Archív kategorií: Nezaradené

Muž, ktorý vracia ľuďom bez domova zrak, bude pomáhať aj rodinám v projekte Omama

http://cestavon.sk/blog/mu%C5%BE-ktor%C3%BD-vracia-%C4%BEu%C4%8Fom-bez-domova-zrak-bude-pom%C3%A1ha%C5%A5-aj-rodin%C3%A1m-v-projekte-omama?fbclid=IwAR1Bxv_xSdYNFeGiiWWhPxFKLRbbbfsUzYouWXukOtnKsSRhEbhOO1nNH1A

Maroš Sloboda už 10 rokov vyrába zdarma okuliare pre ľudí bez domova. Musíme ho nútiť, aby o sebe rozprával verejne, popularita mu trošku prekáža. No jeho príbeh je naozaj inšpirujúci.

History of Somalia (1991–2006) – Wikipedia

Docital som sa, ze v Somalsku v obdobi 1991 – 2006 bolo nieco podobne Anarcho-kapitalizmu (an-cap).
Stat po obcianskej nemal bezne statne zriadenie. Ciastocne bol riadeny vedeniami miest, ciastocne klanmi a ich staresinami, a ciastocne kapitalizmom.
Pozitiva:
– biznis funguje, sukromnici funguju, ale nie vsetci
– telefonne linky boli lacnejsie ako v okolitych statoch, aj volania do zahranicia, aj mobilne
– sukromnici poskytuju vodu, aj tam kde ju neposkytoval stat
– letenky su lacnejsie ako niektore europske
– sudy ohladom komercie boli nahradene 'radou starejsich', ktora je zadarmo a relativne rychla

Negativa:
– gramotnost a navsteva skol klesla z 90% na 18% (skoly su platene)
– elektrina bola iba v mestach, kde bola firma ktora to produkovala, niekde mali aj poulicne osvetlenie
– pokrytie internetom alebo mobilmi bolo ovela nizsie ako v okolitych krajinach
– monopoly
– telekomy spolu nekomunikuju, a tak susedovi ktory je v inej sieti (4 siete) volas za medzinarodne ceny
– starostlivost o zivotne prostredie je zla
– nedostatok standardnych veci – restauracie, lieky
– trhovnici maju nutnost platit si dan
za bezpecnost
– Piloti lietadiel: "Competition and demand push quality down, however, as customers consistently demonstrate a preference for low prices at the expense of safety."
– cena vody sa pri suchach zvysuje

– sudy casto nefunguju, a tak obchodne partnerstva rychlo koncia na nezhody
– falsovanie penazi, inflacia, dumpovanie meny importom novo-vytlacenych penazi podnikatelmi
– bolo nahradene vladou
The private sector has failed as frequently as it has succeeded in terms of efficiency. Traders can pay their
international partners only if they have a registered offshore office (usually in Dubai). Airline carriers
maintain the runways and self-handle, which wastes resources and lowers service quality. The lack of
adequate commercial /lending legislation stunts firm growth. Finally, weak quality standards are
responsible for a four-fold reduction of livestock exports, the main foreign exchange source. <b>Health and
education for the socially weak, cannot be profitably provided by the private sector and are therefore not
available in the absence of state involvement.</b>

strana 6 – skolstvo:

Private schools in Somalia represent 71% of primary schools, 55% owned by communities / parents, and
17% by private individuals (Box 4). Local authorities manage the remaining schools.17 Government-run
primary schools are insufficient in number and understaffed. They were characterized in interviews as
“lower in quality than their private alternative”. Private donations, from diaspora or domestic and foreign
religious organizations, as well as community donations of premises, are frequent financing methods for
educational institutions. Fees paid by parents is an alternative source of funding.

strana 6 – zdravie:

Private clinics, diagnostic facilities, and pharmacies function in most major cities and towns, and are
relatively affordable, but of debatable quality. Basic equipment is available to the physicians; however,
more intricate tasks require flying the patient to a neighboring country. Doctors are available even in
remote villages. The lack of doctor and nurse certification is detrimental to the quality of health care in the
country. Reputation effects are not sufficient to supplant medical diplomas, given the unobservable
character of the quality of care. As the Somalis say: “The patients who survived with praise the doctor, and
those who died will say nothing”. On the other hand, government-run hospitals are insufficient in number,
understaffed and reportedly of lower quality than their private alternative. State-employed physicians as a
rule maintain a private practice as well. Drug quality standards are vital, as medication is sold outside of
pharmacies, in stalls on the street; and products are frequently sold past their expiration dates.
Health, education, and safety nets for the very poor cannot profitably be provided by the private sector,
leaving a clear mandate for government presence in these sectors. The existing gap in state provision of
those services is not being filled. The role of a safety net has been played by private remittances from the
diaspora, alms, religious organizations, loans from the extended family or clan. For example, vulnerable
groups traditionally do not pay for water: upon request, they are allocated a modest quantity for free from
private catchments by the owners

strana 9 – zakon, sudy

The legal system as far as commercial matters are concerned is either fully dysfunctional or riddled by
delays and corruption. The lack of commercial laws or their application (contracts, company laws, lending,
foreign investment laws, etc) greatly limits the growth of the private sector. For example, there is no
concept of limited liability. Book-keeping and accounting procedures are rarely used, even by large
enterprises. Partnerships tend to be short-lived as a result of unresolved disputes. On the other hand the
individual or family businesses have a high rate of insolvency, due to lack of risk-sharing. Even when laws
exist, they are not enforced or publicized.

warlords and clan leaders rose to take power away from the court, which
was now openly competing with the authorities for state functions.

strana 11 – Conclusion

The vibrant Somalia business community has successfully developed new markets from the ruins of civil
war, in the context of a severely limited government presence and regulation. In addition to the provision of
basic goods and services, the private sector has offered essential infrastructure, and health and education
services, whose coverage in some cases extents beyond peak levels achieved under the pre-1991 regime
characterized by active government presence.
In spite of such accomplishments, the private sector has not delivered the optimal market outcomes
achievable, and there is a role for some regulation. On the other hand, heavy state involvement carries the
risk of corruption, weak property rights, and state capture. This study identifies the strengths and limitations
of both state involvement and private solutions, on the case of major Somali industries. We delineate the
areas where targeted, well-enforced regulation is appropriate, as well as instances where a private solution is
sufficient.
The optimal level and complexity of the regulatory burden on business depends crucially on the level of
development of the country. In poor countries the state should focus its scarce resources on the provision of
a modicum of services, e.g. property rights, rule of law, standardization and quality provisions. Profitable
projects should not be operated by the government in poor countries, even in traditionally government
dominated sectors such as infrastructure, health, and education. Rules and laws should be simple and
transparent, to ease enforcement, and should focus on preventing significant problems, as opposed to finetuning minor business faults and market inefficiencies.

A som zvedavy, ako by krajina s an-cap (anarcho-kapitalizmom) vyriesila velke problemy typu lesne poziare, epidemie osypok, alebo nakazliva choroba medzi zvieratami ktora vyzaduje karantenu (a ci by to vobec zistila vcas), ktore riesi centralizovany system.

Muž ju týral, aj keď bola na vozíku. Príbeh o násilí, o ktorom sa takmer nehovorí – Denník N

https://dennikn.sk/1317771/muz-ju-tyral-aj-ked-bola-na-voziku-pribeh-o-nasili-o-ktorom-sa-takmer-nehovori/?utm_source=follow_authors&utm_medium=email&utm_campaign=mnt-email.author.article.new-10.12.2018-12&utm_content=20373

Vyšetrovateľka, ktorá vypočúvala jeho sestru, pri zmienke o sexuálnom útoku povedala, že zrejme aj tak nič necítila, keď je od pása nadol ochrnutá.

Skutočné príbehy rodín: Neočkovaním ublížili vlastným deťom | Aktuality | Bratislavské noviny

https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/51929-epidemiologicka-ockovanie-urcite-ano?fbclid=IwAR2rDuvQLC_ql166kdfDmwSFJOM0GI6YVhrRjN0sZGYvMu-BJ0KfVvSSMa0

Deti by sme mali chrániť voči infekčným chorobám, najlepšie je očkovanie. Epidemiológovia ale varujú. Na Slovensku klesá zaočkovanosť detí. Ohrozené sú hlavne najmladšie v prvom roku života.  Epidemiologička nám porozprávala príbehy, pri ktorých deti na neočkovanosť doplatili.

Čierny kašeľ je veľmi ťažké ochorenie

Napríklad, v roku 2007 ochorel na čierny kašeľ 67-ročný starý otec. Ten bol prameňom nákazy pre svojho trojmesačného vnuka. Ochorenie bolo dosť komplikované, vyžiadalo si trojtýždňovú hospitalizáciu, vnuk už mal byť očkovaný jednou dávkou očkovacej látky, ale, bohužiaľ, nebol. Čierny kašeľ sa prejavuje híkaním, deti až zvracajú, keď kašlú, majú monokle pod očami, pretože im praskajú cievky. Je to naozaj veľmi ťažké ochorenie, najmä pre malé deti.

Následky na celý život

Ďalší prípad, ktorý spomína profesorka Krištúfková, sa stal v roku 2013. ,,Do detskej nemocnice bol prijatý 5,5 ročný chlapček. Priviezla ho záchranka, v šokovom stave, s poruchou vedomia. Mal pneumokokový zápal mozgových blán. Dieťa bolo zo štvrtej gravidity, to znamená, že mal troch súrodencov, ktorí boli riadne očkovaní, boli zdraví, rodičia boli zdraví. Dieťa  sa narodilo načas, nemalo problémy. Matka dieťa očkovať nedala. Zarážajúce bolo to, že zo vzorky mozgovo-miešneho moku sa izoloval streptococcus pneumoniae serotyp 19 F, ktorý je obsiahnutý vo všetkých vakcínach, ktoré sú dostupné. Dieťa malo byť očkované minimálne dvomi dávkami. Počas hospitalizácie prekonalo sedem operácií, napriek intenzívnej liečbe bolo prepustené po pol roku do domácej starostlivosti s diagnózou hydrocefalus (vodnatá hlava), ochrnuté na všetkých štyroch končatinách, bez známok aktívneho života. Čiže dieťa malo byť očkované dvoma vakcínami proti pneumokokom v treťom a piatom mesiaci spolu s Hexa vakcínou, no matka očkovanie odmietla. Toto bol následok jej rozhodnutia. K tomu rozhodnutiu niekto musel prispieť. Ja sa pýtam, či berie zodpovednosť za to dieťa ten, kto šíri informácie, že sa nemá očkovať?“ kladie si otázku odborníčka.

 Hemofilový zápal mozgových blán

,,Bolo to v roku 2017, keď ochorel osemmesačný chlapček. Bol plačlivý, z mozgovo-miešneho moku bol potvrdený hemofilus typu B (v minulosti sa naň zomieralo). Ochranné látky voči nemu sú obsiahnuté v Hexa vakcíne. Chlapček nebol očkovaný. Matka bola veľmi aktívna na internetovom portáli Modrý koník. Hospitalizácia trvala 31 dní, bol to veľmi komplikovaný priebeh. Keď toto matka s dieťaťom absolvovali a popísala to na Modrom koníkovi, tak jej zakázali na portál prístup. Navyše, na internete sa na ňu zosypala spŕška názorov – invektív. Tí, čo boli za očkovanie, ju pranierovali, prečo dieťa nedala zaočkovať. Naopak, tí, čo boli proti očkovaniu, tak jej vytýkali, prečo také veci píše. Z každej strany bola napádaná. Pritom treba matku pochváliť, že mala silu priznať, že spravila chybu, že dieťa mala dať očkovať a teraz vyzýva všetky matky, aby deti očkovať dali, lebo také niečo už prežiť nechce,“  povedala profesorka Krištúfková.

 Aj zabudnutý tetanus je späť

Ďalší prípad sa podľa profesorky Krištúfkovej stal minulý rok, kedy ochorelo štvorročné dieťa z východného Slovenska. ,,Tiež nebolo vôbec očkované. Matka našla dieťa v posteli stuhnuté v kŕčoch, nevedelo zohnúť končatiny, dezorientované, bolo privezené do okresnej nemocnice. Keďže sa stav nezlepšoval, tak ho previezli do univerzitnej nemocne v Košiciach. Išlo o ochorenie tetanus, čo sme si mysleli, že sa u nás nemôže objaviť. Odporcovia očkovania tvrdia, že treba užívať vitamín C alebo niečo podobné. To vôbec nie je pravda. Tetanus je ochorenie, ak ste niekedy mali kŕč v nohe, v takom kŕči máte celé telo, v takých bolestiach. Je to strašné ochorenie a tento chlapček ho teda prekonal. Keď mu podali antitetanické sérum, tak ten stav sa upravil. To, čo ten chlapček musel prežiť, neprajem nikomu,“ uzavrela epidemiologička.

Interaktivní mapa kvality života: nastavte si vlastní kritéria a podívejte se, kde se dobře žije | iROZHLAS – spolehlivé zprávy

https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/mapa-kvality-zivota-median-prokop-kscm-spd_1811220600_jab?fbclid=IwAR2z9DiFnl0P6spgdcpS4Ml4aHzZTi00_lywBbJqsM6D38NPQBGtkFbLp6s

Byl by pro vás problém žít v místě s častými exekucemi, nedýchatelným vzduchem nebo třeba málo věřícími? Mapa datových novinářů iROZHLAS.cz a sociologa Daniela Prokopa ukáže, kde by se vám dobře žilo.

Na socialistické vojně každoročně umíraly stovky mužů. Odborníci je spočítali poprvé od pádu režimu | iROZHLAS – spolehlivé zprávy

https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/ceskoslovenska-lidova-armada-vojna-socialismus-sebevrazda-historie-vojensky_1811211304_gak

Vojáci neumírali v boji, ale při běžném výcviku, dopravních nehodách, cvičných střelbách a dalších událostech, spojených s pobytem na vojně. Mnoho příslušníků armády spáchalo během služby sebevraždu.

Cestovateľka, ktorá navštevuje matriarcháty: Sú spoločenstvá, kde sú muži len na plodenie potomkov – Denník N

https://dennikn.sk/1292124/cestovatelka-ktora-navstevuje-matriarchaty-su-spolocenstva-kde-su-muzi-len-na-plodenie-potomkov/?utm_source=follow_authors&utm_medium=email&utm_campaign=mnt-email.author.article.new-14.11.2018-29&utm_content=18452

Napríklad u Khásíov v Indii sú ženy vychovávané tak, aby boli praktické, vedeli si všetko zorganizovať, boli hlavou rodiny. Sestry majú dokonca povinnosť postarať sa o brata, ak ho vyhodí manželka, alebo sa mu v živote nedarí.
Krestanske aj Islamske matriarchaty

Keď sa na čelo neonacistického sprievodu postaví poľský prezident, pochoduje celá republika.

https://dennikn.sk/1293852/vlada-a-pravicovi-extremisti-priniesli-konecne-mestu-mier/

Vláda a pravicoví extrémisti priniesli konečne Varšave mier
Varšava, 11. 11. 2018. Foto – Tomáš Forró
Keď sa na čelo neonacistického sprievodu postaví poľský prezident, pochoduje celá republika.

Varšava žije každoročne 11. novembra poľským sviatkom nezávislosti aj násilím extrémnej pravice, vľúdnym vlastenectvom aj nenávisťou, rodinami s deťmi v bieločervených rukavičkách aj ulicami horiacimi od benzínu a delobuchov. Akoby to boli dve rôzne mestá: napoludnie vám ružolíci skauti ponúkajú na Maršalkovskom bulvári vodu a čaj, zatiaľ čo ctihodní otcovia národa rečnia pred fúzatými otcami rodín.

Ak tam vydržíte ďalšie dve-tri hodinky, zloženie účastníkov sa začne pomaly meniť. Pribúdajú skupinky opitých mladých mužov s emblémami miestnych futbalových klubov, otcovia národa aj rodín miznú z horizontu a nevedomý návštevník sa začne cítiť nesvoj. Skautov vystriedali organizátori akéhosi ďalšieho sprievodu, len namiesto uniforiem nosia reflexné vesty a na tvárach masky. Varšavský súmrak sa mieša s dymom svetlíc a majákmi policajných áut.

Centrum sa opäť naplní ľuďmi, tí však neprišli oslavovať štátny sviatok, ale vykričať svoju nenávisť voči každému, kto je iný ako oni. Takzvané Pochody nezávislosti mávajú desaťtisíce účastníkov a ich súčasťou sú spravidla fašistické slogany a vlajky, pouličné násilie a deštrukcia. Nacionalisti však doteraz vždy počkali, kým sa skončí oficiálna časť osláv, a rodiny s deťmi zase vedeli, že podvečer je lepšie v centre nekočíkovať. A tak si Varšava žila jedenásteho novembra takto rozdvojene celé roky, každý si tu našiel to svoje a nejako to celé fungovalo. Až doteraz.

Tohto roku sa stala zvláštna vec. Obe časti osláv nezávislosti sa spojili do jednej a svetu sa naskytol nevídaný pohľad.

Foto – Tomáš Forró
Až kým nezačala tiecť krv
Prvý Pochod som zažil v roku 2011. Vtedy to ešte bolo celé neorganizované a životu nebezpečné podujatie. Vláda si vôbec neuvedomovala, čo sa v uliciach deje, a nechala tomu voľný priebeh, až kým nezačala tiecť krv.

Anarchisti chceli zablokovať trasu fašistov, a tak si na nej postavili zvukovú aparatúru a pritiahli tam stovky ľudí pod zámienkou, že to bude strašná zábava. Nebola. Stál som náhodou v prvom rade, keď sa na nás rozbehlo stádo zamaskovaných extrémistov. Jeden z nich sa práve chystal vrhnúť naším smerom dvojmetrovú oceľovú tyč, ktorá mohla mňa aj niekoľko ďalších ľudí rozpárať ako plyšové bábiky. Našťastie v tom momente konečne dorazila polícia, útočníka v poslednej chvíli zrazil ťažkoodenec a následne ho niekoľko minút celá policajná jednotka kopala na zemi, až kým sa prestal brániť.

V roku 2012 ich už bolo 25-tisíc a sotva pár minút po začatí Pochodu zaútočili na pochôdzkarov, ktorí mali tú smolu, že boli akurát na rane. Pri následnom zásahu bolo zničených zopár policajných áut a zdravotníci hlásili vážne zranených.

Rok 2013 bol zatiaľ tým najhorším. Z 50-tisícového davu sa oddeľovali úderky, ktoré atakovali ľudí, spálili štyri prenosové vozy televízií a pokúsili sa podpáliť ruskú ambasádu benzínovými fľašami. Na Pochode boli v tom čase už aj slovenskí kotlebovci. Ak mal niekto u nás vôbec pochybnosti, že slovenskí fašisti sú viac ako len fráza v ústach kaviarenských povaľačov, vo Varšave ich mohli vidieť so svojimi poľskými druhmi podpaľovať pankáčsky squat plný rodín s deťmi.

V ten istý deň zhorela aj nádherná umelecká dominanta mesta – obrovská pestrofarebná dúha upletená z kvetov, ktorá bola pre Varšavčanov symbolom mieru, lásky a pokoja. Poľská extrémna pravica ju však považovala za provokáciu homosexuálov a bezbožnosti, aj keď dúha neprekážala ani len miestnemu farárovi, pred ktorého kostolom stála niekoľko rokov. Mimochodom, dúhu spálili ešte ďalších šesťkrát a mesto ju napokon muselo odstrániť.

V roku 2014 bolo už počas pouličných bitiek zranených 51 policajtov a 24 civilov, 300 účastníkov pochodu skončilo vo väzení. Rok 2015 si veľmi nepamätám, no na ten ďalší prišlo do Varšavy viac ako 100-tisíc extrémistov z celej Európy. Z toho dňa mi utkvela v pamäti šokovaná skupinka afroamerických a ázijských biznismenov v oblekoch, ktorí nič netušiac vystúpili z hlavnej stanice priamo do toho pekla a v panike sa ukrývali v podchode pred bandou opitých výrastkov s pálkami.

V roku 2017 tu okrem iných rečnil svojou koktavou poľštinou Kotlebov poslanec Mazurek či taliansky deklarovaný fašista Roberto Fiore. Britský denník The Independent označil varšavský Pochod nezávislosti za jedno z najväčších fašistických zhromaždení v Európe.

Foto – Tomáš Forró
Ako jedna veľká rodina
Tento rok sa mesto pokúsilo Pochod zakázať – neúspešne. A keď sa už zdalo, že Varšava zažije v nedeľu jedenásteho ďalšiu nočnú moru, bizarným spôsobom zasiahla pre zmenu poľská vláda. Vyhlásila, že na tom istom mieste, len o hodinu neskôr, povedie svoj vlastný pochod – ten so skautmi a teplým čajom, ktorý sa doteraz každý rok konával okolo poludnia, aby si zachoval dôstojnosť a úctu, aká náleží výročiu založenia poľského nezávislého štátu.

Vláda Jaroslava Kaczyńskeho, ktorá sama koketuje s pravicovým a náboženským extrémizmom a ktorej poslanci sa v predošlých rokoch súkromne v pochodoch angažovali, však stála pred dvomi problémami. Pochod fašistov jednak nemohla zrušiť z rovnakých dôvodov, z akých to nemohlo urobiť mesto (ústavná sloboda prejavu), a bolo jasné, že extrémisti pochopia konkurenčné podujatie ako provokáciu. Po druhé, minulý týždeň trval štrajk polície, ktorej členovia žiadali vyššie platy. Vláda jednoducho nemala koho poslať na ulice.

Pokojný priebeh oficiálneho zhromaždenia sa však stal otázkou prestíže. Na 11. november 2018 pripadá sté výročie založenia Poľskej republiky a bolo nevyhnutné ukázať, že dosiahnuť sa dá aj zdanlivo nemožné. Kaczyńskeho ľudia vykonali niekoľko dôležitých krokov. V prvom rade povolali armádu s ťažkou technikou ako demonštráciu sily a dôkaz, že suverén môže byť len jeden. Okrem toho, Kaczyński poslal za policajnými odborármi svojich emisárov, ktorí mali príkaz dohodnúť sa s nimi za každú cenu, čo sa na veľkú radosť policajtov aj podarilo.

A napokon, predstavitelia vlády a prezident si sadli za jeden rokovací stôl s organizátormi fašistického pochodu ako jedna veľká rodina. Výsledok: bude jeden spoločný pochod, ktorý povedie prezident s premiérom a ktorý v deň stého výročia republiky prinesie poľskému národu jednotu. Budú v ňom pochodovať vlastenci aj neonacisti, vládni úradníci aj páchatelia rasovo motivovaných trestných činov.

A tak sa aj stalo.

Foto – Tomáš Forró

Foto – Tomáš Forró
Neonacisti vo VIP
Túto nedeľu bolo okolie Pochodu obkľúčené políciou a armádou a na excesy z minulých rokov by si netrúfol ani najväčší šialenec. No tie ani neboli potrebné. Mesto predsa patrilo im – ozbrojené zložky tentoraz nebojovali proti účastníkom pochodu, ale postupovali v súčinnosti s jeho dlhoročnými organizátormi. Napokon, načo bojovať s políciou a hádzať do nej kamene, keď prišla len umocniť dojem z našej vlastnej sily a beztrestnosti?

Posledný Pochod nezávislosti sa stal sviatkom zjednotenia antisystémovej subkultúry s mainstreamom, doteraz nezmieriteľných svetonázorov, ako aj spojením donucovacích zložiek štátu s jeho úhlavnými nepriateľmi. Príklady boli na každom kroku. V mediálnej zóne stál pri mne predstaviteľ židovskej diaspóry s jarmulkou na hlave a pár metrov od nás – skupina približne tristo demonštrantov, dookola hulákajúcich heslo „Smrť sionizmu“. Neďaleko poľského premiéra zase znel pokrik o negroch, ktorí majú zmiznúť z Poľska, a subtílnejšie tisíce ľudí v dave spievali pesničku „kosákom a kladivom, mláť červenou háveďou“.

Najväčší šok však prišiel, keď som vo VIP priestore okolo prezidenta zazrel skupinku mladých mužov: tmavé bundy s červenými páskami, čierne masky na tvári a zle skrývaná agresivita. Prichádzali sem každý rok, vždy tie isté vyšportované postavy, neonacistické značky odevov, no bez vlajok a krikľavého imidžu ostatných. Elitný útočný oddiel Pochodu vždy vyberal, kedy a kde sa má začať násilie. Pred pár rokmi som natáčal zblízka ich bitku s policajtmi, až kým nás všetkých nezmietol na zem nápor z vodného dela zmiešaný so slzotvorným plynom.

Dnes mali na krku oficiálne akreditácie s prístupom k najvyšším štátnym predstaviteľom – odveká špeciálna úderka sa konečne dožila svojej slávy a uznania. Medzi politikmi a novinármi sa evidentne cítili nesvoji a znudene postávali pri múre, až kým sa občianske aktivistky nepokúsili rozvinúť plagát s nápisom Ženy proti fašizmu. Vtedy zasiahli, tvrdo a rýchlo, a za pár sekúnd provokatérky odpratali.

Foto – Tomáš Forró
Kapitola dejín
Potom prehovoril prezident a všetci stíchli. Jeho delegácia tvorila prednú časť pochodu – niekoľko stoviek prominentov s rodinami, oddelených od desiatok tisícov tých ostatných kordónom polície a vojska, skautmi a vojnovými veteránmi. Išlo o to, že aj keď prezident Duda oficiálne otváral spoločné podujatie, musel byť od tých druhých oddelený fyzicky aj vizuálne.

„Tí druhí“ totiž prišli s bannermi organizácie Národno-radikálny tábor nadväzujúcej na hitlerovskú rétoriku spred druhej svetovej vojny a ich znak nápadne pripomína hákový kríž; hneď vedľa nich mávali vlajky talianskych hostí z Forza Nuova, ktorí sami seba označujú za neofašistov. Prejav prezidenta členského štátu EÚ s nimi na pozadí by obletel svet a tu by sa zrejme končili žarty pre Dudu i jeho mentora Kaczyńskeho.

Napokon sa sprievod pohol vpred. Hoci v skutočnosti boli stále dva, lebo všetko má svoje medze a poľská vláda ich prekročiť ani nemohla, ani nechcela. Výsledkom bol absolútny úspech pre všetkých. Pochod nezávislosti 2018 bol oslavou jednoty politikov s ich ľudom. Prišlo naň neuveriteľných 250-tisíc ľudí, z ktorých drvivá väčšina, samozrejme, neboli pravicoví radikáli, ale nenávistné nápevy vedia byť chytľavé a v nedeľu ich spievali malé deti i vozičkári, penzisti, požiarnici, baníci aj zdravotné sestričky.

Práve takto sa dnes v Poľsku upevňuje nová vízia štátu a národa, projekt takzvanej neliberálnej demokracie. Votkáva sa do myslí jeho obyvateľov a buduje sa ich spolupatričnosť nie na občianskom, ale etnickom princípe. Keď sa to pred pár rokmi udialo v Maďarsku, prešlo to takmer bez povšimnutia, no teraz máme možnosť vidieť to na vlastné oči, v priamom prenose a v najväčšej krajine strednej Európy. Bola by škoda prehliadnuť moment, ktorý sa môže stať malou, no zaujímavou kapitolou dejín demokracie v našom regióne.

Svoju spokojnosť neskrývali ani organizátori. Vytvorili jedno z najmasovejších podujatí v histórii Poľska, ich Pochod prenášali svetové médiá a nepoškvrnil ho ani jediný násilný incident. A ktovie, možno sa vďaka Kaczyńskeho strane stanú onedlho predstaviteľmi národnostno-konzervatívnych voličov v parlamente a dokonca vo vláde. Voľby sú už o rok.

Dollar Street

https://www.gapminder.org/dollar-street/matrix?thing=Teeth&countries=France,Latvia,Netherlands,Romania,Russia,Serbia,Sweden,Turkey,Ukraine,United%20Kingdom,Zimbabwe&regions=Europe&lowIncome=26&highIncome=10800

Imagine the world as a street. Everyone lives on Dollar Street. The richest to the left and the poorest to the right. Every else live somewhere in between. Where would you live? Visit Dollar Street and see homes from hundreds of homes from all over the World.
Porovnanie ludi na celkom svete. Daju sa zobrazit fotky casti ich zivota, domacnosti, filtrovat podla krajiny, kontinentu, typu fotky, prijmov v domacnosti…

Na Slovensku ho poslali do špeciálnej školy, v Británii študuje na univerzite. Jeho britskí učitelia ukazujú, ako učiť Rómov – Denník N

https://dennikn.sk/1273911/na-slovensku-ho-poslali-do-specialnej-skoly-v-britanii-vystudoval-univerzitu-jeho-britski-ucitelia-ukazuju-ako-ucit-romov/

Treba pracovať s rodičmi aj s tým, aby sa deti nehanbili, že sú Rómovia. Učitelia zo školy, ktorá má v Británii najlepšie výsledky so vzdelávaním Rómov, prišli na Slovensko opisovať svoje skúsenosti.
Jedna z učiteliek z Babingtonu Sophie Bray vysvetľuje, ako na hodine učí ona, aby sa mohli spoločne vzdelávať deti, ktoré hovoria angličtinou na rôznej úrovni.

„Chcem ukázať, že všetky deti sú schopné sa učiť bez toho, že budú prepadávať,“ hovorí Bray. Ak aj majú špeciálne potreby, neznamená to, že by museli chodiť do špeciálnej školy.

Deti sú nezbedné a neposedné, priznáva, ale preto treba nastaviť hodinu tak, aby sa zapojili všetci. „Bol som na viacerých hodinách na Slovensku a videl som, ako sa hlási stále tých istých päť či šesť detí. Je otázne, čo si tí ostatní z hodiny odniesli,“ hovorí Penfold.

Sofia Bray si hodiny trpezlivo pripravuje. Žiaci majú rôzne schopnosti, a ak chce čo najviac budovať ich potenciál, treba tomu prispôsobiť výučbu. Na hodinách je dôležité, aby si každý odniesol pocit, že niečo zvládol.

Napríklad, keď mali žiaci pripraviť kryštál, pripravila im rôzne návody. Niektorým napísala len popis – to bolo najťažšie, iným dala obrázkový návod, mala pripravený návod aj s textom, aj s obrázkami. Niektoré deti úlohu splnili za omnoho kratší čas ako ich spolužiaci. Pre tých mala ďalšie úlohy, aby sa nenudili.

Deťom, ktoré ani s návodom úlohu sami nevedeli splniť, pomohla, kým ostatní pracovali samostatne. Pre deti, ktoré nie sú úplne dobré v jazyku, je podľa nej dôležité, aby mali aj vizuálne pomôcky, lebo nevládzu len čítať alebo počúvať v cudzom jazyku.

Takto si každý môže robiť takým tempom, aké zvláda, a môže si vybrať cestu, ktorá mu vyhovuje, a pritom príde k rovnakému cieľu, hovorí. Alebo študentom pripraví text, do ktorého majú dopĺňať slová alebo časti textu, takto aj učiteľ zistí, či prebranej látke rozumejú.

Homeopatie je podvod, upozornili skeptici a pak se pokusili předávkovat – Zdravotnický deník

http://www.zdravotnickydenik.cz/2018/10/homeopatie-podvod-upozornili-skeptici-pak-se-pokusili-predavkovat/?fbclid=IwAR2o57PXKho-znkVV4eEwh6dhWkJk7kWnIeOvmGZVKcKFpbJwHKUvr81eOg

Cukrové kuličky nemohou nahradit účinnou léčbu, naopak homeopatie může vést k vážnému poškození nemocných, kteří uvěří, že se léčí, i když dostávají jen předražený cukr tvářící se jako lék. Na rizika homeopatie včera opět upozornil Český klub skeptiků Sisyfos při své tradiční akci, kdy se jeho členové a příznivci hromadně a veřejně předávkovali homeopatiky. Připojil se …