Archív kategorií: Nezaradené

Nezaradené

Procházkov kamarát Baran si postaví penzión za milión z eurofondov – Denník N

https://dennikn.sk/517797/prochazkov-kamarat-baran-si-postavi-penzion-za-milion-z-eurofondov/

Ani nie rok stará eseročka s nulovými tržbami získala vyše milióna
eur na opravy, bazén a sauny v historickej budove Banskej komory v
Baranovom rodnom Smolníku. Európske peniaze sú pritom primárne určené
pre farmárov.

…

Baran uspel medzi stovkami uchádzačov, ktorí také šťastie nemali. Vo
výzve zameranej na vidiecky cestovný ruch dostala Pôdohospodárska
platobná agentúra podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra
Machalíka 525 žiadostí o finančný príspevok. „Úspešných bolo 166 a
neúspešných 359,“ upresnil Machalík.

…

Európska komisia slovenskú prax dotácií pre súkromné penzióny v
minulosti kritizovala. Už v roku 2012 v takzvanom Pozičnom dokumente k
Partnerskej dohode medzi Slovenskom a Úniou napísala, že „komerčné
zariadenia cestovného ruchu, napríklad hotely, rekreačné zariadenia a
kúpele (…) tieto by mali byť financované zo súkromných prostriedkov“.

„Na druhej strane základná verejná turistická infraštruktúra,
informácie, cezhraničná spolupráca, malé zariadenia, vidiecka turistika a
tak ďalej, by mali predstavovať možné oprávnené použitie pre fondy v
niektorých oblastiach, napríklad ako prostriedok diverzifikácie a
uvoľnenia ekonomického potenciálu vidieckych oblastí,“ doplnila Európska
komisia.

Preložené z úradníckej reči: z eurofondov pre cestovný ruch by sa mali
financovať cyklochodníky či trasy pre bežkárov, ktoré budú lákať
turistov pre všetkých podnikateľov v okolí, a nie jeden penzión
konkrétneho podnikateľa.

„Ostatní podnikatelia v okolí si svoje ubytovacie kapacity museli
vybudovať zo svojho, alebo ešte častejšie z bankového úveru. Je to
nespravodlivé a navyše svojimi cenami nemôžu konkurovať podnikateľom,
ktorí dostali dotáciu,“ hovorí poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO),
ktorá na pokrivenú prax vo vidieckej turistike upozornila vo svojom
blogu v apríli.

Tags:Baran,Smolnik,Prochazka,milión eur na rekonštrukciu penziónu,eurofondy

Nezaradené

Janette Motlová: Na rodičovské združenia nechodím, dcére by to mohlo ublížiť – Denník N

Smutne skusenosti romky o hlupej diskriminacii, o zivote, o vzdelani, o tom ako prijala do zamestnania cloveka ktory neprijal ju preto ze je Rom…

Čo naučilo argumentovať vás?

Knihy. Tam som nachádzala odpovede na všetky svoje „prečo“. Problém
je, že dnešné rómske deti v škole ani doma túto otázku prakticky
nepoužívajú. A ak sa aj spýtajú, dostanú odpoveď, nech sa nepýtajú, lebo
na to nie je čas.

Keď ste si v dospelosti v Prešove chceli v obchode vyskúšať
oblečenie, predavačka sa spýtala, či ste osprchovaná.  Na WC
v bratislavskom Avione pani púšťala ľudí dopredu, lebo po vás tam ísť
nechcela. V Seredi vás nechceli obslúžiť v reštaurácii, lebo ste
Cigánka, inde po vás sliedila SBS, revízor v MHD vám rovno tykal, lebo
veď vám môže. Ako dnes reagujete na také situácie?

Pred tromi týždňami som bola na WC na pumpe OMV. Vyšla som von,
všetky kabínky obsadené, čakali tam mladé baby. Jedna z nich začala
krútiť hlavou, že ona po mne dovnútra nejde. Mala možno desať rokov. Čo
som mala urobiť? Zasmiala som sa.

Podľa mňa sa na to dá zvyknúť podobne, ako si zvykne ten, čo sa
narodí bez rúk. Jednoducho pochopí, že isté veci sa nedajú a ostatných
môže len prekvapovať, ak niečo dokáže.

Z čoho to však vyplýva? Že už malé deti učíme, aká je čierna farba
zlá. Moja 3,5-ročná dcéra nechce nosiť do škôlky čierne oblečenie, lebo
je „zlé“. Dokonca sa jej v noci snívalo, že na ruku dostala čiernu
labku. Práve tak totiž v škôlke označujú deti, ktoré sú neposlušné.

Nezaradené

Turecko, puc, prevrat 2016

15.7. https://kyberia.sk/id/8184739
Momentálně běží pokus o převrat v Turecku.
https://www.theguardian.com/world/live/2016/jul/15/turkey-coup-attempt-military-gunfire-ankara

18.7.
http://www.aktuality.sk/clanok/356749/komentar-martina-kuglu-bol-puc-v-turecku-zinscenovany/
Komentár Martina Kuglu: Bol puč v Turecku zinscenovaný?

19.7. https://kyberia.sk/id/8186336
http://www.etrend.sk/ekonomika/dozvuky-z-turecka-erdogan-slubil-ze-trest-smrti-podpise.html

20.7. https://kyberia.sk/id/8186697

The licences of 21,000 staff working in private schools were revoked, more than 15,000 employees at the education ministry were sacked, and the state-run higher education council demanded the resignation of 1,577 university deans.
http://www.telegraph.co.uk/news/2016/07/19/turkey-demands-resignation-of-every-university-dean-in-country-a/

Nezaradené

Na občiansku frustráciu homeopatiká nepomáhajú – Denník N

https://dennikn.sk/blog/na-obciansku-frustraciu-homeopatika-nepomahaju/ Juraj Smatana

Stúpa percento frustrovaných, ktorí častokrát nevedia, čo budú o rok
robiť, kde budú bývať a s kým budú žiť. Ich život je komfortný nad mieru
predstaviteľnú pre ich starých rodičov, lenže oni svoju nespokojnosť
nemerajú od absolútnych hodnôt. Nespokojnosť vzniká porovnávaním s inými
– úspešnejšími rovesníkmi, s fiktívnym svetom reklamy a televíznych
seriálov, či dokonca porovnávaním s bašternákmi, ktorí Veyrony svojho
ega za milión vratkových eur beztrestne parkujú na miestach pre
invalidov.

Hoci dnešní frustrovaní občania majú zdanlivo neobmedzený prístup k informáciám, ich občianske vzdelávanie bolo tragicky zanedbané,
a tak veria, že ČOKOĽVEK bude lepšie, než ten súčasný SYSTÉM. Obvykle
neprežili vojnu, útlak, väzenie, vojenskú službu. Ubíjajúcu šeď
a bezmocnosť života v totalite, z ktorej sa nedalo ujsť, len rezignovať,
kolaborovať alebo klásť hrdinský odpor s tragickými dôsledkami, im
nesprostredkovali ani filmy, ani rodičia, ani učitelia. Tí starší
z nich, ktorí to prežili, podľahli stockholmskému syndrómu,
spomienkovému optimizmu alebo mlčia, lebo sami kolaborovali.

Nikto im nesprostredkoval poznanie a skúsenosť, že demokracia je
pomalý, ťažkopádny, a obvykle celkom nudný spôsob, ako riešiť konflikty
bez toho, aby sa občania vzájomne pohlušili sekerami. Nikto im
nesprostredkoval poznanie a skúsenosť, že základnou úlohou ústavného systému je zabrániť zlým rozhodnutiam demokratickej väčšiny, ktoré by menšinu neprávom pripravili o život, majetok, slobodu. Nikto im nesprostredkoval poznanie a skúsenosť, že občianska
spoločnosť je tvorená hustou sieťou inštitúcií (úradov, médií, firiem,
cirkví, spolkov, strán, združení, škôl…), ktoré sa dopĺňajú,
spolupracujú, vyvažujú sa, súperia a navzájom si konkurujú, čím
častokrát aj neúmyselne vytvárajú priestor pre individuálnu slobodu. Nikto im nesprostredkoval poznanie a skúsenosť, že dosť dobrý je už taký štát, z ktorého sa dá bez problémov odísť, a napriek tomu v ňom mnohí zostávajú. Nevedia, že mafie sa odstraňujú voľbami.

Časť frustrovaných uteká do západných krajín, ktorých obyvatelia
dokážu demokraciu, právny štát, trhovú ekonomiku a občiansku spoločnosť
prevádzkovať oveľa zručnejšie. Najšikovnejší emigranti uspejú – a tým
klesne ich motivácia vrátiť sa domov a každý deň bojovať o veci, na
ktoré si v zahraničí zvykli, že môžu byť samozrejmé.

Menej šťastní tam pracujú v podradných pozíciách a občas naletia
niekomu, kto im ponúkne niektorú z pohodlných lží. Napríklad že tí
rozdrapení západniari sú len preto takí bohatí, lebo boli
kolonialistami, ovládli všetky zdroje a teraz vykorisťujú nás a zvyšok
sveta, aj pomocou všemožných sprisahaní a tajných spolkov. (Nepýtajte sa
ich, prečo sa slušne žije aj vo Fínsku, ktoré nikdy nemalo ani kolónie,
ani ropu – len by sa rozčúlili.)

Niektorí z nich si kompenzujú svoj pocit podradenosti pohŕdaním tými,
s ktorými nechcú, aby si ich plietli: s imigrantmi, ktorí prišli až po
nich.
Ďalší zase namiesto úvah o tom, ako po návrate domov zo Slovenskej
republiky urobiť lepšie fungujúci štát, radšej snívajú o mocnom
slovanskom Vodcovi, pred ktorého jadrovými raketami sa trasie aj ten
spupný Angličan, v ktorého krčme umývajú riad.

Internet je pre nich skvelým médiom, kde si po chvíli hľadania každý
môže nájsť skupinu ľudí, podliehajúcich rovnakému bludu, v ktorom sa
budú navzájom utvrdzovať a získavať pocit, že vlastne patria k väčšine.

Najmä medzi technicky zdatnými sa zas často šíria predstavy o tom, že
SYSTÉM demokracie, právneho štátu, trhovej ekonomiky a občianskej
spoločnosti sa nevyplatí zlepšovať používaním a postupnými reformami.
Veď sa ho snažili zlepšiť toť minulý týždeň, keď podpísali na internete
petíciu. Kamarát dokonca pár hodín postál na demonštrácii – a nič sa
nezmenilo! Pritom z osobnej skúsenosti dobre vedia, že sformátovať disk
a nainštalovať nový SYSTÉM trvá pár minút! A keď ten nový systém tiež
nebude dobrý, prípadne v ňom budú chýbať obľúbené appky, všetko sa dá
predsa obnoviť do pôvodného stavu zo zálohy… Tak prečo neskúsiť
odinštalovať štát? Prečo neskúsiť rozhodovať o všetkom PRIAMO,
elektronickým hlasovaním ÁNO-NIE?

Podstatou frustrácie však nie sú len nereálne očakávania, ale najmä
pocit bezmocnosti, neschopnosti zmeniť svoj údel. Takže, čo sa dá urobiť
ešte dnes?

1. Pozrieť si pár filmov o tom, čo sme museli na
tomto území prežiť, kým sme sa dostali do súčasného stavu. Najlepší film
o tom, čo prežíval drobný Slováčik v čase, kedy vládol Vodca, ktorý
odstránil demokraciu, aby narobil poriadky so zlodejmi v kravatách
i parazitmi v osadách, je stále Obchod na korze.
Čo sa týka červenej totality, ktorá nahradila totalitu hnedú,
neodporúčam obľúbené Pelíšky, pretože tie evokujú pocit, že komunizmus
bola skôr taká retro zábava. Poriadny film o lámaní charakterov v dobe normalizácie
nám muselo natočiť HBO a poľská režisérka. Na pripomenutie kontrastu
medzi komunistickou propagandou a stalinskými zločinmi asi stále nemáme
nič lepšie, než sú Papierové hlavy.

2. Prečítať si knihu o tom, že voľby, parlament,
ústava nie sú výsledkom práce nešikovného programátora, ale výsledkom
pokusov a omylov, za ktoré občas zaplatili životmi milióny ľudí. Keďže
napísať o tomto poriadne učebnice pre všetky typy škôl akosi doteraz
nikto nemal čas, odporúčam Erazim Kohák: Průvodce po demokracii.

3. Navštíviť webovú stránku svojho mesta alebo obce,
čo pán starosta alebo primátor aktuálne dávajú na rozhodnutie
poslancom. Práve teraz, cez dovolenkové obdobie sa najčastejšie
zverejňujú na verejné pripomienkovanie návrhy zmien a doplnkov územného plánu.
(To je taký zložito sa tváriaci dokument, ktorého odhlasovaním sa môže
napríklad časť detského ihriska zmeniť na stavebnú parcelu – a na
takejto zmene obvykle niekto parádne zbohatne. Ak sa občania spamätajú
až vtedy, keď robotníci začnú odrezávať hojdačky karbobrúskou, už s tým
nič neurobia.)

4. Už teraz uvažovať o tom, koho voliť, a ak sa naozaj nenájde nikto súcejší, využiť pasívne volebné právo – kandidovať sám. Tvrdenie “keby mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali”
je paralyzujúci blud. Koľko volebných kampaní sa musel taký Fico
pechoriť, kým sa dostal k súčasnej moci? A aj taký kozák ako Mečiar po
víťazne prehratých voľbách len zaliezol do Elektry, kde opeká klobásky
a tŕpne, aby v ďalších voľbách ľudia nezvolili niekoho, kto rozviaže
ruky vyšetrovateľom.

Obľúbený je aj blud o vytrestaní politikov tým, že občan nepôjde voliť.
To sa už inteligentnejšie správa aj návštevníčka smeráckych estrád,
ktorá vymení svoj hlas za pár pesničiek z Repete, klinček k MDŽ a sľub
neznižovania dôchodkov.

Ak počúvnete moje rady, o nejakých dvanásť až dvadsať rokov sa môžete
dožiť aj nejakých drobných pozitívnych výsledkov. Zdá sa vám to príliš
pomaly? Ale tak to má byť. Deste sa života v krajine, kde by iniciatíva hŕstky ľudí behom pár týždňov stačila na závažnú zmenu.

Nezaradené

Potrebuje demokracia propagandu demokracie?

Pri vsetkej ucte k ludstvu, kazda dostatocne rozsirena ideologia je
ciastocne alebo mozno aj prevazne kult. Neocakaval by som od radoveho
privrzenca ideologie ze jej bude rozumiet viac nez uplne povrchne. Ani
od privrzenca liberalnej demokracie.

„to akoby sa Rimania v 1. storoci pozreli na rozsirovanie sa
(proto)krestanskych idei a povedali si, ze tam len chyba viac
pro-rimanskej propagandy.“

https://kyberia.sk/id/8183030/

Nezaradené

There’s No Such Thing as Free Will – The Atlantic

http://www.theatlantic.com/magazine/archive/2016/06/theres-no-such-thing-as-free-will/480750/

In another study, for instance, Vohs and colleagues measured the extent to which a group of day laborers believed in free will, then examined their performance on the job by looking at their supervisor’s ratings. Those who believed more strongly that they were in control of their own actions showed up on time for work more frequently and were rated by supervisors as more capable. In fact, belief in free will turned out to be a better predictor of job performance than established measures such as self-professed work ethic.
…
The list goes on: Believing that free will is an illusion has been shown to make people less creative, more likely to conform, less willing to learn from their mistakes, and less grateful toward one another. In every regard, it seems, when we embrace determinism, we indulge our dark side.
…
When people hear there is no free will, they wrongly become fatalistic; they think their efforts will make no difference. But this is a mistake. People are not moving toward an inevitable destiny; given a different stimulus (like a different idea about free will), they will behave differently and so have different lives. If people better understood these fine distinctions, Harris believes, the consequences of losing faith in free will would be much less negative than Vohs’s and Baumeister’s experiments suggest.

Nezaradené

Pravda o slovenskej histórii? Konečne ju niekto napísal

Ako sa história opakuje – o emigrantoch a o tom čo sa o nich píše – úryvky z knihy Americký cisár:

„Roku 1888 vycestovalo z Európy 540 000 ľudí. Medzi emigrantmi výrazne prevažujú muži.“

29. augusta 1892 na titulke New York Times:
“Človek jasne vidí, že by na tom Spojené štáty boli lepšie, keby tu nevzdelaným ruským a uhorským prisťahovalcom neposkytili útočisko… Títo ľudia sú prinajlepšom odpudiví; za daných okolností predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo. Aj keď sa im podarí dostať cez karanténnu kontrolu a usadia sa tu, ich životný štýl bude neustále predstavovať riziko. Nesmieme zabúdať, že cholera má pôvod v prístreškoch týchto vyvrheľov ľudskej spoločnosti,”

https://dennikn.sk/blog/pravda-slovenskej-historii-konecne-ju-niekto-napisal/

Nezaradené

Smilno – Komu patrí táto krajina? Má v nej každý rovnaké práva a povinnosti?

Anna Zemanová; Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodársvo a životné prostredie; Tímlíderka pre životné prostredie strany SaS

http://annazemanova.blog.sme.sk/c/425708/komu-patri-tato-krajina-ma-v-nej-kazdy-rovnake-prava-a-povinnosti.html

20.6.2016
o
10:40
|
Karma článku:
5.42
|
Prečítané 
850-krát

Čo je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé
pramene, alebo zisk skupiny zahraničných investorov? Komu vlastne patrí
naša krajina?  

Dramatické udalosti na
východnom Slovensku v maličkej obci Smilno zatriasli nejedným obyvateľom
našej krajiny. Po 10 rokoch geofyzikálnych a iných prieskumných prác
plánujú ťažbári vykonať hlbinný vrt, ktorým chcú preveriť svoje zistenia
o zásobách horľavého zemného plynu. Vrt má byť 1 500 m hlboký
a vybudovaný tak, že v prípade, že výsledky ložiskového geologického
prieskumu budú dostatočné, požiadajú o povolenie na ťažbu. Predtým
ešte ministerstvo rozhodne o schválení zásob výhradného ložiska a vydá
osvedčenie  o výhradnom ložisku. Potom to už pôjde rýchlo, cez
príslušný  banský úrad  sa určí dobývací priestor výhradného ložiska. 
Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru  je územným rozhodnutím –
rozhodnutím o využití územia podľa osobitných predpisov a jeho hranice, chceš – nechceš,   vyznačí sa v územnoplánovacej dokumentácii dotknutých obcí.

Po
rôznych majetkových prevodoch je aktuálne povolenie vydané pre skupinu
držiteľov prieskumného územia s označením P34/06 „ Svidník – ropa a
horľavý zemný plyn“ na  spoločnosti Alpine Oil & Gas Slovakia,
s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%),
ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%). Prieskumné územie má rozlohu 468,98 km2
a  povolenie je platné do 01.08.2016. V súčasnosti bolo požiadané o
predĺženie platnosti povolenia a zmenu výmery prieskumného územia.

V sobotu
večer som bola nachystaná nočným spojom cestovať do obce Smilno. Ešte
v piatok som telefonicky hovorila s riaditeľom Okresnej polície
v Bardejove a prosila ho o súčinnosť, s tým, že treba situácii venovať
náležitú pozornosť, lebo konfliktov môže pribúdať. So situáciou bol
oboznámený a napokon aj v priebehu soboty policajti zasiahli a nateraz
situáciu upokojili.

Zostala som teda
v Bratislave nad papiermi a neveriacky krútim hlavou nad tým , kam to
nechalo Ministerstvo životného prostredia dospieť.   To naozaj zákony
platia len pre drobný ľud a tí ostatní sa môžu krútiť okolo paragrafov 
ako  dievčina v nočnom bare okolo tyče?

 

 (Sven Rohloff)

Som toho názoru, že prieskum sa dostal do etapy, keď pokračovanie činnosti  musí byť podmienené ďalšími procesnými úkonmi. Slovensko
v roku 2006 pristúpilo k Aarhuskému dohovoru, ktorého cieľom je
zabezpečiť, aby sa významné aktivity v území s dopadom na životné
prostredie neuskutočnili bez aktívnej účasti verejnosti. Dohovor
garantuje verejnosti prístup k informáciám, efektívnu účasť v konaniach a
súdne preskúmanie každého rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, a to
všetko v oblasti životného prostredia.

Spoločnosť vykonávala
zatiaľ  prieskum bez nutnosti vŕtania.  Ako sa javí, mali relatívne
pohodlný život. Nikto ich nekontroloval a priebežné správy nechávali
v utajenom režime , bez verejnej kontroly. Prečo v utajení? Nuž lebo
investor sa rozhodol, že priebežné výsledky svojej práce nezverejní
a dokonca ani nepredloží na posúdenie plánované realizačné činnosti,
a to projekt vrtu a spôsob ťažby zemného plynu.

Vrtné práce pre
horľavé látky, ktorou horľavý zemný plyn bezpochyby je, musia spĺňať
množstvo bezpečnostných prvkov a pre čerpací pokus a jeho prípravu musí
organizácia vypracovať projekt s presným technologickým postupom.

Keďže je všetko tajné, tak som si preštudovala webovú stránku spoločnosti Alpine Oil and Gas. Dôvodom tajnosti nie je spôsob vŕtania a ani vystrojenie vrtu, veď to sú známe techniky. Ide o niečo iné. Ide
o utajenie práve všetkých okolností okolo čerpacieho pokusu, použitia
znečisťujúcich látok pri čerpacom pokuse, nakladanie s odpadovou vodou,
ktorá môže byť nebezpečným odpadom a napokon samotné čerpanie plynu
počas čerpacej skúšky.

Ak by
sa počas čerpacích skúšok potvrdila významná prítomnosť ropy a zemného
plynu, spoločnosť  vykoná dlhodobé čerpacie skúšky, aby mohla vypočítať
zásoby. Tento proces môže trvať aj 9 týždňov. Výpočet zásob predložia
Ministerstvu životného prostredia SR. Ak  ministerstvo ložisko
zaregistruje, môže štát v novom správnom konaní zahájiť ťažbu nerastov. Tú prioritne vykonáva spoločnosť, ktorá ložisko našla, ak do jedného roka prejaví záujem.

Takže poďme na  fakty, ktoré nám poskytuje samotná Alpine Oil na svojej stránke:

V roku 1982 bol vyhĺbený 5 700 m hlboký vrt Smilno-1  a počas
60-dňovej čerpacej skúšky sa ťažilo 1,4 mil. m3 zemného plynu denne.
Týmto vrtom bolo objavené ložisko, no v danej dobe neexistoval pre také
množstvo zemného plynu vhodný trh. Nové 2-D seizmické merania naznačujú
pravdepodobnosť, že v oblasti Smilna sa nachádza veľké ložisko zemného plynu.
Veľmi podrobne opisujú ako sa realizuje prieskumný vrt,
ako sa plánuje umiestnenie vrtu, a to, že výsledný projekt vrtu je
potom podaný na posúdenie Banskému úradu v Košiciach a Ministerstvu
životného prostredia SR v Bratislave. Opisujú prípravné práce, samotné
vŕtanie, čerpacie skúšky.
Pri opisovaní ťažby i dopadov na životné prostredie už také detaily nie sú. Vyjadrenie spoločnosti na ich stránke: cit. „ 
Aby sme hneď na začiatku predišli nedorozumeniam, musíme zdôrazniť, že
prieskumné činnosť Alpine Oil and Gas sa v žiadnom prípade nezameriava
na vyhľadávanie bridlicového plynu a ropných bridlíc. Na Slovensku v
žiadnom prípade neuvažujeme o realizácii hydraulického štiepenia, ktorá
sa obvykle využíva práve pri ťažbe bridlicového plynu a ropných
bridlíc.“  

Verejnosť má právo mať objektívne a úplné informácie. Ílovce 
až ílovité bridlice  s polohami pieskovcov dosahujú v tejto geologickej
štruktúre  mocnosť 100 až 500 m. Je známe, že Slovensko má určité
nezanedbateľné zdroje frakovateľných zdrojov, a to vo viacerých častiach
krajiny. Možno sú to aj tieto zdroje, tu na východe, v obci Smilno. Obyvatelia sa môžu oprávnene obávať. Vyhlásenie na stránke investora nič neznamená. Obavy potvrdzujú aj práce v utajení.

Ministerstvo
životného prostredia je tým orgánom, ktoré má garantovať napĺňanie
tohto práva verejnosti na objektívne a úplné informácie.  Je dosť
dôvodov na uplatňovanie postupov podľa zákona 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak navrhovateľ činnosti
nepredloží Oznámenie o zámere samostatne, Ministerstvo životného
prostredia  by malo konať samo, a to na základe informácií, ktoré mu
ležia na stole . Ktoré sú to?

Vychádzajúc z paralely ťažby zemného
plynu zo známych dokumentácií, je pravdepodobné, že aj pri tomto vrte
budú obdobné situácie.

Počas vŕtania môžu vznikať odpady pochádzajúce
z geologického prieskumu, ťažby, úpravy a ďalšieho spracovania nerastov
a kameňa v kategórii nebezpečné odpady:   01 05 05 vrtné kaly a vrtné
odpady obsahujúce olej; 01 05 06 vrtné kaly a iné vrtné odpady
obsahujúce nebezpečné látky. Ako sa bude s nimi nakladať?Počas čerpacieho pokusu  bude vznikať banská voda (ložisková
voda), ktorá je sprievodným produktom ťažby zemného plynu.  Banská voda
sa likviduje zväčša  utrácaním do zemskej kôry v zmysle povolenej
banskej činnosti  mimo lokality. Ako a kde sa bude likvidovať?Podľa § 28  vodného zákona je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy na geologické práce. Takéto vyjadrenie nie je známe.Nie je známy spôsob ťažby zemného plynu pri dlhodobej čerpacej skúške.Nie je známe využitie pomocných látok,
identifikácia ich nebezpečnosti, klasifikácia látok alebo zmesí
využívaných pri ťažbe a ich ekologické informácie a opatrenia pri
zneškodňovaní.Nie je známe množstvo skladovaných ropných látok pre účely prevádzky vrtnej súpravy.Vzhľadom na predchádzajúce čerpacie
skúšky na vrte Smilno 1, kedy sa počas 60 dňovej čerpacej skúšky ťažilo
1,4 mil. m3 zemného plynu denne je predpoklad, že aj pri čerpacích skúškach sa dosiahne ťažba určite viac ako 500 000 m3/deň, čo je už úroveň zisťovacieho konania.Je obvyklou praxou, že prieskumné vrty  sa budujú ako ťažobné. Navrhovaná činnosť – ťažobný vrt  v Smilne má hĺbku 1 500 m. Navrhovaná činnosť sa dostáva na úroveň  povinného hodnotenia.Ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí so zmenou prieskumného územia a upozorňuje
na skutočnosť, že zasahuje do ochranných pásiem prírodných liečivých
zdrojov v Bardejovských kúpeľoch, ktoré chráni infiltračnú a akumulačnú
oblasť prírodných liečivých vôd.

Podľa hĺbky vrtu – viac ako 500 m,
 ako aj predpokladanej kapacity ťažby pri čerpacej skúške (do 500 000
m3/deň je  zisťovacie konanie, nad 500 000 m3/deň je povinné
hodnotenie) , navrhovaná činnosť – prieskumný vrt podlieha zisťovaciemu konaniu podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť 1. Ťažobný priemysel

Čo
je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé pramene alebo zisk skupiny
zahraničných investorov? Komu vlastne patrí naša krajina?  Nesúhlas
verejnosti, nedoriešené odborné otázky, predbežné opatrenie Okresného
súdu ohľadom vstupu na pozemok , opomínanie kontrol povinností uložených
v rozhodnutí o určení prieskumného územia, nesplnenie si povinnosti
navrhovateľa predložiť Oznámenie o navrhovanej činnosti, námietka
Ministerstva zdravotníctva SR.  

To
je len čiastočný opis nejasností, na základe čoho by  malo Ministerstvo
životného prostredia konať. Bez váhania nevyhovieť žiadosti
o predĺženie  a určenie nového prieskumného územia, alebo to existujúce
pozastaviť až do doby ukončenia komplexného posudzovania vplyvov na
životné prostredie pre navrhovanú činnosť.

Nezaradené

Žil rok v rómskej osade: O gadžovské spôsoby tam Róm nestojí

Ako aj Romóvia sami seba diskriminujú výchovou svojich detí:
https://dennikn.sk/480844/osade-sa-argumentovalo-ze-gadzovske-sposoby-nie-su-romov/?ref=mpm
Stanislava Harkotová, streda 8. júna 2016 17:39
Pol roka trvalo, kým Rómovia v osade prestali podozrievavo pozerať na
Andreja Beláka, ktorý medzi nimi žil. Rok v osade bol pre antropológa,
ktorý sa zaoberá zdravím Rómov, mimoriadna skúsenosť: spoznal tam inú
kvalitu života.


veľmi dôležité zamyslieť sa aj nad tým, ako sa takáto sebavylučovacia
etnická ideológia prenáša medzi generáciami. Študentom to ilustrujem na
vlastnej provokatívnej infografike nazvanej „Ako sa stať spokojným
segregovaným Rómom“. V prvom rade sa človek musí narodiť do segregovanej
enklávy. Prípadne sa tam v ranom veku presťahovať. Potom musí začať mať
veľmi rád svojich rodičov a iných miestnych blízkych. Tí mu začnú
postupne vysvetľovať a ukazovať, v čom sú Rómovia a Nerómovia podľa nich
iní. Páčia sa im iné veci, majú iné schopnosti, iné starosti a radosti,
výhody a nevýhody, cítenie, osudy. Podobné veci počúva aj inde, v
televízii, v čakárni u lekára.

Potom?

Potom nastúpi do školy, zväčša tak či onak segregovanej, prípadne
„špeciálnej“. Pokiaľ ide o podnety, teda žiadna výrazná zmena. Časom mu
to začnú komplikovať chuť a možnosti experimentovať aj s gadžovskými
spôsobmi, ide predsa len o mladého človeka. V meste vidí parádne autá,
všíma si deti gadžov, komfort, v ktorom žijú. A začne skúšať niečo
podnikať aj takýmito smermi. Ale potom príde tlak okolia to s podobnými
experimentmi nepreháňať. Okolia rómskeho i nerómskeho, vylučovacie
ideológie fungujú na oboch stranách. Nerómskeho kamaráta si neudrží,
lebo obe strany sa im za to vysmievajú.

A tí, ktorí predsa len zaexperimentujú?

Povedzme, že náš človek, Rómka, pochádza z rodiny, ktorá z nejakých
dôvodov veľmi chce z osady – takisto veľmi bežná vec. Má podporu
najbližších, ktorá odblokuje tlaky menej blízkych. Oprie sa do
experimentovania viac. Pripravuje sa na testy, uchádza sa o prácu.
Riskne to a odsťahuje sa z osady s gadžovským partnerom, prípadne sa
zapojí do asistenčného programu neziskovky. Lenže tu spoľahlivo nastúpia
ďalšie protitlaky, tentokrát už hlavne externé. Často na prvý pohľad
ťažko rozoznateľné formy diskriminácie.

Napríklad?

Test napriek enormnej snahe urobí horšie, ako nerómski rovesníci,
pretože ju na podobné úlohy nikto v detstve tak nevedel cvičiť. Cez
telefón práca bola, keď príde osobne, už nie je, prípadne len podradná a
horšie platená. Na sídlisku, kam sa odsťahovala, je napriek zamestnaniu
pre každého v prvom rade Cigánka, ťažko si nachádza nových známych. Od
širšej rodiny v osade je izolovaná, vie, že podľa tamojšej verejnej
mienky zašla priďaleko. Príde na návštevu domov a plače. Ostatní v osade
sú zvedaví a vidia – áno, má doma sprchu, ale dosiahla šťastie?
Nedosiahla. A koľko výhod stratila! Mnoho ľudí sa po takomto pokuse
vracia s úľavou domov a svoju trpkú skúsenosť, potvrdzujúcu ideológie,
ktoré počúvali od detstva, odovzdáva mladším. Prenos sa podaril. Toto
naozaj nie je pre Róma, naše miesto je tu. A nejde len o názory, je to
niečo, čo sa časom vtelí do vkusu, do cítenia, je tam aj internalizovaný
rasizmus.

Internalizovaný rasizmus?

Hlboké presvedčenie mnohých segregovaných Rómov, že sú v niečom
menejcenní od prírody. O tomto vediem aj s najbližšími Rómami trvalý
spor. „Andrej, ty si v tomto sprostý. Ty si naozaj myslíš, že by naše
deti mohli byť tak múdre, ako vaše, len preto, že by vyrastali inde?“ A
spolu s príkladmi konkrétnych neúspechov doslova citujú pôvodný
kvázi-vedecký rasizmus: na to nemajú krv, gény, mozog, a podobne. Moja
bývalá partnerka sa ma raz, po šiestich rokoch spolužitia a tesne po
tom, ako vyliezla zo sprchy, opýtala: „Naozaj ti vôbec nesmrdím? Predsa
len som Cigánka.“ Súvisí to aj s tým vzhliadaním ku gadžom. Keď lekári,
ľudia tak šikovní, že dokážu rozrezať človeku hlavu a opraviť mu mozog –
čo by „ozajstný Róm“ nikdy nezvládol – povedia, že Rómovia sú geneticky
menejcenní, asi to bude pravda. Keď učiteľ, ktorý všetko pozná, zadá
rómskemu žiakovi test, ktorý on nespraví, asi nebude chyba v
neprimeranosti testu, ale v rómskom žiakovi.

….
….

Moja expartnerka nepoznala hodiny, rozdiel medzi mestom a krajinou,
nevedela nič o zákonoch, histórii, ideologických dilemách, zodpovednosti
za vlasť, o nepomeroch v zdraví ani ničom podobnom. No bola citeľne
omnoho šťastnejšia, než ktorákoľvek vysokoškoláčka, akú som kedy
stretol. Kvalitu takto žitého života je ťažké sprostredkovať ľuďom,
ktorí sú vychovávaní tak, aby si mysleli, že bez všetkého uvedeného nie
je reálne možné prežiť. No pre mňa išlo o skúsenosť takú presvedčivú, že
keby som si musel vybrať medzi dvoma extrémami, vlastné deti by som
poslal vyrastať radšej do osady, než na sídlisko, kde som vyrastal sám. A
aj na základe tejto skúsenosti naďalej považujem za zmysluplné
experimentovať so životom na hranách a za hranami našich gadžovských
noriem.

…