využíva práve pri ťažbe bridlicového plynu a ropných
bridlíc.“ 
 

Verejnosť má právo mať objektívne a úplné informácie. Ílovce 
až ílovité bridlice  s polohami pieskovcov dosahujú v tejto geologickej
štruktúre  mocnosť 100 až 500 m. Je známe, že Slovensko má určité
nezanedbateľné zdroje frakovateľných zdrojov, a to vo viacerých častiach
krajiny. Možno sú to aj tieto zdroje, tu na východe, v obci Smilno. Obyvatelia sa môžu oprávnene obávať. Vyhlásenie na stránke investora nič neznamená. Obavy potvrdzujú aj práce v utajení.

Ministerstvo
životného prostredia je tým orgánom, ktoré má garantovať napĺňanie
tohto práva verejnosti na objektívne a úplné informácie.  Je dosť
dôvodov na uplatňovanie postupov podľa zákona 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak navrhovateľ činnosti
nepredloží Oznámenie o zámere samostatne, Ministerstvo životného
prostredia  by malo konať samo, a to na základe informácií, ktoré mu
ležia na stole . Ktoré sú to?

Vychádzajúc z paralely ťažby zemného
plynu zo známych dokumentácií, je pravdepodobné, že aj pri tomto vrte
budú obdobné situácie.

Počas vŕtania môžu vznikať odpady pochádzajúce
z geologického prieskumu, ťažby, úpravy a ďalšieho spracovania nerastov
a kameňa v kategórii nebezpečné odpady:   01 05 05 vrtné kaly a vrtné
odpady obsahujúce olej; 01 05 06 vrtné kaly a iné vrtné odpady
obsahujúce nebezpečné látky. Ako sa bude s nimi nakladať?Počas čerpacieho pokusu  bude vznikať banská voda (ložisková
voda), ktorá je sprievodným produktom ťažby zemného plynu.  Banská voda
sa likviduje zväčša  utrácaním do zemskej kôry v zmysle povolenej
banskej činnosti  mimo lokality. Ako a kde sa bude likvidovať?Podľa § 28  vodného zákona je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy na geologické práce. Takéto vyjadrenie nie je známe.Nie je známy spôsob ťažby zemného plynu pri dlhodobej čerpacej skúške.Nie je známe využitie pomocných látok,
identifikácia ich nebezpečnosti, klasifikácia látok alebo zmesí
využívaných pri ťažbe a ich ekologické informácie a opatrenia pri
zneškodňovaní.Nie je známe množstvo skladovaných ropných látok pre účely prevádzky vrtnej súpravy.Vzhľadom na predchádzajúce čerpacie
skúšky na vrte Smilno 1, kedy sa počas 60 dňovej čerpacej skúšky ťažilo
1,4 mil. m3 zemného plynu denne je predpoklad, že aj pri čerpacích skúškach sa dosiahne ťažba určite viac ako 500 000 m3/deň, čo je už úroveň zisťovacieho konania.Je obvyklou praxou, že prieskumné vrty  sa budujú ako ťažobné. Navrhovaná činnosť – ťažobný vrt  v Smilne má hĺbku 1 500 m. Navrhovaná činnosť sa dostáva na úroveň  povinného hodnotenia.Ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí so zmenou prieskumného územia a upozorňuje
na skutočnosť, že zasahuje do ochranných pásiem prírodných liečivých
zdrojov v Bardejovských kúpeľoch, ktoré chráni infiltračnú a akumulačnú
oblasť prírodných liečivých vôd.

Podľa hĺbky vrtu – viac ako 500 m,
 ako aj predpokladanej kapacity ťažby pri čerpacej skúške (do 500 000
m3/deň je  zisťovacie konanie, nad 500 000 m3/deň je povinné
hodnotenie) , navrhovaná činnosť – prieskumný vrt podlieha zisťovaciemu konaniu podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť 1. Ťažobný priemysel

Čo
je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé pramene alebo zisk skupiny
zahraničných investorov? Komu vlastne patrí naša krajina?  Nesúhlas
verejnosti, nedoriešené odborné otázky, predbežné opatrenie Okresného
súdu ohľadom vstupu na pozemok , opomínanie kontrol povinností uložených
v rozhodnutí o určení prieskumného územia, nesplnenie si povinnosti
navrhovateľa predložiť Oznámenie o navrhovanej činnosti, námietka
Ministerstva zdravotníctva SR.  

To
je len čiastočný opis nejasností, na základe čoho by  malo Ministerstvo
životného prostredia konať. Bez váhania nevyhovieť žiadosti
o predĺženie  a určenie nového prieskumného územia, alebo to existujúce
pozastaviť až do doby ukončenia komplexného posudzovania vplyvov na
životné prostredie pre navrhovanú činnosť.

Žil rok v rómskej osade: O gadžovské spôsoby tam Róm nestojí

Ako aj Romóvia sami seba diskriminujú výchovou svojich detí:
https://dennikn.sk/480844/osade-sa-argumentovalo-ze-gadzovske-sposoby-nie-su-romov/?ref=mpm
Stanislava Harkotová, streda 8. júna 2016 17:39
Pol roka trvalo, kým Rómovia v osade prestali podozrievavo pozerať na
Andreja Beláka, ktorý medzi nimi žil. Rok v osade bol pre antropológa,
ktorý sa zaoberá zdravím Rómov, mimoriadna skúsenosť: spoznal tam inú
kvalitu života.


veľmi dôležité zamyslieť sa aj nad tým, ako sa takáto sebavylučovacia
etnická ideológia prenáša medzi generáciami. Študentom to ilustrujem na
vlastnej provokatívnej infografike nazvanej „Ako sa stať spokojným
segregovaným Rómom“. V prvom rade sa človek musí narodiť do segregovanej
enklávy. Prípadne sa tam v ranom veku presťahovať. Potom musí začať mať
veľmi rád svojich rodičov a iných miestnych blízkych. Tí mu začnú
postupne vysvetľovať a ukazovať, v čom sú Rómovia a Nerómovia podľa nich
iní. Páčia sa im iné veci, majú iné schopnosti, iné starosti a radosti,
výhody a nevýhody, cítenie, osudy. Podobné veci počúva aj inde, v
televízii, v čakárni u lekára.

Potom?

Potom nastúpi do školy, zväčša tak či onak segregovanej, prípadne
„špeciálnej“. Pokiaľ ide o podnety, teda žiadna výrazná zmena. Časom mu
to začnú komplikovať chuť a možnosti experimentovať aj s gadžovskými
spôsobmi, ide predsa len o mladého človeka. V meste vidí parádne autá,
všíma si deti gadžov, komfort, v ktorom žijú. A začne skúšať niečo
podnikať aj takýmito smermi. Ale potom príde tlak okolia to s podobnými
experimentmi nepreháňať. Okolia rómskeho i nerómskeho, vylučovacie
ideológie fungujú na oboch stranách. Nerómskeho kamaráta si neudrží,
lebo obe strany sa im za to vysmievajú.

A tí, ktorí predsa len zaexperimentujú?

Povedzme, že náš človek, Rómka, pochádza z rodiny, ktorá z nejakých
dôvodov veľmi chce z osady – takisto veľmi bežná vec. Má podporu
najbližších, ktorá odblokuje tlaky menej blízkych. Oprie sa do
experimentovania viac. Pripravuje sa na testy, uchádza sa o prácu.
Riskne to a odsťahuje sa z osady s gadžovským partnerom, prípadne sa
zapojí do asistenčného programu neziskovky. Lenže tu spoľahlivo nastúpia
ďalšie protitlaky, tentokrát už hlavne externé. Často na prvý pohľad
ťažko rozoznateľné formy diskriminácie.

Napríklad?

Test napriek enormnej snahe urobí horšie, ako nerómski rovesníci,
pretože ju na podobné úlohy nikto v detstve tak nevedel cvičiť. Cez
telefón práca bola, keď príde osobne, už nie je, prípadne len podradná a
horšie platená. Na sídlisku, kam sa odsťahovala, je napriek zamestnaniu
pre každého v prvom rade Cigánka, ťažko si nachádza nových známych. Od
širšej rodiny v osade je izolovaná, vie, že podľa tamojšej verejnej
mienky zašla priďaleko. Príde na návštevu domov a plače. Ostatní v osade
sú zvedaví a vidia – áno, má doma sprchu, ale dosiahla šťastie?
Nedosiahla. A koľko výhod stratila! Mnoho ľudí sa po takomto pokuse
vracia s úľavou domov a svoju trpkú skúsenosť, potvrdzujúcu ideológie,
ktoré počúvali od detstva, odovzdáva mladším. Prenos sa podaril. Toto
naozaj nie je pre Róma, naše miesto je tu. A nejde len o názory, je to
niečo, čo sa časom vtelí do vkusu, do cítenia, je tam aj internalizovaný
rasizmus.

Internalizovaný rasizmus?

Hlboké presvedčenie mnohých segregovaných Rómov, že sú v niečom
menejcenní od prírody. O tomto vediem aj s najbližšími Rómami trvalý
spor. „Andrej, ty si v tomto sprostý. Ty si naozaj myslíš, že by naše
deti mohli byť tak múdre, ako vaše, len preto, že by vyrastali inde?“ A
spolu s príkladmi konkrétnych neúspechov doslova citujú pôvodný
kvázi-vedecký rasizmus: na to nemajú krv, gény, mozog, a podobne. Moja
bývalá partnerka sa ma raz, po šiestich rokoch spolužitia a tesne po
tom, ako vyliezla zo sprchy, opýtala: „Naozaj ti vôbec nesmrdím? Predsa
len som Cigánka.“ Súvisí to aj s tým vzhliadaním ku gadžom. Keď lekári,
ľudia tak šikovní, že dokážu rozrezať človeku hlavu a opraviť mu mozog –
čo by „ozajstný Róm“ nikdy nezvládol – povedia, že Rómovia sú geneticky
menejcenní, asi to bude pravda. Keď učiteľ, ktorý všetko pozná, zadá
rómskemu žiakovi test, ktorý on nespraví, asi nebude chyba v
neprimeranosti testu, ale v rómskom žiakovi.

….
….

Moja expartnerka nepoznala hodiny, rozdiel medzi mestom a krajinou,
nevedela nič o zákonoch, histórii, ideologických dilemách, zodpovednosti
za vlasť, o nepomeroch v zdraví ani ničom podobnom. No bola citeľne
omnoho šťastnejšia, než ktorákoľvek vysokoškoláčka, akú som kedy
stretol. Kvalitu takto žitého života je ťažké sprostredkovať ľuďom,
ktorí sú vychovávaní tak, aby si mysleli, že bez všetkého uvedeného nie
je reálne možné prežiť. No pre mňa išlo o skúsenosť takú presvedčivú, že
keby som si musel vybrať medzi dvoma extrémami, vlastné deti by som
poslal vyrastať radšej do osady, než na sídlisko, kde som vyrastal sám. A
aj na základe tejto skúsenosti naďalej považujem za zmysluplné
experimentovať so životom na hranách a za hranami našich gadžovských
noriem.

Európa po vojne: blúdiaci ľudia, krutosť a bezprávie

https://dennikn.sk/124980/europa-po-vojne-bludiaci-ludia-krutost-a-bezpravie/?ref=pt

Vzápätí po oslobodení – ktoré sa v rôznych častiach Európy odohralo
v rôznom čase – sa podobné udalosti odohrávali denne a v masovom
meradle. Túžba po pomste nemala žiadnu prekážku k naplneniu. Vojna
nezničila len budovy a cesty, ale aj inštitúcie, právo, autority
a morálku.

Britský historik Keith Lowe zhromaždil množstvo podobných udalostí
z povojnového obdobia a pátral po ich príčinách a následkoch. Mal pocit,
že historici toho obdobia zatiaľ nevytvorili ucelený obraz rozvratu,
v ktorom sa ocitol kontinent po 2. svetovej vojne. K 70. výročiu jej
konca napísal knihu, ktorá takú ambíciu má. Nazval ju Krutý kontinent
(Savage Continent) a pripomína aj hrôzy, ktoré po vojne páchali
obyvatelia Československa.

“Ak sa máme dozvedieť pravdu o našej minulosti, alebo náležite
porozumieť svetu, v ktorom dnes žijeme, musíme sa postaviť čelom k týmto
udalostiam,” píše Keith Lowe.

Open Source v statnej sprave