Mesačné archívy: máj 2019
Pomůžu ti zažít slast | Peníze.cz
Pomůžu ti zažít slast
Zdroj: https://www.penize.cz/zdravotnictvi/334960-pomuzu-ti-zazit-slast
Petrovi je čtyřicet šest, žije na vesnici, kousek od Kroměříže. Na vozíku je od dětství. „Nebylo to vrozenou nemocí ani následkem úrazu, ale chybou lékařů při porodu. Netušili, že jsme v maminčině břichu dva. Napřed přišla na svět sestra a až po nějaké době zjistili, že tam jsem ještě já. Spěchali, aby mě dostali ven, kolem krku se mi zamotala pupeční šňůra a trochu mě přiškrtili. Tím se mi poškodil mozek, v celém těle mám svalové křeče, neudržím rovnováhu.“
Vždycky toužil po vztahu. „Chtěl jsem taky poznat, jaké to je, mít u sebe krásnou ženu, které bych se mohl dotýkat, hladit ji, konečně zažít trochu erotiky, jako to zažívají zdraví lidé.“ Partnerku si ale nikdy nenašel.
Když v Česku před třemi lety začalo pracovat pět sexuálních asistentek speciálně vyškolených pro práci s hendikepovanými, neváhal. Asistentka ho navštěvuje jednou měsíčně. „Umožňuje mi prožívat krásné chvíle a můžu si s ní taky o čemkoli popovídat. Přinesla mi aspoň trochu radosti. Nevěřil bych tomu, ale opravdu zlepšila kvalitu mého života. Cítím se fyzicky a hlavně psychicky mnohem líp.“
Boření hrází
O sexualitě lidí s hendikepem panuje spousta mýtů. „Buď že jsou úplně asexuální a sexuální prožitky nepotřebují, nebo že jsou naopak hypersexuální. Pravda není ani jedno,“ je přesvědčená terapeutka a spoluzakladatelka spolku Freya Lucie Šídová, která stála u zrodu sexuální asistence v Česku. Vedla organizaci Rozkoš bez rizika, která v roce 2015 v průlomovém projektu Právo na sex vyškolila prvních pět profesionálek. Zkušenosti čerpala hlavně z Německa a Švýcarska.
Každá z adeptek vyplnila dotazník a prošla podrobným pohovorem. „Podstatné bylo, aby je nemotivovaly jen peníze, aby pro ně ta práce měla přesah. A aby měly vyřešenou vlastní sexualitu. Vybírali jsme z žen, které jsme znali a věřili jim.“ Většina měla zkušenosti s poskytováním placeného sexu, další se věnovaly tantře a masážím. Všechny už někdy pracovaly s člověkem s hendikepem. Dnes v sexbyznysu nepůsobí ani jedna.
Začátky byly krušné. „Ta služba byla nová a kontroverzní. Čelili jsme tlaku společnosti, která čekala na každou chybu.“ Na podzim 2015 Ministerstvo vnitra konečně vydává posudek, že je projekt v souladu s trestním právem, sexuální asistentky můžou projít kurzem a pustit se do práce. Jen pozor na paragraf kuplířství.
Asistentky pracují samy na sebe, na živnosťák. Know-how a rady jim poskytuje spolek Freya. Některé nabízejí jen poradenství, masáže, nácvik masturbace a společné používání erotických pomůcek, jiné neodmítnou ani pohlavní styk. Etický kodex, při zachování vzájemného respektu, žádnou praktiku nevylučuje.
Uspokojit na maximum
„Jsem blondýnka plných tvarů, s velkými prsy,“ představuje se klientům osmatřicetiletá Diana Lovecká. Pracuje u klientů doma, v ústavech i hotelech. Nejprve si s každým sedne a popovídá o jeho představách. „Nabízím společnou koupel, masáž, vzájemné doteky, použití sexuálních pomůcek a další příjemné zážitky, na kterých se shodneme. Mým cílem je vždy odcházet tak, aby byl klient maximálně spokojený a uspokojený.“
Každý měsíc tráví týden ve Velké Británii, kde pečuje o klienta po mrtvici. V Česku učí angličtinu. Zbytek času věnuje sexuální asistenci.
Vždycky se snaží nastudovat diagnózu, připravit se na každé setkání zvlášť. „Je snadné zajít za hranici. To musíme hlídat, asistence vždycky musí klientovi prospívat.“ S tělesně hendikepovaným nebývá složité se domluvit. „Popíše mi svou situaci, vysvětlí, co očekává.“ Třeba u Dianina nevidomého klienta probíhá všechno v jeho režii. Když je problém s řečí, pomáhají piktogramy a obrázky. „U klientů s mentálním postižením vedu asistenci já, snažím se z reakcí vypozorovat, co je jim příjemné, musím postupovat velmi pomalu, intuitivně.“ Největší výzvou pro Dianu zatím bylo posloužit muži, který nebyl schopný žádným způsobem komunikovat.
Jeden zákazník jí během asistence vykládá, co měl k obědu a že byl včera u koní. Jako by se vůbec nesoustředil na to, co probíhá. „Od jeho pečovatelky ale vím, že díky asistenci přestal obtěžovat spolubydlící v chráněném bydlení.“
Nejsem dítě
Na mentálně postižené se někdy díváme jako na věčné děti, u kterých je sex cosi nepatřičného. „I když vypadají nebo se chovají jako děti, sexualita se nezastavuje, vyvíjí se. Jejich pečovatelé si to někdy neuvědomují nebo to nechtějí vidět,“ říká Lucie Šídová.
Někteří se proto ukájejí nevhodně, masturbují na skupinových sezeních, sexuálně napadají ostatní nebo upadají do depresí, začnou nenávidět vlastní tělo. Podle Lucie pořád existují zařízení, kde se projevy sexuality trestají a tlumí léky. „Když jim pečovatel řekne Fuj, nedělej to, měl by je zároveň učit, jak a kde můžou své potřeby naplnit v soukromí, protože jim nikdy nikdo neřekl, jak je to správně.“ Někteří za celý život neviděli jiné nahé tělo než vlastní.
O jiné pečují rodiče, kteří si sexuální potřeby svého dítěte odmítají připustit. Nebo mu nedokážou dát prostor ukojit, po čem touží. Jsou ale i výjimky. „Volal mi starší pán a do telefonu plakal. Děkoval, že jsme tu službu zavedli, prý si vůbec nedovedeme představit, jaké to bylo, když musel sexualitu u svého autistického syna řešit sám,“ vzpomíná Lucie.
U lidí s fyzickým postižením, kterým se nedaří najít vztah, bývá potíž i v tom, že někdy zkrátka není v jejich silách, aby se uspokojili sami – třeba proto, že mají ochrnuté nebo pokroucené ruce. Jistě, můžou si zaplatit prostitutku, alespoň muži. Noční kluby sice na bezbariérové vstupy nemyslí, ale pořád zbývá eskort… Jenže než objevíte společnici, která je ochotná vyhovět i muži s postižením, hodněkrát slyšíte ne. A frustrace roste.
Musí to jít jinak
Sexuální potřeby a projevy hendikepovaných mají samozřejmě řadu zvláštností. U těch, kteří své tělo necítí, bývají erotogenní zónou ušní lalůčky, krk a hlava. Víc se zaměřují na představy. „Pro některé jsou důležité sadomasochistické praktiky. Bičování, svazování a větší tlak jim pomáhají tělo aspoň trochu zacítit,“ zmiňuje Lucie.
Pro někoho jsou alfou a omegou naplnění sexuálního života správné erotické pomůcky. „Učíme v kurzech zaměstnance zařízení, jak je klientům vybírat. Není vibrátor jako vibrátor.“ Muži s těžkým mentálním postižením někdy preferují anální oblast a dávají si do konečníku nevhodné předměty. „Pak je důležité vědět, že existuje anální kolík, dobře ho zvolit a naučit klienta o něj správně pečovat.“ Lidem s fyzickým postižením zase při sexu pomáhají s přírazy speciální sedátka a houpačky. Nic není předem ztracené.
A co ženy
Sexuální asistenci si můžou objednat i ženy, jenže po ní není poptávka – celkem pochopitelně, protože vyškolení muži zatím chybí. „Vím o dvou ženách, které službu využily. Jedna nám psala, že pro ni bylo velmi bezpečné otevírat téma sexuality se ženou,“ říká Lucie. Asistentka jí pomáhala hledat erotogenní místa pomocí vibračních vajíček a kroužků. Když žena s postižením nemá dostatečný cit nebo hybnost v rukách, bere asistentka její ruku do své a pomalu ji přikládá na ženina prsa a pohlavní orgány – pomáhá jí uvědomit si vlastní tělo, poprvé v životě se dotýkat sama sebe.
Mužských asistentů se hendikepované dámy dočkají snad už brzy. Freya chystá nábor, noví zájemci obou pohlaví by měli projít výcvikem do konce roku. „Hlásí se uchazeči z řad masérů, masérek, ale i zdravotní sestry nebo sociální pracovnice. Z toho máme radost,“ pochvaluje si Lucie. Cílem je, aby byla služba dostupná ve všech regionech.
Pozor, křehké
Ptám se Diany Lovecké, co je na její práci nejtěžší. „Nepouštět si příběhy klientů k sobě. Naučit se, že když od nich odjíždím, mé poslání končí. Setkávám se s různými osudy, tragédiemi. Musím to umět vypustit.“ Radši ale mluví o tom, co ji těší: „Když je asistence jednorázová, stačí mi, když má klient na konci úsměv na tváři.“ To ostatně bývá jeden z nejčastějších efektů, které popisují zaměstnanci pečovatelských zařízení umožňujících klientům využívat asistenci – vrací se jim radost ze života, znovu se začínají smát. Ubývá agresivity. Někteří si pak dokonce v ústavu najdou partnerku. „U dlouhodobé spolupráce je úžasné vidět klientův progres,“ potvrzuje Diana.
Vzpomíná na hendikepovaný pár v několikaletém vztahu, kterému pomohla poprvé se fyzicky pomilovat. Na slepého muže, který s ní ve třiceti letech přišel o panictví a konečně odložil nesmělost – teď už ví, že je schopný najít si přítelkyni. I na muže po úraze, který už nevěřil, že by pro nějakou ženu mohl být atraktivní, že by vůbec byl schopný sexuálně žít. „Ověřil si, že dokáže fungovat jako chlap.“
Křehká bývá hranice sexuální asistence jako profesionální služby – etický kodex zakazuje, aby přerostla v citovou vazbu. Asistentky klientům připomínají, že nejsou partnerky a přítelkyně. Podle Lucie Šídové je ale docela přirozené, že se člověk, který dlouho neměl možnost navázat jiný vztah, zamiluje. „U lidí s mentálním postižením to může být vůbec poprvé, kdy takový cit poznají. Myslím, že si to zaslouží. I lidé s hendikepem mají právo prožívat smutek a radost, proč je odstřihávat od emocí? Každý z nás přece zažil zklamání v lásce.“ Na asistentce je, aby situaci ustála, pojmenovala a v krajním případě klienta předala kolegyni. „Jednou už se to stalo,“ připouští Lucie.
Na cestě
Česká společnost ušla v posledních letech v přístupu k sexualitě lidí s postižením velký kus cesty. Tabu se kousek po kousku drolí, i když hotovo ještě zdaleka není. Těžko se přít s Lucií: sexuální prožitky, intimita a blízkost druhého člověka patří k základním lidským potřebám, právo prožívat je by měl mít každý. „Bylo by mnohem lepší, kdyby ti lidé našli skutečného partnera, člověka, se kterým můžou žít. Sexuální asistence není řešení, jen možnost pro ty, kteří zatím tohle naplnit nemůžou. Takový odrazový můstek.“
Vallo: Prichádza katastrofa, tak musím zmeniť zvyky ľudí s autami – Denník N
Primátor Matúš Vallo doteraz najpodrobnejšie vysvetľuje nové parkovanie v Bratislave a hovorí, čo si zobrali z iných miest Európy.
Za nové parkovanie to schytávam z každej strany, vraví Matúš Vallo a vysvetľuje, že nové pravidlá budú platiť najmä v noci a na začiatku iba v časti Bratislavy. Okrem parkovania hovorí aj o tom:
ako synovi Juraja Širokého povedal, že ak hokejový Slovan nezaplatí, na štadióne skončí;
o manažéroch z Penty a J&T a o Ivanovi Kmotríkovi vo vodárňach;
akých významných manažérov pritiahol do konkurzov mesta;
prečo chce od ministerky vnútra, aby boli občianske preukazy bez trvalého pobytu;
ako sa pozerá na to, že nový mestský kontrolór s väzbami na Smer bude kontrolovať aj prácu vlastnej manželky;
a že on so Smerom nikdy spolupracovať nebude.
Aké najväčšie nezmysly ste počuli o vašom návrhu nových pravidiel parkovania?
Počul som veľa vecí, ktoré vychádzali z toho, že ľudia mali zlé informácie. Napríklad vodiči dopravného podniku sa ma pýtali, ako zaparkujú, keď prídu do práce. Na Janíkovom dvore či na konci Vajnorskej ulice, kde sú vozovne, však nebude žiadna spoplatnená zóna, čiže budú parkovať ako doteraz. Regulované parkovanie nenastane v jednom momente v celej Bratislave, ako si ľudia myslia. Zóny budú najskôr vznikať – okrem pár pilotných projektov dohodnutých so starostami – po septembri 2020, presnejšie asi až v januári 2021.
A kde budú na začiatku tie spoplatnené zóny?
Zóny budú vznikať postupne v spolupráci s mestskými časťami a len na miestach, kde si to situácia vyžaduje. Už dnes evidujeme miesta, kde ľudia prosia starostov, aby sme tam okamžite začali regulovať parkovanie. Je to napríklad zóna 500 bytov v Ružinove, ktorá je zovretá medzi bizniscentrami. Obyvatelia trpia tým, že každé ráno a večer musia s autami krúžiť, aby zaparkovali pri svojom dome.
Hlúposťami možno nazvať, keď sa niekto tvári ako odborník a tvrdí, že Bratislavčania by mali parkovať všade zadarmo. Za takýmito tvrdeniami je veľká nezodpovednosť k nášmu mestu a neinformovanosť o tom, čo sa deje v európskych mestách.
Ako termín začiatku parkovania ste najskôr oznámili september 2020, teraz hovoríte o januári 2021. Kedy to teda bude?
Chceli by sme september 2020. Dávam však záväzok, že to nespustíme, pokiaľ na to mesto nebude pripravené. Teraz chceme urobiť zlepšenia v mestskej hromadnej doprave, pripravujeme v mestských častiach prieskumy, aby sme mohli urobiť dopravné projekty v rezidenčných zónach. Pokiaľ uvidíme, že v konkrétnej zóne chýbajú parkovacie miesta, rezidenčné parkovanie nespustíme, kým tie miesta nepripravíme.
Na akom veľkom území Bratislavy bude od začiatku fungovať nová parkovacia politika?
Odhadujeme, že rezidenčné parkovanie sa v začiatku dotkne jednej šestiny áut.
A na akej ploche?
To neviem povedať.
Budú tam zrejme najväčšie mestské časti s najväčšími parkovacími problémami, teda Petržalka, Ružinov, potom Staré Mesto…
V Petržalke už poznáme zóny, kde sú problémy a ľudia tam nevedia zaparkovať. Vieme, že v Novom Meste je problém okolo zimného a aj futbalového štadióna, o 500 bytoch v Ružinove som už hovoril… Dôležité je, že ide najmä o nočné parkovanie. Ľudia sa najviac obávajú denného parkovania, to však bude regulované len v zahustených miestach, kde je dnes problematické zaparkovať, lebo sú tam autá ľudí, ktorí v zóne pracujú, ale nebývajú.
Ako primátor musím myslieť na všetky mestské časti – ak niekto napríklad býva v Petržalke a chce parkovať v Ružinove zadarmo, robí presne to, čo nechce, aby mu iní vodiči robili v Petržalke. Parkuje totiž pred niečím domom. Musím vyvážiť potreby každej mestskej časti – napríklad aj Starého Mesta a Čunova s úplne odlišnými potrebami. Cieľom je mať lepšie, férové parkovanie pre Bratislavčanov a férovosť aj pre tých, ktorí nemajú auto. A najviac treba myslieť na životné prostredie, Bratislava má naozaj problém s ovzduším.
Infografika navrhovanej parkovacej politiky. Zdroj – hlavné mesto Bratislava
Prečítajte si tiež
Návod bratislavského parkovania: ako bude parkovať domáci a ako ten, čo sa každý deň privezie
V ktorom roku budú platiť nové pravidlá pre celé mesto?
To neviem povedať. Sú zóny, kde nie sú pravidlá na parkovanie nutné. Riadime sa príkladmi zo zahraničia, že platené parkovanie by malo byť zavedené v zóne, kde je počas kritického času 90-percentná obsadenosť miest. Je možné, že po zavedení parkovacej zóny vytlačíme všetkých, ktorí tam nebudú môcť parkovať, do susednej zóny. A jej obyvatelia budú žiadať, aby aj u nich vzniklo rezidenčné parkovanie. Bežne sa ten systém takto rozširuje mestom.
Náš návrh nie je experiment – bohužiaľ sme jedno z posledných hlavných miest v Európskej únii, kde nie je jasná mestom určená regulácia parkovania. Vyberáme si teda už „čerešničky“ z miest, kde parkovacia politika dobre funguje.
Na ktoré mestá sa Bratislava v parkovaní bude najviac podobať?
Je to taký mix – v Brne je napríklad auto viazané na osobu, za prvé obyvatelia Brna neplatia, druhé auto je však v prepočte už za viac ako 500 eur. V Prahe sú porovnateľné sumy, ale zas nemáte možnosť parkovať v inej rezidenčnej časti dve hodiny denne zadarmo, ako to navrhujeme v Bratislave. My ponúkame Bratislavčanom rezidenčnú kartu za 49 eur za jedno auto na rok. Keď ľudia budú musieť za parkovanie zaplatiť, stane sa to, čo v iných mestách – dajú autá do garáží, ktoré teraz slúžia ako sklady, zmiznú vraky z ulíc. Ľudia prestanú využívať ulicu ako parkovisko, kde parkujú auto pred domom po celý týždeň a využijú ho len raz za čas. Zmiznú aj autá tých, ktorí v Bratislave nemajú trvalý pobyt.
Napríklad v konkrétnych častiach Ružinova bude parkovanie zaregulované napríklad od 17:00 – po tomto čase tam zaparkuje len rezident alebo vodič, ktorý za to bude platiť hodinovú sadzbu. Cez víkend pravdepodobne nebude parkovacia politika platiť nikde.
Odpor proti parkovacej politike bol všade, kde ju zavádzali. Podľa prieskumov urobených po roku či po dvoch však ľudia už boli spokojní. Luxus parkovať zadarmo v najvyťaženejších zónach si Bratislava nemôže dovoliť.
V roku 2004 sme mali v Bratislave 160-tisíc registrovaných osobných áut, v roku 2018 308-tisíc. Som z toho zúfalý, vidíme z dát, že na nás ide katastrofa. Chcem, aby ľudia pochopili, že pokiaľ tento problém Bratislavy nevyliečime hneď teraz, extrémne nás zavalí. Naše cesty rozšíriť neviem, musíme teda zmeniť zvyky Bratislavčanov, ale aj ľudí mimo Bratislavy.
Koľko je tých ľudí prichádzajúcich každý deň do Bratislavy autom?
Podľa generelu dopravy prichádza do Bratislavy denne 33-tisíc áut. Títo ľudia budú platiť za parkovanie, no mesto im dá k dispozícii záchytné parkoviská a lepšiu MHD. Onedlho predstavíme systém opatrení, o ktorých vieme, že do roku 2020 až 2021 ich urobíme. Budú to nové buspruhy, autobusy či záchytné parkoviská.
Koľko záchytných parkovísk dovtedy vybudujete?
Záchytné parkovisko musí byť v každom smere, ktorým prichádzajú vodiči do mesta.
Do roku 2021?
Áno, no konkrétne lokality vám teraz nepoviem. Ide o kombináciu záchytných parkovísk a plôch, ktoré sa na tento účel budú dať využiť. Napríklad parkovisko pri Vrakunskom cintoríne má kapacitu 250 áut, nikto tam však neparkuje. Nebratislavčania okolo neho prefrčia, lebo vedia, že zaparkujú niekde v centre. Dvadsať minút budú krúžiť v uličkách, kým nenájdu flek. Keby vedeli, že za to miesto v centre budú platiť každý deň euro za hodinu, možno by sa im oplatilo zostať na záchytnom parkovisku.
Hovoríte, že v Bratislave je registrovaných 308-tisíc áut, ďalších 33-tisíc sem prichádza každý deň z iných miest. Máte prepočty, o koľko áut bude po zavedení parkovacej politiky v Bratislave menej?
Pevne verím, že to bude o jednu pätinu.
Jednu pätinu vytlačíte na záchytné parkoviská a von z mesta?
Poviem to presnejšie – dúfam, že sa urobí o jednu pätinu menej jázd v Bratislave. Počet najazdených kilometrov výrazne zvyšuje aj hľadanie parkovacieho miesta. Düsseldorf mal vypočítané, že 12 percent všetkých jázd v centre bolo pre hľadanie parkovacieho miesta. Parkovaciu politiku v Bratislave nechceme urobiť zbrklo, chceme legitimitu od zastupiteľstva, ktoré potvrdí aj dohodu, ktorú máme so starostami. Na jej zavedenie si dávame skoro dva roky. Dovtedy však mesto bude podporovať pilotné projekty mestských častí.
V ktorých mestských častiach to bude?
Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý mi spomínal zónu okolo nového futbalového štadióna, starosta Petržalky Ján Hrčka taktiež chystá pilotné zóny. V Karlovej Vsi či v Starom Meste už tiež nejaké projekty fungujú a pokiaľ viem, v Starom Meste si to väčšina obyvateľov pochvaľuje. Ja tiež bývam na regulovanej ulici a všetci susedia si výrazne vydýchli.
Budú tie pilotné projekty spoplatnené?
Riešime to, každý starosta má svoju predstavu. Nie sme však v strese, máme na to čas. Kým to nebude dobre vymyslené, neudeje sa to.
Ako budete kontrolovať autá, či majú zaplatené parkovné? Budú po meste jazdiť autá snímajúce značky áut?
Áno, kontrolu parkovania bude mať na starosti mestská polícia a chceme, aby mala vozidlá so skenermi.
Ako budú ľudia platiť hodinové parkovné? Cez aplikáciu, papierovými lístkami z automatov alebo inak?
Možností je viac, aplikácia bude určite jednou z nich.
Zaplatím si rezidenčnú kartu za 49 eur na rok. Ako mi zaručíte, že v mojej rezidenčnej zóne zaparkujem?
Počet ľudí, ktorí budú môcť za 49 eur parkovať v jednej zóne, bude menší ako doteraz, a teda miest na parkovanie bude dostatok. Nie je to môj výmysel, je to výsledok dobre nastavenej parkovacej politiky v hociktorom meste, kde to funguje. Chcem však zdôrazniť, že parkovacia politika nebude niečo nemenné. V tom je rozdiel oproti architektúre: keď postavím dom, tak je postavený. Dobré politiky dokážu reagovať na to, čo sa deje. Ak to nebude fungovať tak, ako to bude nastavené, budeme to meniť a hľadať ideálny model. Ľudia parkovaciu politiku vnímajú ako strašiaka, ale v drvivej väčšine si jej zavedenie na začiatku nevšimnú.
Foto N – Vladimír Šimíček
Koľko ľudí sa po novom parkovaní podľa vašich odhadov prehlási na trvalý pobyt v Bratislave?
Očakávame, že sa radikálne otočí príbeh trvalých pobytov v hlavnom meste. Bratislava pre nenahlásené trvalé pobyty prichádza o extrémne veľa peňazí. Je to v podstate 600-tisícové mesto, no peniaze dostávame za 420-tisíc ľudí. Ďalších 170-tisíc tu počas týždňa žije, prespáva, no nahlásení sú inde. Nechcem to odhadovať, ale postupne sa prihlásia desaťtisíce ľudí. Alebo budú za parkovanie platiť jedno až dve eurá za hodinu počas noci.
Ako ich chcete okrem parkovania motivovať, aby si prehlásili trvalý pobyt? Mnohí žijú v podnájmoch a majitelia bytov sú proti.
Keď tu žijú, keď si vybrali toto mesto, ich motiváciou asi je, že sa im tu žije dobre alebo tu majú dobré zamestnanie. Bolo by férové, aby sa k tomuto mestu aj prihlásili a stali sa jeho obyvateľmi. Mesto za to získa ročne 300 eur a mestská časť 200 eur. Ako primátor sa budem usilovať o to, aby som pre nich a aj ostatných Bratislavčanov urobil kvalitné mesto. Riešime aj to, či by sa spoluprácou so štátom mohol zjednodušiť proces zmeny trvalého bydliska. Bol som aj s ministerkou vnútra Denisou Sakovou, či by sme podľa vzoru baltských krajín neprestali v občianskom preukaze písať trvalé bydlisko. Pri prehlásení trvalého pobytu by ste tak nemuseli meniť doklady.
Nebol by z toho chaos?
Prečo by mal byť? Polícia a aj všetky úrady majú túto informáciu v systéme a vedia, kde bývate. Myslím si tiež, že sa zmení trh s nájmami. Dnes majú majitelia bytov obavy z minulosti, že ak niekomu dovolia prihlásiť si trvalý pobyt, bude ťažké im ho odhlásiť. V skutočnosti sa to už dá urobiť pomerne jednoducho pomocou jednej A4. Som tiež presvedčený, že na trh nájmov vstúpi nová kvalita a v inzerátoch si budú majitelia dávať prípisok „trvalý pobyt možný“. Takisto ako keď prenajímate byt a zverejníte, že má balkón a môžete v ňom mať psa. Ľudia sa začnú orientovať aj podľa toho, či v byte bude možné mať trvalý pobyt.
V Pláne Bratislava ste operovali so sumou 299 eur za ročné parkovné aj s električenkou. To ste si rozmysleli?
Ideme na to inak. Keď som začal viesť toto mesto a zistil som, že so starostami sa dá hovoriť a všetci chápeme, že parkovaciu politiku treba urobiť, pochopil som, že máme na to, aby sme urobili radikálnejšiu zmenu – ktorá bude pre Bratislavčanov lepšia. Nepokračovali sme teda v parkovacej politike Iva Nesrovnala, ktorá je stále schválená ako všeobecne záväzné nariadenie, ale začali sme od nuly. Zásadnou zmenou je, že celú zodpovednosť za to ponesie mesto, aj politickú. Musím povedať, že to „schytávam“ z každej strany. Všetky peniaze z parkovacej politiky pripadnú mestu, ktoré ich rozdelí medzi mesto a mestské časti. Všetky peniaze mesta pôjdu do zlepšenia dopravy. Bude na to určený fond mobility, ktorý schváli zastupiteľstvo.
Rozprávame sa však s našimi odborníkmi, či pri zavedení parkovacej politiky nezlacníme celoročnú električenku. Z iných miest vieme, že pri zlacnení celoročného lístka sa zapojí množstvo nových ľudí a zisk vykryje zlacnenie lístkov.
Ako výrazne zlacníte lístok?
V desiatkach eur (ročná električenka stojí aktuálne 264,20 eura, pozn. red.).
Nie je to tak, že ste videli odpor ľudí pri sume 299 eur, ktorú ste uvádzali v Pláne Bratislava, a preto ste si to rozmysleli – a ponúkate tak ľuďom výrazne nižšiu sumu 49 eur? Zakaždým ste totiž museli dovysvetľovať, že je v tom aj ročná električenka…
Nie, myslím si, že niekto len zobral údaj z našej knihy a využil to na antikampaň, hoci to bolo v knihe úplne jasne napísané.
Ako ste dohodnutý s mestskými časťami na rozdeľovaní peňazí z parkovacej politiky?
Sú dva spôsoby výnosov – prvý je z rezidenčných kariet, pri ktorom pôjdeme 50:50. Potom je hodinové parkovné – 15 percent z výnosu pôjde mestskej časti a 85 percent mestu. Vo finále to bude približne 70 percent pre mesto a 30 percent pre mestskú časť. Z peňazí pre mesto približne 30 percent dáme na prevádzku parkovacej politiky, budeme platiť klientske miesta, prieskumy v mestských častiach a mestskú políciu, ktorá bude na parkovanie dohliadať. Ostane 40 percent, z ktorých desať investujeme späť do majetku mestskej časti na mobilitu. Mestu teda ostane 30 percent, ktoré sa mesto zaväzuje použiť len na projekty mobility, teda na cyklotrasy, parkovacie miesta, autobusy, električky… Parkovacia politika nemá byť spôsob, akým má prísť mesto k peniazom, ale má byť spôsobom, ako dobre parkovať a mať lepšie životné prostredie.
Už takmer pol roka ste primátorom, veľa vecí teda už vidíte inak ako počas kampane, reálnejšie. Je niečo z Plánu Bratislava, o čom už teraz viete, že sa vám nepodarí uskutočniť, a je vám to ľúto?
Nie. Plán Bratislava sme nerobili dva roky len tak. Všetky veci, ktoré sme mali v pláne za prvé mesiace, sme splnili.
Teda všetko z Plánu Bratislava zavediete?
Poviem to takto – som veľmi rád, že máme Plán Bratislava, lebo bez neho by som bol úplne stratený. Dva roky času, ktoré som so svojím tímom venoval príprave vízie pre Bratislavu, sa naozaj oplatili. Všetko, čo robíme, bolo zadefinované v Pláne Bratislava. Niektoré veci sú možno trošku inak, ale mestská polícia, transparentné výberové konania, doprava, zonácia mestských lesov… Už teraz máme v rozpočte sumu na zaplatenie projektov na 70 kilometrov segregovaných cyklochodníkov. Myslím, že na základe Plánu Bratislava som vyhral voľby, ideme teda podľa neho, a v prvých mesiacoch sa mi potvrdilo, že to nie je žiadny fiktívny dokument.
Kapitoly z Plánu Bratislava.
Prečítajte si tiež
Akú Bratislavu 2022 sľubuje Vallo: konečne sa dá zaparkovať, šetríme vodou, do Karpát sa vrátil vlk
Poďme k hokejovému Slovanu. Kto je ten jeho tajomný investor? Poznáte tú firmu?
Počul som v médiách, že to vraj je český investor.
A viete kto?
Nie.
Nie je nezvyčajné, že týždeň po podpise zmluvy, o ktorej hovorí pán Široký, stále nepoznáme meno sponzora?
Môžem zdvihnúť nad tým obočie, ale stále verím, že sa nám situáciu okolo Slovana podarí stabilizovať. Bol by som veľmi rád, keby Slovan, klub s bohatou tradíciou, ďalej v Bratislave fungoval. Ako primátor mám však na starosti to, aby nám nekrachoval mestský podnik STaRZ a aby Bratislava dostala peniaze dohodnuté v zmluve za prenájom štadióna. Hovoril som to vždy a zopakoval som to aj minulý týždeň zástupcovi Slovana, pánovi Širokému mladšiemu: do 1. júla musia peniaze vyrovnať. Ak nezaplatia, vypovieme zmluvu.
Takže to nie je uzavreté.
Pre nás áno. Pokiaľ zaplatia, budem veľmi rád, pokiaľ nie, budeme musieť vypovedať zmluvu.
Stále pripúšťate, že nezaplatia, hoci oni tvrdia, že majú investora.
Nešpekulujem.
Stretli ste sa v tejto veci aj s Jurajom Širokým starším?
Nie, myslím, že to ani nemá na starosti.
Dôležitou témou, ktorá ukáže, aké transparentné je nové vedenie mesta, je výber nových vedení v mestských podnikoch. Sľubujete transparentné výberové konania.
Áno.
To hovoril aj Ivo Nesrovnal…
Cool.
… dopadlo to tak, že Transparency International potom neodporúčala poslancom navrhnutých ľudí voliť. V čom budú vaše výberové konania iné?
Na druhom zasadnutí zastupiteľstva, ktoré som viedol, sme prijali zásady transparentného výberového konania. Som rád, že nám dali poslanci dôveru. V každej výberovej komisii bude jeden zástupca zastupiteľstva, ktorý má právo voliť. Do neverejnej časti môže každý klub zo zastupiteľstva nominovať svojho pozorovateľa, aby videli, že je všetko, ako má byť. Proces je komplexnejší a dôveryhodnejší než za bývalého vedenia. V komisiách budú aj ľudia, ktorí sú garantmi kvalitného výberu. Nebudú ničím ovplyvňovaní – Peter Gažík z O2, Peter Škodný, ktorý pôsobil v konzultačnej spoločnosti Accenture a dnes je vysokopostaveným manažérom v slovenskom Telekome. Ďalej v komisii bude daňová poradkyňa Renáta Blahová či spolumajiteľka Profesie.sk, Ivana Molnárová… Nemám nikoho a neexistuje nikto, s kým by som bol dohodnutý, že ho vyberieme.
Máte svojich kandidátov, ktorých na výberové konanie pošlete?
Mojou úlohou je, aby sme volali ľudí a prosili ich, aby išli na magistrát robiť.
Koho ste volali?
Nepoviem, no ide o kvalitných ľudí. Nepredstavujte si to však tak, že niekomu doslova vyvolávam – dám facebookový post, máme reklamu a voláme ľudí, že poďte robiť pre mesto. Mojou úlohou je pripraviť kvalitný konkurz. Zistil som, že veľa ľudí sa o miesta v minulosti neuchádzalo, lebo si mysleli, že je to dopredu vybrané. Je veľmi smutné, že to tak bolo.
Budú za šéfov dopravného podniku či OLO kandidovať ľudia z Teamu Bratislava?
Jedinou podmienkou je, že nebudú kandidovať tí, ktorých sme teraz nominovali do predstavenstiev. Mali jasnú úlohu zastabilizovať firmy v kríze a pripraviť ich na nové vedenie. To sa teraz aj deje vo veľkom štýle. Takže ľudia, ktorých sme tam už teraz dosadili a sú tam dočasne, nebudú môcť kandidovať. Inak nebudeme nikoho obmedzovať.
Budú teda kandidovať do vedenia podnikov ľudia z Teamu Vallo?
Môžu, samozrejme. Bol by som šťastný, keby sa to niekomu z odborníkov, ktorí písali Plán Bratislava, aj podarilo.
Foto N – Vladimír Šimíček
Nehovoríme, že to je zlé. Pýtame sa preto, že okamžite budete počúvať, že ľudia z vášho tímu majú vopred jasné víťazstvo. Ako presvedčíte verejnosť, že to tak nie je?
Myslím si, že prichádza čas, aby do politiky vstúpil nejaký druh dôvery. Ak bude každý len podozrievaný z klamstva, nikam sa nedostaneme. Máme kontrolné mechanizmy – akýkoľvek nominovaný člen z poslaneckých klubov bude môcť byť pri všetkých vypočutiach, pri verejnej aj neverejnej časti. Aj pri poradách komisie budú môcť byť zástupcovia klubov.
Predstavme si, že do tých konkurzov sa prihlásia skúsení manažéri z Penty či z J&T. Ako sa k nim postavíte?
Bude to na výberovej komisii. Ja do toho zasahovať nebudem.
Bol by pre vás osobne problém, keby uspel nejaký manažér Penty a J&T a išiel by pracovať pre mesto?
Poznám mnoho kvalitných odborníkov, ktorí pracujú pre jedného z týchto gigantov. Sú to podľa mňa morálne čistí ľudia a sú dobrí odborníci. Či to pre komisiu bude problém alebo nie, nechcem predpovedať. Určite by to však bolo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti.
Ako to je naozaj s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou? Spoluvlastní ju cez Infra Services Ivan Kmotrík?
Viem o tom toľko isto ako vy.
Čo si myslíte z tých informácií, ktoré máte?
Asi áno. Nevidel som dokument, ani nič, čo by hovorilo, že na 100 percent je spoluvlastníkom.
Ako sa vám ako primátorovi rokuje s firmou, ktorá má skrývaného vlastníka?
Poviem to otvorene – čo sa týka Infra Services, všetci čakáme, ako sa skončí súd v Žiline. Chystáme scenáre, ako a čo budeme robiť s Infrou a jej silou, ktorú dnes v BVS má.
Infra Services je dcérskou firmou BVS, väčšinu vlastní súkromník, oficiálne štátny tajomník za SNS Ďurček a podpredseda ÚVO Juraj Bugala. A milióny idú tejto dcérskej firme. Je súčasťou tohto plánu vytlačiť Infra Services a miliónové zmluvy?
Chceme zmeniť majetkové pomery v Infra Services.
Ako?
Chceme získať väčšinu.
Čiže zvrátiť privatizáciu?
Dá sa to tak pomenovať.
Prvú väčšiu kritiku ste si vyslúžili za zvolenie Mariána Miškanina za hlavného kontrolóra, ten napríklad kandidoval aj za Smer za starostu Petržalky. Bolo jeho zvolenie súčasťou politickej dohody v zastupiteľstve?
Myslím, že už podľa kritiky zo zastupiteľstva je jasné, že nie. Už len z podstaty veci je to kontrolór, ktorý má kontrolovať to, čo robí mesto, teda aj čo robím ja. Chcem sa miešať do všetkého, čo sa v meste deje, je to moja úloha. No do tohto sa miešať ozaj nechcem. Keď sme u nás v tíme o tomto debatovali, snažil som sa nebyť v miestnosti.
Vybral si ho váš tím.
Jasné. Neovládam náš tím na gombík. Uznávam ľudí v Teame Vallo za to, že majú každý iný názor. Bojujem za podporu našich návrhov u nich rovnako ako s inými poslancami. Rozdiel je v tom, že Team Vallo vychádza z Plánu Bratislava.
Pán Miškanin ako nový kontrolór bude v konflikte záujmov – jeho manželka Vlasta Miškaninová pracuje na magistráte ako vedúca oddelenia sociálnych vecí. Ako sa na to pozeráte?
Nijako. Je ošetrené v zákone, ako sa v týchto situáciách správa kontrolór.
Ako?
Zodpovedá sa mu najmä vedúci sekcie.
Čiže manželkin nadriadený. Neprídu do kontaktu? Bude kontrolovať aj jej prácu?
Bude kontrolovať prácu sekcie. Bola o tom debata, pri ktorej som bol uistený vedením magistrátu, že je to v rámci zákona. Nášmu tímu verím.
Vysvetlili ste verejnosti, že je to naozaj odborník, ktorý má byť mestským kontrolórom?
V tomto prípade uvidíme, čo sa bude diať. Myslím si, že nás čaká veľká debata o tom, čo s ľuďmi, ktorí nejakým spôsobom v minulosti boli prepojení so Smerom. Táto debata čaká celú spoločnosť. Keby PS a Spolu neboli percentuálne tam, kde teraz sú, tak si nemyslím, že by to bola taká veľká otázka.
Po voľbách v roku 2020, keď bude debata, či spolupracovať so Smerom, k čomu by ste sa priklonili? Čo by ste radili svojim kolegom z PS a Spolu?
Nespolupracovať so Smerom. So Smerom nikdy.
Nikdy?
Nikdy.
Ani so Smerom bez Roberta Fica?
Našťastie túto dilemu nemám. Čo sa mňa týka, môj postoj k Smeru je jasný, výrazne vyhrotený po februárovej vražde spred roka a pol. Myslím si, že to bol bod zlomu.
Robert Fico vyzval nové vedenie mesta, aby ste spoločne zavesili originálnu tabuľu z pôvodného Mosta Červenej armády na dnešný Starý most. Pôjdete?
Nie.
Prečo? Nemala by tam tá tabuľa byť?
Ruská tabuľa na Starom moste mi neprekáža, no celý ten kontext okolo áno.
Tým kontextom myslíte Roberta Fica?
Viem, kde žijeme, poznám kontext toho, čo sa tu deje, a v tom kontexte vám hovorím, že nepôjdem s Robertom Ficom vešať tabuľu na Starý most.
Čo dobré by ste preniesli z Košíc do Bratislavy?
V Košiciach je neuveriteľne silný lokálpatriotizmus, klasicky sa vyhraňujú voči staršiemu bratovi – Bratislave, ale v mnohých veciach sú aj ďalej. Napríklad aj v tom, ako vyzerá hlavná stanica.
Preniesli by ste ten lokálpatriotizmus aj na stanicu?
Neviem, či by som niečo doslova preniesol, to, že Košice boli hlavné mesto kultúry, im veľmi pomohlo. Majú klub Tabačka, zrekonštruované a unikátne Kasárne, ktoré sú dôležitým kultúrnym priestorom, potom Kunsthalle… Cítiť veľkú investíciu do mesta. Bodaj by Bratislava mala takú možnosť investovať do kultúrnych zariadení.