Všetky príspevky miro

Anamnéza SDKÚ-DS Kauzy, tendre, privatizácie, kšefty

Kópia stránky http://tv24.li/index.php/issues/26-domace/128-anamneza-sdku-ds-kauzy-tendre-privatizacie-ksefty&Itemid=82

 Anton Smataník    Skutočne kvalitná analýza kaúz, tendrov, privatizácií a kšeftov SDKÚ-DS by si vyžadovala pre ich komplexnosť, súvislosti, okolnosti a dopady venovať každej z nich samostatný článok, toľko času a energie však nemám. Budem ich preto rozoberať v odstavcoch(viac či menej dlhých), za ktorými budú následovať odkazy na relevantné články, rozhovory, blogy. Rozhodol som sa pre prehľadnosť použiť chronologické radenie udalostí.

 

1999 – tender na výber poradcu predaja Slovenských telekomunikácií. Podmienky tendra porušovali Obchodný zákonník – zvýhodňovali jednu spoločnosť pred druhou. Ako Gabriel Palacka, tak štátny tajomník František Kurej boli donútení odstúpiť z funkcií.

1999 – tender na mobilného operátora. Minister dopravy Gabriel Palacka zrušil tender na tretieho mobilného operátora, išlo o podozrenie z korupčného správania. Slovenský trh mobilných operátorov si následne dlhodobo delil duopol Globtel (dnes Orange) – Eurotel (dnes Telekom) avšetci veľmi dobre vieme,čo to pre nás znamenalo. V tendri opäť figurujú mená Gabriela Palacku a FrantiškaKureja (teraz ako štátneho úradníka), ktorí boli opäť donútení odstúpiť zo svojich funkcií.

1999 – kauza Nafta Gbely. Ide o dohru privatizácie z čias tzv. mečiarovskej éry (presnejšie 1996), teraz však nešlo opredaj, ale spätné odkúpenie 45,9 % podielu. Dzurinda sa rozhodol pre vrátenie časti majetku Nafty Gbely do FNM (Fondu národného majetku), pretože pri privatizácii boli porušené platné zákony. Deň pred predložením materiálu na rokovanie vlády Vladimír Poór predal svoju firmu Arad, ktorá kontrolovala Naftu Gbely, americkej spoločnosti Cinergy Corp. Prezident FNM Ľudovít Kaník poškodzoval záujem štátu v prospech súkromnej spoločnosti, keď rokoval s Poórom pri spätnom odkupovaní akcií Nafty Gbely. Kaník bol donútenýodísť z funkcie voFNM.

1999 – skrytý predaj Priemyselnej banky. Zlá koordinácia krokov ministerstva hospodárstva a ministerstva financií znamenala, že banku ovládli súkromné firmy. Tie zároveň ovládli akcie VSŽ, ktoré banka vlastnila. Spomenuté firmy boli však len sprostredkovateľmi a konali v záujme finančnej skupiny Slávia Capital. Aktérmi boli minister hospodárstva Ľudovít Černák a ministerka financií Brigita Schmögnerová.Zatiaľ čo Černák musel odísť zo svojho postu,Schmögnerovej sa všetko „prepieklo“ bez problémov.

http://www.sme.sk/c/2204972/politici-o-kauze-priemyselna-banka.html

2000 – tunelovanie Štátnych hmotných rezerv. SIS zverejnila správu o podozrení zo závažných ekonomických machinácií tohto štátneho podniku. Išlo o predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu, početné prípady daňových a colných podvodov. Najväčšie daňové úniky boli zaznamenané pri operáciách s minerálnymi olejmi.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sis-upozornila-na-tunelovanie-statnych-organizacii.html

2001 – pád Devín banky. Banka skrachovala pre nedostatky v hospodárení, inak povedané poskytovala veľké množstvo „zlých“úverov pri nedostatčnom pokrytí rizík. Štát jej i napriek zlej situácii požičal 60 miliónov dolárov, ktoré mala vrátiť v deblokácii. To sa jej však nepodarilo. NBS zistila, že japonská spoločnosť, ktorá chcela vstúpiť do banky a zachrániť ju, predložila falošné doklady. Zodpovednosť niesli Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš a Marián Jusko. Ani jeden z nich nebol žiadnym spôsobom potrestaný, hlavy síce padali, ale len na nižších postoch.

2001 – kauza vláčiky sa týkala tendra na obstaranie 35 ľahkých motorových vlakov. Predsedom výberovej komisie bol „náhodou“ brat Mikuláša Dzurindu Miroslav Dzurinda. Ministrom dopravy bol v tom čase Jozef Macejko, ktorého kauza politicky pochovala. Do užšieho výberu na dodávku vlakov sa dostali dvaja záujemci –  švajčiarske konzorcium Stradler-ŽOS Vrútky a francúzska firma ALSTOM. Vtedy došlo k lobistickým zásahom. Víťazoslav Móric zastupujúci Stradler-ŽOS Vrútky oznámil na polícií, že od neho český podnikateľ Jozef Bakšay pýtal úplatok pre výberovú komisiu za to, že jeho ŽOS Vrútky uspejú. Bakšay však zároveň loboval u ministra Macejka v prospech ALSTOM-u, zaplatil „odlomáš“ v drahej reštaurácii, na ktorej bol minister a aj viacerí zástupcovia ministerstva. Macejko sa bránil tým, že chcel len to, aby vyhrala lepšia ponuka. Macejko veľmi dlho „podivne“ oddiaľoval podpis tendra, ktorý vyhralo konzorcium Stradler napriek stažnostiam ALSTOM-u a predložení novej ponuky, ktorá bola objektívne lepšia. Premiér Mikuláš Dzurinda sa do kauzy zapojil vtedy, keď sa na verejnosti 13. 6. 2002 objavil list, ktorý mu poslal poslanec z jeho strany Peter Kresánek. V liste okrem iného bolo, že „Gabo (údajne Palacka) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“. O štyri dni odvolal Dzurinda z funkcie Macejka a Kresánka vylúčili zo strany. Trestné stíhanie na Macejka však bolo tak, ako je tomu u nás zvykom, časom pozastavené. Zvíťazila teda drahšia ponuka Stradler-ŽOS Vrútky v cene 4,407 miliónov Sk oproti 3,585 miliónom Sk ALSTOM-u s výrazne nižšou účasťou slovenského priemyslu. Nezávislé odborné a technické posudky Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovoriace za ALSTOM neboli vzaté do úvahy.

http://rail.sk/arp/slovakia/rolstock/825.htm

http://www.sme.sk/c/1914125/macejko-baksay-mi-zaplatil-len-kavu-a-mineralku.html

http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.17+Domace+1+print

2002 – privatizácia SPP. Privatizácia strategického energetického podniku (ktoré by sa nemali za žiadných okolností predávať  predovšetkým preto, že ichslužby využívajú všetky ako fyzické takprávnické osoby na území daného štátu a pretože výdavky na energiu tvoria značnú časť ich celkových výdakov) SPP bola špecialitkou predovšetkým v dvoch oblastiach. Pri podpise zmluvy opredaji v roku 2002 Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel už len podľa neho samotného o 7,7miliardy korún. Nie menej závažné však bolo a stále je, že predajom menšinového podielu akcií –49%dostalo konzorcium Gaz Ruhrgas AG a Gaz de France väčšinové rozhodovacie práva.Tento bod zmluvy sa prieči logike, pretože rozhodovacími právami disponuje vždy väčšinový vlastník, práve z titulu veľkosti svojho podielu. Do privatizácie SPP stratové ceny plynu dotovalo ziskami z tranzitu plynu z Ruskasmerom na západ. Krížové dotácie sa zrušili po vstupe do EÚ na príkaz z Bruselu. To, že ceny plynu budú obsahovať 100%všetkých nákladov, bola jedna z podmienok nemeckého GazRuhrgas AG (dnes E. ON Ruhrgas) a Gaz de France (dnes Gaz de France Suez) pri vstupe do plynární. Ako vždy krátko po privatizácií začali prudko narastať ceny plynu a došlo k viacerým prepúštaniam zamestnacov. Samozrejmosťou je, žepredaj SPP v cene 120 962 700 000 Sk bol hlboko pod cenu, pretože odhadovaná cena bola na úrovni 121až 193 mld. Sk. Nie poslednou chuťovkou bola odmena privatizačnému poradcovi  – firme Credit Suisse First Boston vo výške 792 000 000 Sk, ktorá rozhodovala o jednej jedinej ponuke.

http://krija.blog.pravda.sk/2010/08/21/este-raz-o-privatizacii-spp-naposledy/

http://spravy.pravda.sk/privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opat-na-predaj-fv2-/sk_ekonomika.asp?c=A120203_204355_sk_ekonomika_p29

http://www.sme.sk/c/261650/spp-odmena-poradcu-bude-792-milionov.html

2003 – kauza skupinka mala vážné dôsledky pre vtedajšiu vládnu koalíciu a zapríčinila jej štiepenie ako aj vznik Slobodného Fóra. Išlo o mocenský boj dvoch záujmových skupín o štátne zákazky. Hra bola odkrytá, ale občania opäť raz nereagovali. Ústredným prvkom kauzy bol systém, v ktorom museli firmy uchádzajúce sa o určité zákazky disponovať bezpečnostnou previerkou NBÚ (Národného bezpečnostného úradu). Vtedy platný zákon neumožňoval odvolanie ani preskúmanie postupu NBÚ, ak ten previerku odmietol vydať. Majitelia firiem sa cítili poškodení a považovali to za dielo konkurencie, ktorej pripisovali kontakty na jednu z ústredných postáv kauzy, riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Zaujímavým bodom obratu v kauze bolo bleskové odvolanie ministra obrany Ivana Šimku potom, ako odmietol na príkaz Dzurindu podporiť odvolanie Mojžiša. Nový minister Juraj Liška tak urobil okamžite na najbližšom rokovaní. Šimka so Zuzanou Martinákovou založili už spomínané Slobodné Fórum, do ktorého prešlo šesť poslancov SDKÚ-DS. Kauzou skupinka sa vytvorili dva bloky – KDH s SMK na jednej strane, SDKÚ-DS s ANO na druhej strane a to až dovtedy, kým sa trojica SDKÚ, KDH a SMK nerozhodla odstaviť Pavla Ruska z vlády a jeho stranu z koalície.

http://aktualne.atlas.sk/pred-piatimi-rokmi-sa-zacala-kauza-skupinka/dnes/kauzy/

2003 – vytunelovanie tunela Branisko. Tak ako pri každej väčšej stavbe na Slovensku, aj pri budovaní tunela Branisko došlo k „strate“ značných finančných prostriedkov. V tomto prípade približne 260miliónov Sk, ktoré „zmizli“ pri jeho dostavbe a skončili vo švajčiarskych bankách. Pôvodný plán výstavby tunela z roku 1996 rátal s investíciou 6miliárd korún, ktorá sa neskôr zvýšila na viac ako 7,5miliardy. Predraženie zákazky viackrát konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Len pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodne sľubovaným 676 miliónom korún rozpočet zdvihol približne o miliardu. Tunel Branisko bol, jednoducho povedané, príliš drahý aj na slovenské „pomery“. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania mali Dušan M., Valerián H. a Roman V. ako riadiaci pracovníci Slovenskej správy ciest spolu s Jánom G. zastupujúcim švajčiarsku spoločnosť Erga suisse GmbH prostredníctvom nastrčenej firmy ZPA Křížik vystavovať fiktívne faktúry, ako aj navyšovať cenové ponuky, a tak podvodne získať finančné prostriedky, ktoré následne končili na ich osobných účtoch vo švajčiarskych
bankách. Na účet Romana V. sa dostalo približne 20 miliónov, Dušan M. si pripísal 5,6 milióna a naúčte Valeriána H. 4,3 milióna korún.

http://www.sme.sk/c/3828300/policia-obvinila-vedenie-ssc-v-kauze-branisko.html

http://aktualne.atlas.sk/pred-rokom-obvinili-ludi-za-tunel-v-tuneli-branisko/dnes/kauzy/

2003 – 2006 – privatizácia nemocníc. Pod taktovkou ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca vzniklo svojho času jedno z typických opatrení SDKÚ-DS zapadajúce do paradigmy zlého vlastníka štátu a dobrého Laissez faire – transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a ich postupný poloskrytý predaj súkromným firmám. Poloskrytý pretože sa neustále žonglovalo s formuláciami ako: „Vstup strategického investora.“, či: „Predaj nerentabilných prevádzok.“ V konečnom dôsledku mali skončiť nemocnice v „paprčách“ finančnej skupiny Penta, ktorá si v zdravotníctve ako takom doslova „rochní “. Je veľkým štastím, že koalícia na čele s SDKÚ-DS sa stihla rozpadnúť práve v čase keď sa Zajacov „ambiciózny“ plán ešte len začal rozbiehať.

2005 – kauza Kaníkové eurofondy pre brata. Typickým príkladom rodinkárstva bolo podporenie projektu firmy Ski Centrum – Banská Štiavnica, s.r.o., v ktorej bol konateľom brat ministra Ľudovíta Kaníka Norbert Kaník a manželka Ľudovíta Kaníka zastávala po istý čas miesto v dozornej rade. Firma Ski Centrum -Banská Štiavnica, s.r.o.dostala na výstavbu lyžiarskeho strediska Hodrušská dolina dotáciu z eurofondov vo výške 150 milión Sk. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Pán Kaník sa obhajoval nasledovne: „To, že je niekto mojím bratom, ho nediskvalifikuje uchádzať sa o príspevok.“

http://backup.transparency.sk/den_tlac/051102_urad_.htm

http://spravy.pravda.sk/kanikova-firma-nesiahne-na-eurofondy-ds1-/sk_ekonomika.asp?c=A050929_160916_sk_pludia_p01

2006 – kauza kupovania poslancov. Po tom, čo koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potrebovala Dzurindova SDKÚ-DS na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Netrvalo dlho a tieto aj získala vďaka poslancom HZDS Eduardovi Kolesárovi a Karolovi Džupovi, ktorí prešli k vládnej koalícii doslova zo dňa na deň. Kauza bola od samého začiatku maximálne priehľadná. Muselo by ísť naozaj o „super náhodičku“, keby dvaja poslanci opozičnej HZDS prešli bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu a vysvetlenia po 3 rokoch pôsobenia v nej ku koalícií práve včase, keď jej chýbali dva hlasy. „Výhodne“ nakupoval práve Jirko Malchárek, ex člen ÁNO.

http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html

http://www.cas.sk/clanok/106536/exminister-pavol-rusko-dzurinda-vedel-o-kupovani-poslancov.html

http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2947&Itemid=89

2010 – 2012 – kauza financovania SDKÚ-DS. Tak ako už viac krát v minulosti (2003, 2004) mala SDKÚ-DS problém dôveryhodne vysvetliť, nie to ešte vydokladovať svoje financovanie. Znova sa objavili stopy na schránkové a garážové firmy v Anglicku, na Cypre a Kajmanských ostrovoch. Avšak pre nedostatok dôkazov (systém prevodu finančných prostriedkov nebol spravený hlúpo a triviálne, zároveň uplynul značný časod prvých nezrovnalostí a podozrení) dokázal Dzurinda opäť raz zahrať kauzu do autu.

http://aktualne.atlas.sk/sdku-financovanie-nevie-vysvetlit-nedlhuje-vsak-nic/slovensko/politika/

http://spravy.pravda.sk/stopy-kauz-sdku-koncili-v-anglicku-aj-v-minulosti-f7v-/sk_domace.asp?c=A111107_085206_sk_domace_p23

http://tv.sme.sk/v/20191/schrankove-firmy-radicovej-nevadia.html

http://www.rozhlas.sk/Financovanie-SDKU-DS?l=1&c=0&i=29984&p=1

http://www.finance.sk/spravy/finance/83697–sdku-ds-je-nepoucitelna-pokial-ide-o-peniaze-a-verejne-zakazky-2-/

2012 – kauza platinové sitká. Ide o minikauzu, pretože štát prerobil „len“ 1,4 milióna Eur, ale aj takéto „kauzičky“ sa počítajú. Platinové sitká, ktoré SŠHR (Správa štátnych hmotných rezerv) predala firme bývalého kandidáta SDKÚ-DS za 667 000 Eur, štát nakúpil postupne za viac ako milión Eur. Podľa prepočtov Slovensko po odrátaní nákladov na spracovanie sitiek, na predaji vzácneho kovu prerobilo 1,4 milióna eur. Tento výpočet zohľadňoval aj zoxidovanie sitiek, hoci niektorí chemickí experti túto možnosť  vylúčili.

http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-kauze-platinove-sitka-padli-prve-ob/457376-clanok.html

http://www.sme.sk/c/6130821/stat-kupil-platinove-sitka-drahsie-ako-predal.html

2012 – daňový informačnýsystém KONS. SDKÚ-DS oháňajúca sa už roky projektom Unitas, ktorého základným kameňom mal byť práve KONS kriticky zlyhala pri jeho uvádzaní do praxe. Tento daňový IS vyvíjaný pod IBM popri inom daňovom IS vyvíjaným taktiež pod IBM (ano čítate správne-súbežne boli vyvíjané 2 Informačné systémy pod rovnakou firmou, pre dve rôzne politické strany – Smer a SDKÚ-DS, pričom oba sú, samozrejme,neuveriteľne predražené. Smer-ácky IS sa ešte stále vyvíja a kým bude hotový počkáme si minimálne do polovice roku 2013), mal nahradiť IS od firmy Novitech. Okamžite po jeho nasadení začalo dochádzať k množstvu najrôznejších problémov, z ktorých mnohé boli kritické, daniari museli siahnúť po papieroch a kalkulačkách. Za KONS-om stojí predovšetkým Mikulčík (presadil systém na úkor už pripraveného systému od firmy Novitech) a Mikloš. Zaujímavé je, že doteraz nikto nevie koľko vôbec KONS stál, len neoficiálne sa hovorí o sume 18 miliónov Eur. Hlavy padali zase len na nižších miestach.

http://spravy.pravda.sk/nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur-fr4-/sk_ekonomika.asp?c=A120228_201749_sk_ekonomika_p29

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/danovy-system-ma-nadalej-same-diery.html

http://www.bystricoviny.sk/spravy/sokujuce-svedectvo-odvolaneho-sefa-financneho-riaditelstva/

Priznám sa, že som síce človek zbavený iluzií minimálne v oblasti politiky, finančníctva, ekonomiky a spoločnosti,ale pri práci na druhej časti Anamnézy SDKÚ-DS sa ma zmocnil skutočný odpor a zhnusenie. Nevenoval som sa všetkým kauzám, pochybným tendrom, privatizáciam a kšeftom ako z dôvodu ich množstva, tak prepletenia a rozloženia medzi viacerými politickými stranami, ale mám dosť. V nasledujúcom článku sa pozriem na zúbok toľko ospevovaným „zázračným“reformám a opatreniam, ktoré z nás spravili „tigra“ Európy.

Kauzy, tendre a kšefty SMERu-SD

Kópia stránky http://tv24.li/index.php/issues/26-domace/144-kauzy-tendre-a-ksefty-smeru-sd&Itemid=82

Anton Smataník SMER-SD má za sebou zatiaľ jedno “plnohodnotné” koaličné obdobie, v ktorom vládol spolu s partnermi SNS a LS-HZDS. Počas štyroch rokov (2006 – 2010) toho stihol dosť, bohužiaľ prevažne negatívneho, k čomu sa dostaneme za moment. Prešľapy koaličných partnerov trestal na slovenské pomery rýchlo a drsne. Pre istotu opakujem – na slovenské pomery, čo znamená pomaly, jemne, bez väčších následkov a trestnoprávnej dohry. Počas súčasného volebného obdobia, v ktorom predstavuje vládu jednej strany a teda má teoreticky voľné ruky, nestihol zatiaľ takmer nič aj keď veľa naplánoval. K plánom a zámerom sa však na tomto mieste nebudem vyjadrovať. Skúsim to vziať chronologicky tak, ako v článku o SDKU-DS.

2006 – kauza Privilégium. V tom čase ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Tomanová pridelila dotáciu (privilégovanej) neziskovke Privilégium, v ktorej predtým pracovala ako manažérka. Dotácia vo výške takmer 2 milióny Sk (66 400 Eur) bola udelená napriek tomu, že mala dlhy voči Sociálnej poistovni vo výške 17 miliónov korún (564 000 Eur), čo je v rozpore s pravidlami pre udelenie dotácie. Tomanová bola odvolávaná, avšak nebola odvolaná. Hlavy padali až po mnohých rokoch súdnych sporoch a na nižších pozíciach. Veľmi komicky, až bizardne znel obhajca pani Mádlovej z Privilégia: „Konala v dobrej viere a z neznalosti, pretože nemá znalosti z ekonomiky.“ Ak by sme túto iracionálnu hlúposť aj zožrali (nemožné, pretože každá trocha väčšia či firma, tak neziskovka má zopár účtovne vysoko zdatných odborníkov, aby mohli odrbávať štát na daniach v čo možno najväčšej miere), tak mi nedá opýtať sa: „Čo robí osoba, bez znalostí ekonomiky vo vedení?“

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kauza-privilegium-skutok-sa-nestal.html
http://www.sme.sk/c/5916865/sud-rozhodol-ze-tomanovej-privilegium-bol-podvod.html
http://www.webnoviny.sk/slovensko/madlovej-v-kauze-privilegium-potvrdili/358898-clanok.html

2006 – kauza Oftalmologická smršť. Minister zdravotníctva Valentovič pridelil nemocniciam koncom roka značné množstvo financií za ktoré nakupovali narýchlo a bez verejnej súťaže predražené prístroje hlavne pre oddelenia oftalmológie. Výlučným dodávateľom bola nemecká spoločnosť Carl Zeiss, ktorá je ich výrobcom. Pri prieskume trhu bolo zistené, že porovnateľne kvalitné prístroje bolo možné zakúpiť za značne nižšie ceny, nehovoriac už o tom, aká by bola cena, keby prebehol tender v ktorom by sa postupovalo za zdravotníctvo ako celok. Nemocnice celkovo utratili 235 miliónov Sk (7,8 milióna Eur).

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-sa-bacuje-za-valentovica.html

2007 – kauza Lineárne urýchľovače. O nákupe Lineárnych urýchľovačov rozhodol minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Verejné súťaže boli síce v súlade so všetkými zákonmi, ale ich priebeh bol viac než len podozrivý, stalo sa totiž priveľa náhodičiek. Lineárne urýchľovače vyrábajú tri svetové firmy a nakupovali ich tri nemocnice. Do každej z nich – Prešova, Banskej Bystrice a Bratislavy – prišla jediná ponuka, vždy od iného výrobcu. Všetky tri verejné súťaže organizovala košická spoločnosť Pro-Tender, s. r. o.. Kontaktnou osobou je Branislav Paška, synovec bývalého SMERáckého predsedu NR SR Pavla Pašku. Celý „špás“ stál približne 330 miliónov Sk (11 miliónov Eur). Keby, tak ako v predchádzajúcom prípade nakupoval štát prístoje pre zdravotníctvo ako celok, mohla byť v tendri vysúťažená podstatne nižšia cena. Samozrejme za podmienky, že by ho neorganizovala spoločnosť Pro-Tender, s.r.o..

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-sa-bacuje-na-onkologii.html

2007 – kauza IKORES. Ministerstvo obrany, v tom čase pod vedením Františka Kašického odkleplo IKORESu zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave za takmer 1 miliardu Sk (33,2 milióna Eur). Išlo o značne „premrštenú“ sumu, naviac Kašický nevypísal súťaž a ani neurobil pred výberom investora prieskum trhu. IKORES sa dostával podozrivo ľahko a rýchlo aj k množstvu ďalších štátnych zákazok, ktoré sa všetky zaobišli bez riadných tendrov a výberových konaní:

– rekonštrukcia inšpektorátu práce v Košiciach za 36 miliónov Sk (1,2 milióna Eur),
– rekonštrukcia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom za 150 miliónov Sk (5 miliónov Eur),
– výstavba kontrolnej haly v Ubli za 63 miliónov Sk (2,1 milióna Eur),
– stavba kontrolného röntgenu v Maťovciach za 50 miliónov Sk (1,6 milióna Eur),
– rekonštrukcia terminálu bratislavského letiska za 70 miliónov Sk (2,3 milióna Eur)

Pozitívne je, že po zmene vlády v roku 2010 IKORES prišiel o svoj najväčší „kšeft“, zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave. Za projektovú dokumentáciu však už stihol zinkasovať 1,6 milióna Eur.

http://kultura.pluska.sk/old/aktuality/ikores-nebude-stavat-vojensky-archiv-v-trnave.html
http://www.sme.sk/c/3512389/pre-ikores-nastali-s-novou-vladou-zlate-casy.html
http://www.sme.sk/c/3644867/druzba-smer-ikores-trva.html
http://spravy.pravda.sk/sponzor-smeru-straca-statne-zakazky-preto-zmenil-meno-pgo-/sk_domace.asp?c=A090612_090326_sk_domace_p29

2007 – Jahňátkov biznis so Širokým. Ľubomír Jahňátek ako minister hospodárstva uzavrel zmluvu na dodanie výpočtovej techniky s firmou bit-STUDIO za ktorou stojí Juraj Široký. Niet sa čomu čudovať, keďže Jahnátek pred nástupom do funkcie pôsobil niekoľko rokov ako riaditeľ nitrianskej Plastiky, ktorá patrí Širokému. Zmluva bola veľmi dlho tajená, respektíve ministerstvo ju odmietalo zverejniť a bit-STUDIO odmietalo vydať stanovisko či so zverejnením súhlasí. V tomto kšefte sa otočili 2 milióny Eur. Napriek tomu, že ponuka predložená bit-STUDIOm bola cenovo najvýhodnejšia správa NKÚ upozornila, že ministerstvo hospodárstva nepostupovalo v súlade so zákonom, mali byť porušené až tri zákony.

http://hnonline.sk/c3-37765670-k02000_d-jahnatek-taji-biznis-so-sirokym
http://spravy.pravda.sk/jahnatek-je-spokojny-s-pocitacmi-od-sirokeho-f3j-/sk_ekonomika.asp?c=A080422_043424_sk_pspravy_p01

2008 – Tomanovej sociálne podniky. V rámci boja s nezamestnanosťou vyrukoval SMER so „smelým“ plánom – sociálnymi podnikmi. Idea bola jednoduchá – prispievať na zamestnávanie znevýhodnených, či dlhodobo nezamestnaných občanov firmám potom, ako splnia dané podmienky. Osem sociálnych podnikov bolo zvolených (ako inak) veľmi záhadným spôsobom a mali väzby na SMER. Porušené bolo aj nariadenie EU o maximálnom strope pre dotovanie pracovných miest (50%, či 471 Eur). Išlo zároveň o jedno z prvých protikrízových opatrení v rámci APTP (aktívna politika trhu práce). Štastím v neštastí je, že väčšina rozkradnutých peňazí išla z prostriedkov EU a len menšia časť zo štátneho rozpočtu. Hlavne však boli projekty zastavené (čím sa ušetrilo značné množstvo finančných prostriedkov), pretože kontrola EU zistila viaceré závažné nedostatky. Za veľa peňazí (viac ako 11 miliónov Eur) málo muziky, sociálne podniky zamestnávali minimum občanov.

http://www.aktuality.sk/clanok/197359/kauza-tomanovej-socialne-podniky-zacali-trestne-stihanie/
http://www.governance.sk/index.php?id=1299
http://spravy.pravda.sk/tomanovej-socialne-podniky-su-nanic-d71-/sk_domace.asp?c=A090517_195424_sk_domace_p29
http://ekonomika.sme.sk/c/5835430/tomanovej-socialne-podniky-skoncia-v-drazbe.html

2008 – rekonštrukcia hradného areálu. Zákazku na rekonštrukciu hradného areálu získala bez riadnej súťaže firma Váhostav Juraja Širokého. Juraj Široký, bývalý agent ŠTB je „nechvalne“ známy mecenáš SMERu. Ponuku Hornexu podliezol o 86 miliónov Sk (2,8 milióna Eur), zákazka sa však z pôvodnej sumy 1,2 miliardy Sk (40 miliónov Eur), vyšplhala až na 3,8 miliardy Sk (126,5 milióna Eur). Paška tento krok odôvodňoval okrem nových ubytovní a parkovísk pre poslancov aj nepredvídanými odhaleniami historických pamiatok, ktoré si vyžiadali dodatočné náklady. Občan by si myslel, že stavajú nový hrad.

http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/bratislavsky-hrad-opravi-sirokeho-firma-vahostav/
http://aktualne.atlas.sk/rekonstrukcia-bratislavskeho-hradu-sa-predrazuje/slovensko/politika/
http://spravy.pravda.sk/k-odovzdaniu-hradu-do-uzivania-chyba-maly-krok-a-peniaze-pjv-/sk_regiony.asp?c=A111114_144619_sk_regiony_p12
http://aktualne.atlas.sk/paska-chce-dokoncit-rekonstrukciu-hradu-potrebuje-vsak-miliony/slovensko/spolocnost/

2008 – kauza Tipos. Pohľadávku Športky voči Tiposu v cene najprv 109 miliónov Sk (3,6 milióna Eur), neskôr jednej miliardy Sk (33,3 milióna Eur) odkúpil na jar roku 2008 Lemikon Limited. Krátko po odkúpení suma pohľadávky stúpla na takmer 2 miliardy Sk (66,4 milióna Eur). Lemikon chcel vysúdiť peniaze do volieb, kým bol vo vláde povoľný Počiatek, ktorý dlh uznal – a bol pripravený zaplatiť celú sumu na jej cyperské účty. Cyperský Lemikon Limited sídli na rovnakej adrese ako jedna z firiem skupiny J&T. Okamžite sa nám musí v hlave vynoriť spomienka na Počiatka a jachtu J&T. Ján Počiatek podpísal dohodu o vyrovnaní napriek tomu, že bola reálna šanca značne znížiť sumu pohľadávky, ktorú má Tipos zaplatiť a už koncom roka 2008 odoslal Lemikonu prvú splátku dlhu vo výške 500 miliónov Sk (16,6 milióna eur). Súdny spor sa stále vlečie.

http://hnonline.sk/slovensko/c1-39744720-kauza-tipos-v-boji-o-miliony-ma-stat-noveho-supera
http://ekonomika.sme.sk/c/6275881/kauza-tipos-zmrzla-na-najvyssom-sude.html
http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kauza-tipos-valkovej-smrti-predchadzal-ohen.html

2008 – kauza nabalenie sa pri zmene centrálnej parity. V deň zmeny centrálnej parity pre výmenu slovenskej koruny za euro v systéme ERM II došlo na finančných trhoch k obrovskému nárastu objemu obchodov. Podľa neoficiálnych odhadov špekulanti otočili do troch miliárd eur, čo predstavuje zhruba desaťnásobok bežných obratov. Na zmene centrálnej parity zarobili predovšetkým finančné skupiny J&T a Istrokapital. Len pár týždňov predtým bol minister financií Ján Počiatek prichytený na jachte J&T v Monaku. K úniku informácií môhlo dôjsť z prostredia ako ministerstva financií, tak Národnej banky Slovenska. Celá kauza vyšumela bez trestnoprávnej či politickej dohry.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kto-zarobil-na-centralnej-parite.html

2009 – tender na výstavbu diaľníc. Dostávame sa k nabaľovačke až neskutočných rozmerov, neslavne známym PPP. Výstavba diaľníc bola rozdelená na viacero úsekov. Hlavnú zodpovednosť nesie bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (dnes Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja) Ľubomír Vážny. Zaujímave sú už len premrštené odhady cien za jednotlivé úseky vypracované priamo analýzami ministerstva dopravy. Faktom je, že výstavba diaľníc na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami EÚ drahá.

Na úseku Fričovce – Svinia ministerstvo vylúčilo najlacnejšiu ponuku skupiny HANT BA DS a Cestné stavby Liptovský Mikuláš vo výške 99,95 milióna Eur. Vyhrala ponuka od skupiny firiem Doprastav, a.s. a Strabag, s.r.o. vo výške 114,59 milióna Eur. Doprastav ako firmu Širokého (známeho mecenáša SMERu) nemusím predstavovať.

Na úseku Nitra – Hronský Beňadik bola z tendra vylúčená ponuka firmy Strabag z dôvodu (podržte sa) príliš nízkej ceny. Naviac niekoľko mesiacov po uzavretí zmluvy k nej vláda podpísala dodatok, ktorým cenu ešte navýšila. Ak by tak Vážny neurobil a najlacnejšiu ponuku akceptoval, daňoví poplatníci by ušetrili približne 398 miliónov Eur.

http://ekonomika.sme.sk/c/5345930/fico-kryje-predrazene-dialnice.html
http://www.hant-ba.sk/svk/novinka/hant_napadne_vylucenie_z_tendra_na_dialnicu_pri_presove/
http://ekonomika.sme.sk/c/5385234/vazny-nechce-lacne-dialnice.html
http://kostelansky.blog.sme.sk/c/242820/Kde-bol-zdravy-rozum-ked-Fico-a-spol-dialnice-planovali.html
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vystavba-dialnic-rychlo-a-zbesilo.html

2009 – kauza Slovenský pozemkový fond. Generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu (SPF) Miroslav Mihalík zariadil „zaujímavý“ kšeft firme GVM, ktorá má blízko k HZDS, konkrétne Vladimírovi Mečiarovi. Ako prostredníci poslúžili reštituenti.

V roku 2007 GVM prišla o milión m2 pôdy vo Veľkom Slavkove, ktoré kúpila od reštituentov. V roku 2009 odkúpila od tých istých reštituentov pozemky vo Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. Tí ich dostali od SPF, ktorý bol pod vedením Smeru. Konkrétne išlo o viac ako 1,6 milióna m2. Za Veľkú Lomnicu a Starú Lesnú nemusela GVM zaplatiť ani cent, takmer 1,4 milióna m2 (200 000 m2 zostalo reštituentom) dostala ako kompenzáciu za zrušený biznis vo Veľkom Slavkove. Ten ju vyšiel na 13 miliónov korún (430 000 Eur). Keby sa GVM rozhodla pozemky predať, mohla na nich zarobiť vraj až 500 miliónov korún (16,6 milióna Eur).

Keď to zhrnieme, tak GVM získala vďaka „mágovi“ Mihálikovy značne lukratívnejšiu pôdu, naviac jej množstvo vzrástlo o 40%. Ako dôsledok kauzy bol odvolaný generálny riaditeľ SPF Miroslav Mihálik (SMER), jeho námestník Adrian Šándorčin (HZDS) a členovia dozornej rady.

http://www.sme.sk/c/5133118/zlodejina-v-tatrach-pokracuje.html
http://tv.sme.sk/v/13017/miroslav-mihalik-gvm-nepoznam.html
http://aktualne.atlas.sk/pozemkovy-fond-bez-dozornej-rady-pre-kauzu-v-tatrach/dnes/kauzy/

2010 – tender na elektronické mýto. Tender vyhralo spomedzi štyroch uchádzačov konzorcium SkyToll s najdrahšou ponukou za 863 miliónov Eur. Rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou ponukou bol zhruba 200 miliónov Eur. Úspešný bol až tretí pokus, prvé dva tendre boli zrušené, čo spôsobilo približne ročné oneskorenie. Keď sa pozrieme na konzorcium SkyToll, tak ide o schránkové firmy SanToll a Iberatax s prepojením na daňový raj (Cyprus). Pri firme Ibertax existujú podozrenia, že sa za ňu skrýva finančná skupina J&T.

http://ekonomika.sme.sk/c/6488520/zaloba-za-myto-moze-prist-v-septembri.html
http://www.pluska.sk/slovensko/politika/aj-tieto-slecny-vyhrali-tender-za-863-milionov-eur.html
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nds-zverejnila-zmluvu-s-vitazom-mytneho-tendra.html

Bolo „toho“ samozrejme podstatne viac, avšak všetky hlavné zlodejiny som vytiahol, opísal a pridal zdroje (linky na web stránky). Mnohé kauzy sa vďaka enormnému tlaku médií napojených na tzv. pravicu stihli stať nielen súčasťou slovenského politického folklóru, ale aj slovenskej pop kultúry. Značka SMER smrdí. V poslednej časti Anamnézy SMERu-SD sa pozrieme bližie na reformy a opatrenia za ktorými stála vláda SMERu v rokoch 2006 až 2010.

Nórske fondy: Slovensko má vrátiť kvôli podvodu vyše 660.000 eur

http://www.aktuality.sk/clanok/213272/norske-fondy-slovensko-ma-vratit-kvoli-podvodu-vyse-660-000-eur/

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko požiadali Slovensko, aby vrátilo viac ako 660.000 eur po zistení údajného podvodu v slovenskom projekte. Informoval o tom server eeagrants.org.

Európsky hospodársky priestor (EHP) a Nórske fondy poskytli financie na vybudovanie viacúčelového športového areálu v Senci. Účelom bolo zabezpečiť prístup k mimoškolským športovým aktivitám pre tamojšie deti a mladých ľudí.

Po obvineniach z podvodu pri realizácii projektu požiadali darcovské štáty o audit, ktorý dokázal, že k nemu naozaj došlo, čo potvrdilo aj vyšetrovanie slovenských orgánov, napísal server eeagrants.org.

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko preto požiadali slovenskú stranu, aby sumu 668.184 eur, ktorú už vyplatili, vrátila. Za následný postup voči navrhovateľovi projektu, ŠK SFM Senec, je podľa Nórskych fondov zodpovedná slovenská strana, píše eeagrants.org.

EHP a Nórske fondy uplatňujú politiku nulovej tolerancie v prípade zneužitia finančných prostriedkov. Projekty, na ktorých sa podieľajú, sledujú a prísne opatrenia a sankcie zavádzajú aj pri najmenších finančných sumách.

passwords for some adsl routers

Defaultné prihlasovacie údaje do aDSL zariadení
IP adresa
Meno
Heslo
D-link 2641R
192.168.1.1
user
user

Draytek Vigor 2600
192.168.1.1

admin
 
Draytek Vigor 2700 VGST
192.168.1.1
admin
admin

Draytek Vigor 2700 VoIP
192.168.1.1
admin
admin

Magio router – Draytek Vigor 2700
192.168.1.1
user
user

Magio router – Pirelli
192.168.1.1
user
user

GLITEL GT-318RI
192.168.1.1
admin
adslroot

Microcom AD 2706
192.168.1.1

admin
admin
Microcom AD 2651
10.0.0.2

admin
epicrouter
Topcom Webr@cer 821
192.168.1.1

admin
admin

Island a protesty – clanky v mediach:

23 November 2008 Iceland protest ends in clashes
http://news.bbc.co.uk/2/hi/7744355.stm

28 Aug 2009 ‚Icesave bill‘ welcomed by Britain
http://www.guardian.co.uk/business/2009/aug/28/treasury-iceland-icesave-bill?INTCMP=ILCNETTXT3487

(tu to uz zacina suvisiet)
26. 2. 2010
http://ekonomika.sme.sk/c/5260132/island-sa-o-splateni-dlhu-nedohodol-rozhodne-referendum.html

7. marca 2010
http://www.webnoviny.sk/svet/island-v-referende-odskodnenie-odmietol/83186-clanok.html

8 Mar 2010 Iceland’s bizarre Icesave referendum
http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2010/mar/08/iceland-referendum-icesave-repay?INTCMP=ILCNETTXT3487

02 Oct 2010 Hundreds protest outside Iceland parliament
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/iceland/8038286/Hundreds-protest-outside-Iceland-parliament.html

20 February 2011 Iceland president calls referendum on new Icesave deal
http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12519355

Apr 9, 2011
http://www.reuters.com/article/2011/04/09/us-iceland-referendum-idUSTRE7383KP20110409

10 April 2011
http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-13022524

11 Apr 2011 Iceland’s no vote on Icesave was a public display of anger
http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2011/apr/11/iceland-icesave?INTCMP=ILCNETTXT3487

7. 3. 2012
http://www.sme.sk/c/6289213/na-gorilom-proteste-vystupi-aj-vodca-revolucie-na-islande.html

8.3.2012
http://aktualne.atlas.sk/lider-revolucie-na-islande-korupcia-mala-dlho-tvar-nevinnosti/slovensko/spolocnost/

Doplnene:
19 June 2013
Democracy on ice: a post-mortem of the Icelandic constitutionThorvaldur Gylfason
https://www.opendemocracy.net/can-europe-make-it/thorvaldur-gylfason/democracy-on-ice-post-mortem-of-icelandic-constitution

29 March 2013
Iceland’s ‘crowd-sourced’ constitution is dead  by Baldur Bjarnason
http://studiotendra.com/2013/03/29/icelands-crowd-sourced-constitution-is-dead/

Moj nazor:
Mne sa zda ze ono nebola nijaka „revolucia“. Skor sa mi zda ze sa stalo toto:
1) Kvoli globalnej krize Islandske banky skrachovali
2) Skrachovala cela islandska ekonomika
3) Politici hladali plan ako vyplatit zahranicne banky
4) Ludia zacali protestovat proti tomuto vyplacaniu, chceli odstupenie vlady
5) Politici schvalili referendum, ludia toto vyplacanie odmietli

Aj preto sa podla mna o tom az tak vela nepisalo, pretoze to nebola
ziadna revolucia (co evokuje ozbrojene nepokoje), ale bol to bankrot a

protesty. U nas taka situacia nenastala, hlavne ten bankrot bank tu nieje.

Btw nevidim to nejak pozitivne, tuna pisu ze:
http://spravodajska-alternativa.sk/spravodajstvo/spravodajstvo/islandska-revoluce-navod-pro-zadluzenou-evropu

„Na podzim roku 2009 se začala z lidového podnětu prostřednictvím občanských shromáždění připravovat nová ústava. Kabinet navrhl vytvoření národní ústavodárné rady, jejíž členové byli náhodně losováni. Novou lidovou ústavu následně schválil parlament.“

tuna, o 2,5 roka neskor hovori „líder revolúcie na Islande“:
http://aktualne.atlas.sk/lider-revolucie-na-islande-korupcia-mala-dlho-tvar-nevinnosti/slovensko/spolocnost/

„Pripravujeme novú ústavu, ktorú dnes píše 25 ľudí.“
takze este stale ju mozno nemaju hotovu.

Kyb links:
7676772 6266103 6063212 6164207 6064125

Štát a transparentnosť

Centrálny register zmlúv

Centrálny register zmlúv (CRZ) je zoznamom zmlúv uzatvorených ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, verejnoprávnymi inštitúciami a podriadenými organizáciami týchto inštitúcií, od 1.1.2011. Podľa zákona 546/2010 nadobúda takáto zmluva účinnosť deň po zverejnení v CRZ. Zmluvy uzatvorené do 31.12.2010 nájdete v starom zozname zmlúv.

http://crz.gov.sk/

Iniciatíva za otvorené vládnutie

http://www.otvorenavlada.gov.sk/priklady-domacich-aplikacii-podporujucich-otvorene-vladnutie/

Firmy, transparentnosť

Transparency international, projekt hodnotenia transparentnosti firiem:

http://firmy.transparency.sk/sk/sets/firms2012/rank

1 Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. 72 % 74 % 52 % 40 % 100 % 0 % 65% B+
2 Rozhlas a televízia Slovenska 83 % 86 % 42 % 100 % 0 % 0 % 64% B
3 Dopravný podnik mesta Košice, a.s. 50 % 71 % 72 % 40 % 63 % 0 % 58% B-
4 Lesy Slovenskej republiky, š.p. 47 % 67 % 68 % 80 % 63 % 0 % 57% B-
5 Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š.p. 64 % 93 % 44 % 0 % 0 % 60 % 57% B-

excel vlookup

Excel

a 1    a 234
b 2    b 23
c 3    d 234
d 5    f 55
e 6
f 2

VLOOKUP is the method to match values of one to another.
Used for aligning tables of translations. Where we have GUID + text in one language, and GUID + text in other language, and some texts are not present in other language

Družstevná ulica v Malackách

Neviem ci sa niekto zaujimate o problem Družstevnej ulice v Malackách (a bývalý problém na Poštovej), (v skratke v jednom dome rodina ktora robi svojmu okoliu problemy (hadzu smeti k susedom, zakopavaju ich na pozemku, nemaju zachod, vyhrazky susedom a okoliu, byva ich 34 v jednom dome).

Ak vas to zaujima tak na LudiaPreMalacky je viacero clankov tykaujcich sa tejto temy:

4.10.10
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/romovia-z-druzstevnej-smeruju-do-zastupitelstva/
Rok 2008. Návratom rómskej rodiny takmer po 7 rokoch späť do Malaciek sa začínajú objavovať prvé problémy susedského spolužitia.
Sťažnosti na mestskom úrade a telefonáty na mestskú políciu sú na dennom poriadku. Susedia sa sťažujú na pálenie odpadu, špinu, ktorú im prehadzujú cez plot.
V malom domceku žije 34 Rómov. Družstevná ulica sa zacala ponárat do špiny a zápachu.

9.3.11
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/zburala-sa-prva-cierna-stavba-na-druzstevnej-ulici/
Zbúrala sa prvá cierna stavba na Družstevnej ulici. Na pozemkoch sa nachádzajú ešte dalšie dve stavby, ku ktorým nie je právoplatné rozhodnutie.
Kedže sa stavebnícka tohto domu neodvolala, rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby nadobudlo právoplatnost zaciatkom septembra.

<img src=“http://www.ludiapremalacky.sk/texty/images/druzstevna_1.jpg“ />

Odstránenie stavby zabezpecila spolocnost Kovostav 98 SK, ktorú si objednalo mesto ako oprávnený z exekúcie. Mesto je oprávneným z dôvodu, že rozhodnutie vydal stavebný úrad v Malackách. Oprávnený z exekúcie by mal uhradit aj samotný výkon a náklady na odvoz odpadu a následne si vzniknuté náklady uplatnit u stavebnícky ako povinnej z exekúcie.
Bager sa do záhrady dostal zo zadnej strany pozemku, cez pole od Kozej ulice. Pred samotným búraním vykopával z pozemku odpadky, ktoré boli podla svedkov zakopané hlboko v zemi. Prvé dva odvozy vozidiel boli naplnené odpadkami zo zeme. Malo by íst asi zhruba o 20 ton odpadu. Na zakopávanie odpadu do zeme upozornoval mesto Oskar Dobrovodský ml. Dnes sa skutocnost potvrdila.

24.5.11
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/sud-nariadil-romom-zdrzat-sa-konani/
Susedia rodiny Dobrovodskej sa musia zdržat napríklad pálenia odpadu, vypúštania odpadových vôd a iného. O situácii na Družstevnej ulici sme vás informovali viackrát, dnes máme v rukách prvé dôležité rozhodnutie.
Budú to tento rok skoro tri roky, co upozornujú obyvatelia z Družstevnej ulice na svoj stažený život.

24.7.11
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/obyvatelia-ziadaju-rovnaky-meter-pre-vsetkych/
Stretnutie obyvatelov, poslancov, zastupcov mesta o rieseni problemu spoluzita na Druzstevnej.
Informacie o rozhodnuti o burani ciernej stavby.

5.9.11
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/galbovci-z-druzstevnej-sa-presunuli-na-hlboku-ulicu/
Jedna rodina sa prestahovala do neobsadenej unimobunky, o ktorej tvrdi ze dostala povolenie na jej uzivanie.
Po protestoch, kontrolach, diskusii do vecera suhlasili s tym ze ju do rana opustia.

9.9.11
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/sud-nariadil-vypratanie-stavby-na-druzstevnej/
Termín na dobrovolné vypratanie uplynul 5. septembra. Právoplatné a vykonatelné rozhodnutie stavebného úradu bolo už odstúpené exekútorovi na vymoženie. Rozhodnutím sa nepriznala povinnost mesta poskytnút náhradné bývanie.
3. stavbu sme riešili v uplynulých týždnoch obcianskoprávnym konaním aj z dôvodu právnej sily a istoty vo vykonatelnosti rozhodnutia, a tiež, jednoducho povedané, z dôvodu našej snahy predíst zdlhavého procesu riešenia vypratania a odstránenia stavby cez stavebný úrad.
Ríha si prenajal dom ktory opustila suseda ktora to nezvladala, aby zabranil jeho squatnutiu.
Neprispôsobiví Malacania posledné dva dni odstranujú jednu z dvoch nelegálnych stavieb, ktoré ešte stoja.
Rodina R. Galbu docasne s deviatimi detmi obýva kontajner známeho aktivistu a podnikatela Alojza Hlinu. Oba jeho kontajnery 13. 9. odvážajú. Na Družstevnú prišiel Hlina aj dnes podvecer okolo piatej hodiny a odviezol cast problémovej rodiny do svojej nelegálnej osady pred ministerstvom pôdohospodárstva. Tú si tam postavil 30. 8. a stanovat tam plánuje dovtedy, kým ho neprijme Združenie miest a obcí Slovenska.  Takto poukazuje na necinnost štátu a samospráv pri riešení problému s neprispôsobivými. Známi obyvatelia Družstevnej ulice tam majú byt jeho hostami aj pocas víkendu.

28.3.12
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/na-druzstevnej-ulici-rusno-bura-sa-cierna-stavba-/
Na Družstevnej ulici rušno. Búra sa čierna stavba.
Exekútor realizuje rozhodnutie malackého okresného súdu, ktorý v minulom roku nariadil vypratanie nepovolenej stavby osôb a všetkých vecí, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú.
Murovaný dom je veľký asi 4 x 3 m. Pôvodne ju obývala trojčlenná rodina Václava Galbu.

28.3.12
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/pravidla-hry-na-druzstevnej/
komentar

28.3.12
http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/primator-pridelil-bunku-na-hlbokej-bez-vedomia-obyvatelov/
Mestsky urad dal kluce od unimobunky rodine bez toho aby to bolo schvalene
obisiel rozhodnutie poslancov
Ríha pise na mestsky urad a kontrolorke o presetrenie

gtkmm simple failure

Program hangs at Gtk::Main kit( argc, argv ); and in console you see only these messages:

GLib-GObject-CRITICAL **: gtype.c:2458: initialization assertion failed, use g_type_init() prior to this function


GLib-CRITICAL **: g_once_init_leave: assertion `initialization_value != 0′ failed

reason? simple! Call:

Glib::init();

on start of main. Doh!

for cycle in .bat for copying multiple dll

@echo off
SET Target=%1
SET Source=%2

ECHO Copying Spgen assemblies to bin directory…
ECHO XCOPY.EXE %Source% %Target%SharedSpgen /R /Y
XCOPY.EXE %Source% %Target%SharedSpgen /R /Y

for /r %~dp2 %%g in (*.dll) do XCOPY.EXE %%g %Target%SharedSpgen /R /Y

If ErrorLevel 1 GoTo ErrorHandler

GOTO Done
:ErrorHandler
ECHO ERRORS executing post-build steps for Spgen project
Set ErrorLevel=1
:Done

add contacts to autocomplete in outlook 2010

ja som to riesil akurat teraz. Urobil som jednak to, ze v "Contacts" kde mam v "My Contacts" zalozku "Contacts" a "Suggested Contacts" tak som skopiroval vsetky Contacts do Suggested.

A potom dalsia fajn vec je klavesa ctrl+K pri pisani mena, ctrl+k mi automaticky doplni vhodne meno

www.howtogeek.com/howto/microsoft-office/manage-your-outlook-email-address-auto-complete-list/

running MSVC 2008 Express Debug app on customer PC

 http://social.msdn.microsoft.com/forums/en-US/vcgeneral/thread/4c2bcfca-e0f0-4d27-9ad2-4cd282cc6ed0

The easiest way to do it is to copy the contents of the following folders to your program folder (the same folder you have your debug executable in)


For Visual C++ 2005:


C:program filesMicrosoft Visual Studio 8VCredistDebug_NonRedistx86


For Visual C++ 2008:


C:program filesMicrosoft Visual Studio 9.0VCredistDebug_NonRedistx86


if using the VC/MFC Feature Pack for VC++ 2008 you must also define the following two defines near the top of your stdafx.h:


#define _BIND_TO_CURRENT_MFC_VERSION 1

#define _BIND_TO_CURRENT_CRT_VERSION 1

And:
http://msdn.microsoft.com/en-us/library/aa985618.aspx