What Causes Depression? It’s your parents’ fault.

It’s been proven that parenting styles characterized by low
expression of positive emotion and warmth are correlated with a higher
risk of depression. As are parenting styles that don’t reinforce
positive emotion. So, if mom and dad aren’t happy, and mom and
dad never told tell their kid that it’s okay, even good, to be happy,
he’s probably not going to be happy. Big surprise.
(To see the studies I’m referencing that were conducted by Katz and Luebbe check out this and this).It’s been demonstrated that a parent’s negative emotionality (being pissed off and grouchy) is associated with a child’s negative emotionality.Finally, it’s been shown that moms who dampen positive affect eventually causes their kids to be emotionally disregulated and have depression. (Article here).
http://mentalsink.com/what-causes-depression-its-all-your-parents-fault/

V prospech MMR vakciny

V prospech MMR vakciny:

V roku 1998 bola publikovaná štúdia Wakefield-a, ktorú všetci určite dobre poznáte. Kvôli humbuku okolo nej v Anglicku a Wales-e výrazne poklesla preočkovanosť MMR vakcínou (tzv. Wakefield faktor), nahromadili sa neočkovaní jedinci, a následkom toho vznikli lokálne epidémie osýpok a mumpsu (presne podľa teórie kolektívnej imunity). Následky Wakefield faktoru vidíme ešte stále. Na prelome rokov 2012-2013 bola vo Wales-e lokálna epidémia osýpok, ktorá zasiahla najmä jeho južnú časť – oblasť Swansea (viz video). Vo Wales-e bolo hlásených 1202 prípadov, z toho 88 hospitalizovaných a 1 smrť. Z 432 analyzovaných prípadov, 20 dostalo 1 dávku MMR-ky, 31 dostalo 2 dávky. Efektivita vakcíny bola 97% u očkovaných 1 dávkou vakcíny, 99% u 2 dávok (podobne, ako udáva CDC). Predstavitelia verejného zdravotníctva na epidémiu odpovedali mimoriadným očkovaním zameraným na nedostatočne očkovaných/ neočkovaných jedincov. Odozva bola väčšia, ako čakali. zdroj: http://www.his.org.uk/files/9213/8442/3157/FINAL_MEASLES_OCT_REPORT.pdf

video: https://www.youtube.com/watch?v=MF8Xl7pEdZc
backlink: https://www.facebook.com/bezpecne.ockovanie/posts/271759473018289
kyb: https://kyberia.sk/id/7691974
Moja diskusia: https://plus.google.com/u/0/117291398209927859197/posts/3jiwKqLfESJ

7/2014 Čo zaujalo analytikov či obchodníkov posledný týždeň?

7/2014 Čo zaujalo analytikov či obchodníkov posledný týždeň?
Prinášame vám grafy, ktoré navrhli, aj s ich komentárom.http://ekonomika.sme.sk/c/7269576/pomoc-nepomohla-hladove-doliny-su-stale-hladove-grafy-tyzdna.html

Čo zaujalo analytikov či obchodníkov posledný týždeň? Prinášame vám grafy, ktoré navrhli, aj s ich komentárom.

 

Po piatich ťažkých rokoch sa v prvom polroku dočkali oživenia spotrebiteľského dopytu obchodníci nielen na Slovensku, ale aj v susednom Maďarsku a Českej republike.

Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank

 

Znižovanie regionálnych rozdielov (tzv. kohézia) je jedným z hlavných dlhodobých cieľov európskej ekonomickej politiky. Prejavuje sa nielen smerovaním zdrojov z rozpočtu, ale napríklad aj v prácnych úpravách štátnej pomoci. Tá je vo všeobecnosti zakázaná, s výnimkou ekonomicky slabších regiónov.

Proklamácia úmyslu zlepšiť postavenie chudobnejších regiónov nie je vynález Bruselu, pravidelne ho počujeme aj na domácej úrovni. Tak sa na to pozrieme trochu bližšie.

Do grafu sme vybrali 5 okresov, ktoré mali v roku 2001 na Slovensku najvyššiu nezamestnanosť. Ich mená vám určite znejú povedome – áno, aj o 12 rokov neskôr sú to „hladové doliny“.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

 

 

Dôvera obyvateľov v ekonomiku, v svoje zamestnanie a príjmy sa prejavuje aj na objemoch poskytnutých úverov obyvateľstvu, tie na Slovensku rastú ročne o približne 10 %.

Vlani to bol najrýchlejší rast v EÚ, napriek tomu slovenský podiel úverov obyvateľstvu voči HDP na úrovni 29 % patrí v EÚ skôr medzi tie nižšie a necháva priestor na ďalší rast aj v budúcnosti.

 

Hospodárska kríza sa výraznejšie prejavila vo firemnom sektore, kde firmy prehodnotili investičné plány ako aj potrebu nových úverov.

Objem podnikových úverov poskytnutých bankami je na Slovensku mierne nižší ako v roku 2008. V EÚ bolo oddlžovanie firemného sektora ešte výraznejšie ako na Slovensku.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

Anualizovaný počet predaných automobilov v USA dosiahol 16,92 milióna. Predaj sa tak dostal na úroveň z júla 2006. Predajom pomohli nízke úrokové sadzby a lepšie ekonomické vyhliadky. V prvej polovici roka predali automobilky celkom 8,2 milióna vozidiel, čo je nárast o 4,3 percenta oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Najvyšší nárast predaných vozidiel zaznamenala značka Chrysler a to o 9 percent. Darilo sa aj Nissanu a Toyote, ktoré dosiahli rastu o 5 a 3 percentá. Naopak, pokles zaznamenali automobilky Ford a Honda, zhodne o 6 percent.

Petr Habiger, Colosseum

 

Nemocnice nedokážu vyrovnane hospodáriť (najmä štátne). Potrebujú oddlženie každé tri roky.

 

Za zdroje použité na oddlženie (1 432 mil. eur) sa mohlo za posledných 10 rokov postaviť 4 – 6 nových veľkých koncových nemocníc (200 – 250 mil. eur za jednu)

 Peter Pažitný, výkonný riaditeľ Health Policy Institute

 

Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani podľa Eurostatu 76 % z priemeru krajín EÚ.

HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS) patrí do skupiny ukazovateľov popisujúcich životnú úroveň obyvateľov krajiny.

HDP na hlavu v parite kúpnej sily ukazuje, aká veľkosť celkovej ekonomickej aktivity za určité obdobie pripadá na jedného obyvateľa sledovanej oblasti a porovnáva sa so základňou, ktorou je tento istý ukazovateľ vypočítaný za úniu ako celok. Porovnávacia základňa, teda priemer za EÚ, predstavuje hodnotu 100.

Slovensko malo podľa spomínaného ukazovateľa osemnástu najvyššiu životnú úroveň v EÚ. Zaostala tak za nami rovná desiatka krajín vrátane dvoch „starých“ členov únie a to Grécka a Portugalska.

Najvyššou úrovňou HDP na obyvateľa v únii sa už tradične môže pochváliť Luxembursko (264 % európskeho priemeru).

Druhé skončilo susedné Rakúsko (129 % priemeru EÚ) a o tretiu priečku sa podelili Švédsko a Holandsko so životnou úrovňou o 27 % prevyšujúcou európsky priemer.

Za priemernou životnou úrovňou únie dlhodobo najvýraznejšie zaostávajú Bulhari (47 %) a Rumuni (54 %).

V rebríčku ich predbehol aj nováčik v únii Chorvátsko, ktorého HDP v prepočte na obyvateľa po zohľadnení kúpnej sily vlani dosahoval 61 % európskeho priemeru.

Zaujímavá je ale nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jeho vývoj v čase. Zatiaľ čo v roku 2004, keď sme do EÚ vstupovali, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 57 % priemeru EÚ, tak vlani to bolo už spomínaných 76 %.

Dôležité je ale poznamenať, že v roku 2007 vstúpili do únie Bulharsko a Rumunsko, ktoré priemer za EÚ stiahli nadol.

Jana Glasová, analytička Poštovej banky

 

Pár poznámok ku kolektívnej imunite

Pár poznámok ku kolektívnej imunite – 2. časť
http://www.hbockovanie.blogspot.sk/2014/06/par-poznamok-ku-kolektivnej-imunite-2.html

V mojom starom blogu som už uviedol dobrý príklad kolektívnej imunity (KI) (10). Tu sú ďalšie 2 – outbreaky (lokálne epidémie) osýpok a  detskej obrny v Holandsku v oblasti, kde žijú konzervatívni protestanti (na mape tzv. Bible belt, Biblický pás (21)), u ktorých je preočkovanosť nedostatočná.
Osýpky (spalničky, measles, morbilli)
Od 1. mája do 28. augusta 2013 bolo v Holandsku hlásených 1226 prípadov osýpok. 97% prípadov bolo neočkovaných, väčšina pochádzala z Bible beltu. 1 encefalitída (zápal mozgu) – neočkovaný, 9-ročný chlapec; 90 pneumónií (zápal pľúc), 66 otitis media (zápal stredného ucha). 82 boli hospitalizovaní, žiadne úmrtie (11).
Z obrázku č. 1 je vidieť, že najviac prípadov bolo v Bible belte, kde nie je dostatočná preočkovanosť (menej než 95, 90 a niekde aj menej než 80%). Oveľa menej prípadov sa vyskytlo v oblastiach s dostatočnou preočkovanosťou (nad 95%). Na mapkách je dobre vidieť efekt KI. V oblastiach, kde je dostatočná preočkovanosť, sa nachádza niekoľko stotisíc neočkovaných. Neochoreli, lebo boli disperzovaní (rozptýlení) medzi očkovanými, ktorí ich chránili. Ak by vakcína, resp. KI nefungovala tak, ako to tvrdia antivaxeri, bola by z toho celoštátna epidémia podobne, ako to bývalo pred zavedením očkovania. Nebola.

Projekt Jasper – rozprávanie

http://jasperproject.github.io/documentation/software/
Možnosti:

  • default: espeak – nízka kvalita rozprávania, veľmi robotická (GUI tool gespeak)
  • festival ( http://www.cstr.ed.ac.uk/projects/festival/ )- vyššia kvalita. Dokonca má aj pluginy na veľmi kvalitné rozprávanie po anglicky, viď https://www.youtube.com/watch?v=95IL9NucK5o = http://ubuntuforums.org/showthread.php?t=751169
  • mbrola ( http://tcts.fpms.ac.be/synthesis/mbrola.html ) : neviem ako použiť, ale vcelku kvalitné podľa web samplov.

Big comparison of speach systems: http://www.ims.uni-stuttgart.de/institut/mitarbeiter/moehler/synthspeech/

 

Research on using Slovak language in Jasper:

http://cmusphinx.sourceforge.net
CMUSphinx – Open Source Toolkit For Speech Recognition – Project by Carnegie Mellon University

http://voxforge.org/home/dev
VoxForge was set up to collect transcribed speech for use in Open Source Speech Recognition Engines („SRE“s) such as such as ISIP, HTK, Julius and Sphinx.  We will categorize and make available all submitted audio files (also called a ‘Speech Corpus“) and Acoustic Models in GPL format.

http://wiki.speech.cs.cmu.edu/olympus/index.php/Olympus
Olympus is a complete framework for implementing spoken dialog systems. It was created at Carnegie Mellon University (CMU) during the late 2000’s and benefits from ongoing improvements in functionality. It’s main purpose is to help researchers interested in conversational agents to implement and test their ideas on complete systems, without having to build them on their own. To this end, Olympus incorporates the Ravenclaw dialog manager, which supports mixed-initiative interaction, as well as components that handle speech recognition, understanding, generation and synthesis. Olympus uses a Galaxy message passing layer to integrate its components ans supports multi-modal interaction. The Olympus/Ravenclaw distribution includes several example systems that demonstrate the operations of its various features.

The Olympus architecture incorporates modules developed by researchers at Carnegie Mellon and by others, in previous and ongoing research projects. These include:

Dialogue management is handled by RavenClaw , a task-independent dialogue engine based on the AGENDA dialog manager first introduced as part of the CMU Communicator system.
Low-level interaction management (e.g. exact timing of start and end of utterances, handling of interruptions, etc) is performed by the Apollo interaction manager .
For speech recognition, Olympus currently supports engines from the CMU Sphinx family (Sphinx 2, Sphinx 3, PocketSphinx), and provides an interface for support for other engines.
Natural language understanding is done by Phoenix , a robust parser based on CFG-like grammars.
The Helios components integrates information from various levels and assigns a confidence measure to all user inputs.
Natural language generation uses the Rosetta template-based generation system.
Kalliope, the synthesis interface, currently allows the use of SAPI 5-compliant TTS engines, CMU’s Flite, and the proprietary Cepstral Swift engine.
The communication between the different modules is handled by the MIT/MITRE Galaxy Communicator architecture.

http://wiki.speech.cs.cmu.edu/olympus/index.php/Rosetta
Rosetta is a language generation system originally developed for the CMU Communicator system by Kevin Lenzo. Rosetta is an active template system written in Perl; it separates generic processing (such as interfaces to the dialog system) from domain-specific template processing.

Jeden pán mi povedal: Prečo toľko kriku okolo Krymu, veď Krym vždy patril Rusku.

Jeden pán mi povedal: Prečo toľko kriku okolo Krymu, veď Krym vždy patril Rusku.

Ja: Vždy nie. Predtým patril napríklad aj Tatárom.
On: No dobre, to bolo dávno, teraz je tam silná, veľmi silná ruská menšina.
Ja: Aj v Karlových Varoch je veľmi silná ruská menšina. Myslíte, že sa budú chcieť pripojiť k Rusku?
On: Nerobte si žarty. Ja to myslím vážne.
Ja: V poriadku. Takže – súhlasili by ste, keby Orbán chcel pripojiť južné Slovensko k Maďarsku?
On: No ešte to!
Ja: Prečo nie? Tam je tiež silná maďarská menšina. Taká silná, že miestami je to až väčšina. Nehovoriac o tom, že Žitný ostrov patril Maďarsku.
On: Kedy?
Ja: Za Slovenskej republiky 1939 – 1945. A predtým do roku 1918 Uhorsku.
On: Takto sa na to nedá dívať.
Ja: Ja len, že je to zložité.
On: No. (zamyslene odišiel)

Debaty sa končia veľmi rýchlo, hneď ako z nich zmiznú emócie a objavia sa fakty. Pretože tie dve veci nejdú dohromady.

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/7369518/ako-rychlo-sa-koncia-debaty-a-ine.html
backlink: https://www.facebook.com/sme.sk/posts/10153149889628642

Durman – skusenosti

Skusenosti ludi s Durmanom

http://cs.wikipedia.org/wiki/Durman_obecn%C3%BD

Abbys

styri dni som bol uplne v pici.
prvy den si vobec nepamatam. druhy den po mne strielali sipy, kazdu chvilu som bol s inymi ludmi a ti realni ludia co ma stretli tak mi vraveli neskor ze som bol strasne v pici 🙂
spal som len jednu noc doma ale ked som lietal po byte a foter na mna divne kukal, tak som usudil ze je lepsie sa rodicom na par dni vyhnut(doteraz neviem ci tam vlastne foter bol, alebo nie a pytat som sa ho rozhodne nechcel:)
trochu som to potom kombinoval s inymi vecami a po styroch dnoch som sa navratil do reality..
piaty, alebo siesty den som si sadol do obyvacky, fotrovci pozerali telku, chytil som televizny program a zistil som ze zbytocne lebo neviem citat a foter sa ma pyta ze co ide na markize.. tak som zadelil ze baywatch a tatko prepol a tam daco ine samozrejme, tak som len precedil ze asi zmena programu a pakoval som sa prec 🙂

ode

fuha, ja som to mal raz a mal som dosť, asi dva dni som bol úplne mimo, teda jeden deň a druhý deň ráno som si dal pár šlukov kapusty a na celý deň sa mi vrátil ten durmanový stav zase. a potom celý týždeň som bol nejaký prepnutý, som sa normálne zmieril s tým že mi zajebalo a potom som sa raz zpukal z čarasu a preplo ma naspäť. ale fu, no na mále som mal. a to som mal mrte odtripovaného, som si hovoril že vyskúšam, že zvládnem, ale fúú, namále som mal aby mi uletel dekel úplne….

Mephist0

ser na to fakt, tam ide o zivot..
Ja som sa po ulici prechadzal s kamosom asi 2 hodiny ktory doma spokojne spal..
Bol som v pici dva dni, pocas celeho stavu sa nevies poriadne vycurat, a dalsie dva dni nevies zaostrit, bezne noviny si rozhodne neprecitas, ale co bolo najhorsie, ze som sa kazdu hodinu budil a v ruke som mal cigu, tak akurat na jeden sluk, ako som si dal praska, ciga zmizla a ja som ju jak kokot furt hladal v perinach.. cele zle, a druha najhorsia vec bola, ze furt som pocul ze niekto zvoni pri dverach ale za dverami nikto nebol.. Rodicia si mysleli ze mi nacisto preplo..
Dalsi chalan, mal halucinacie ze ho prehladavaju policajti a vsetko vykladal na kapotu, samozrejme policia tam vobec nebola, takze na druhy den sme nasli jeho veci pohadzane pri ceste..
Dalsi kamarat mal halucinacie ze mal doma brutal zur a susedka mu doniesla pekac kacice nejak si to chcel asi zohriat a zabudol vypnut plyn, samozrejme ze ho ani nezapalil, bol len pusteny (asi tak 10 hodin), vetrali sme to asi hodinu..
cele zle.. Ono tie prve halucinacie su fakt zaujimave, je to vsetko neskutocne realne, ale po 8 hodinach ti to ide na nervy, lebo uz fakt nevies comu verit..
Ak by to bol stav na dve hodky OK, ale dva dni je moc.. 🙂

kybca 7692828

BBC Horizon Allergies Modern Life and Me BBC Documentary 2014

BBC Horizon Allergies Modern Life and Me BBC Documentary 2014
https://www.youtube.com/watch?v=6Y4ofojAe-k

<iframe width=“640″ height=“390″ src=“//www.youtube.com/embed/6Y4ofojAe-k“ frameborder=“0″ allowfullscreen></iframe>

Zhrnac co som sa tam dopocul o spustacoch alergii:
– cim viac bakterii je v tele v mladosti tym nizsia sanca vzniku alergii/ekzemov
– ludia ktori vyrastaju na farmach maju menej alergii/ekzemov, obvzlast pokial su tam v prvom roku zivota
– cisarky porod nas oberie o vaginalne bakterie a tym padom tiez moze prispievat k rozvoju alergii (podla nejakej severskej studie az o 52%)
– cisty zivotny styl zabija bakterie a tak znova moze prispievat k problemom
– kojenie pridava dalsie velmi velke mnozstvo bakterii, teda je prospesne
– antibiotika, specialne v prvom roku zvysuju moznost ekzemu o 40%, a kazde dalsie pouzitie o 7%
– probiotika su dobre, ale niesu zazrak. Treba jest siroke spektrum zeleniny a ovocia, casto a stale, aby udrzoval hladinu bakterii v tele.

Nehovorili tam nic o suvise ockovani a alergii.

Zaujimave je ze dokument hovori ze zmena (povod) alergii nieje geneticka. V jednej slovenskej knihe som zas cital ze pokial su rodicia alergikmi tak je zvysene percento ze alergie sa vyvinu aj u dietata. Neviem teda kde je pravda.

Niečo o home-made-food

kyberia /id/7225468/ , mischele
20.06.2013 – 12:28:22

Prihlasila som sa cez Courseru na kurz Sustainability of food system a tak posledne dni este viac premyslam o sposobe nasho zivota.

O tom preco sme sa tak velmi odklonili od toho co je pre nas prirodzene a preco sme tak dlho a masivne presviedcani o tom ake je to perfektne, ze sa dnes mozme najest tak rychlo a lacno. A preco sme tomu tolki uverili a sme dokonca schopni to branit? Kritizujeme lekarov, zdravotnu starostlivost, zastarale nemocnice a spokojne sa napchavame striekanym ovocim a lacnym burgrom s hranolkami.

Je za tym slaba informovanost? Tlak medii a reklamy?

Chudoba?
Kdesi v nejakom dokumente som videla pripad rodiny ktora kazdy den vozi svoje deti do macdonaldu, lebo jedlo tam ich vyjde lacnejsie ako doma varene jedlo. Cena zeleniny v supermarkete je pre nich ruinujuca.
Asi nepoznaju sosovicovy privarok, najlepsie jedlo za par centov na svete:)A nevedia ze na slnecnej terase si s trochou praxe mozu vypestovat zeleninu a ovocie. Jasne ze nie po cely rok, ani jej nebude na kila. Ale preco neurobit aspon to malo?

A co ak je za tym len pohodlnost a lenivost?

Ktosi do diskusie hodil link na speech Jamieho Oliviera

Zaraza ma, ze americke deti nepoznaju homecook food. Vlastne nezaraza. Spominam si ako nam v amerike doniesla do prace dcera talianskeho pristahovalca doma robenu zeleninovu polievku. Ako sme ju vsetci s chutou bastili. Po x mesiacoch poriadne domace jedlo! Pre americke decka to vsak bolo poriadne domace jedlo po rokoch? „U nich doma sa velmi nevari, teda skoro vobec.“

Nie vsetci su vsak samozrejme taki. Mnohi sa zaujimju o to co jedia, pestuju si vlastnu zeleninu a varia si svoje jedlo. Spoluziacka z US mi pastla mrte linkov k hydrofonickemu organickemu pestovaniu. Mam zas co po nociach studovat.

Som stastna, ze mam dve zdrave ruky a viem svojmu decku zbastlit primitivne jedlo. Nemam ambicie byt masterchef a trapit sa s komplikovanymi receptami. To nechavam na sikovnejsich ako ja. Staci mi, ze viem, co je moja rodina a ze im chuti. Boli by ste prekvapeni, ze po troche cviku a zvyku sa na to skoro kazdovecerne varenie clovek uz aj casom tesi. Hlavne ked mam v plane nejaky novy primitivny recept. Len ked v recepte pisu priprava 10min, vacinou to stale musim vynasobit aspon dvoma:) ale stale sa to da.

Prave rozoberame so spoluziakmi co je vlastne sustainable v suvislosti s jedlom a nasim zivotnym prostredim. Priklanam sa k nazorom ze sustainable znamena local. Samozrejme aj to ma svoje hranice. Ak to znamena ze na vypestovanie rajcin u nas v zime potrebujeme vykurovany sklenik s velkou spotrebou energie, tak nehovorime o trvalej udrzatelnosti. Setrenie energiou je zaklad. Preto je k local nevyhnutne pridat este slovo seasonal a zmierit sa s tym ze rajciny v zime jest skratka nebudeme.
Ale budeme sa tlacit mrkvou, repou, jablkami, nakladanou kapustou, zavaranymi uhorkami a tesit sa opat na jar a prvý špenát a hrášok. A reďkovky!
U nas na vianoce na stedrovecernom stole nenajdete ananas a hrozno, ani pomarance. Co by tam doslaka robili? Mame tam vsak oriesky, jablka, med a stale krasne vianoce:)

Moj osobny zaver je ze sustainable znamena everybody. Ked kazdy urobi maximum pre seba a pre svoje zdravie pri spotrebe co najmensieho mnozstva energie, pomoze tym celej spolocnosti k trvalej udrzatelnosti.

Tesim sa na week 2. Dufam, ze bude rovnako podnetny:)

Plány na výlety (pre deti)

Gansendorf – zazitkovy park:
http://www.erlebnispark-gaenserndorf.at/gummistiefel_golf.php

Výlet na hrad Hainburg
http://mojerakusko.sk/vylety/vylet-na-hrad-hainburg

Seegrotte – najväčšie európske podzemné jazero
http://mojerakusko.sk/vylety/seegrotte-najvacsie-europske-podzemne-jazero
par km pod Viednou
9/6 eur

Schloshof – zámok s atrakciami
http://mojerakusko.sk/vylety/schloss-hof-najvasi-barokovy-zamok-v-rakusku
http://mojerakusko.sk/vylety/vianocne-trhy-na-zamku-schloss-hof
www.schlosshof.at
http://www.rozhlas.cz/mozaika/zahranicni/_zprava/prochazka-rakouskym-zamkem-schloss-hof–1218212

Loďou z Bratislavy do Viedne, prechádzka po centre
Trochu som si spravil prehlad, vyslo mi ze premavaju dve spolocnosti – Slovenska (lacnejsia) a Rakuska (drahsia). Slovenska ma nevyhody – iba jeden cas cestovania, parkuje vo viedni 2,5km od historickeho centra. Lenka hovorila ze slovenska sa neoplati aj preto, ze lod je stara a nieje z nej dobry vyhlad. Cesta jednym smerom trva 1:35 – 1:45, nizsie si pozrite detaily.

Ale ked sme si to zratali, tak by nas jeden vylet pre 2 dospelych a 1 dieta rakuskou spolocnostou vysiel na 175 eur a to je strasne vela. To nedame, jedine ak by sa nasla nejaka zlava. Slovenskou by to bolo 72 eur, to je este prijatelne.
Rakuska:
http://www.twincityliner.com  (Rakuske)
ale lepsie cez http://www.floratour.sk/ponuka/twin-city-liner/ (slovenske)
Cena za dospeleho: 25+35 = 70 (spiatocny)
Cena za dieta: 0 – 2 rokov v sprievode rodiča zadarmo (bez nároku na sedadlo), 2-12 rokov – zľava 50%
Lod: http://www.twincityliner.com/index.php/en/
Vo Viedni zastavi: Schwedenplatz, okraj historickeho centra
Odchody:
10:30 -> 12:00 vieden 16:30 -> 17:45

Slovenska
http://www.lod.sk/bratislava-vieden-bratislava.aspx
Cena za dospeleho: 29 (spiatocny)
Cena za dieta: 50%
Lod: http://www.lod.sk/Default.aspx?CatID=109
Vo Viedni zastavi: Vorgartenstraße, asi 2,5km od historickeho centra
Odchody:
9:00 -> 9:45 vieden 17:30 -> 19:00
Po 19.9:
9:00 -> 9:45 vieden 16:00 -> 17:30

Mosonmagyarorvár
ani nie pol hodinu autom od BA …pekné mestečko s hradom, + v Dunakiliti je jedna fajn reštaurácia, rovno pri dunajskom ramene: http://www.saricsarda.hu/en