Smutne skusenosti romky o hlupej diskriminacii, o zivote, o vzdelani, o tom ako prijala do zamestnania cloveka ktory neprijal ju preto ze je Rom…

Čo naučilo argumentovať vás?

Knihy. Tam som nachádzala odpovede na všetky svoje „prečo“. Problém
je, že dnešné rómske deti v škole ani doma túto otázku prakticky
nepoužívajú. A ak sa aj spýtajú, dostanú odpoveď, nech sa nepýtajú, lebo
na to nie je čas.

Keď ste si v dospelosti v Prešove chceli v obchode vyskúšať
oblečenie, predavačka sa spýtala, či ste osprchovaná.  Na WC
v bratislavskom Avione pani púšťala ľudí dopredu, lebo po vás tam ísť
nechcela. V Seredi vás nechceli obslúžiť v reštaurácii, lebo ste
Cigánka, inde po vás sliedila SBS, revízor v MHD vám rovno tykal, lebo
veď vám môže. Ako dnes reagujete na také situácie?

Pred tromi týždňami som bola na WC na pumpe OMV. Vyšla som von,
všetky kabínky obsadené, čakali tam mladé baby. Jedna z nich začala
krútiť hlavou, že ona po mne dovnútra nejde. Mala možno desať rokov. Čo
som mala urobiť? Zasmiala som sa.

Podľa mňa sa na to dá zvyknúť podobne, ako si zvykne ten, čo sa
narodí bez rúk. Jednoducho pochopí, že isté veci sa nedajú a ostatných
môže len prekvapovať, ak niečo dokáže.

Z čoho to však vyplýva? Že už malé deti učíme, aká je čierna farba
zlá. Moja 3,5-ročná dcéra nechce nosiť do škôlky čierne oblečenie, lebo
je „zlé“. Dokonca sa jej v noci snívalo, že na ruku dostala čiernu
labku. Práve tak totiž v škôlke označujú deti, ktoré sú neposlušné.