Aké aktivity ste vyvíjali na Donbase?

Marek Štýs: Pracovali sme ako na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, tak aj na území separatistických republík, Doneckej a Luhanskej. Boli sme asi jedinou mimovládnou organizáciou, ktorá tam pôsobila. Musím zdôrazniť, že to bola skutočne tá najpriamočiarejšia humanitárna pomoc po obidvoch stranách frontovej línie. Zamerali sme sa najmä na seniorov, osamelé ženy, je to veľmi chudobná oblasť, ktorá má množstvo sociálnych problémov.

Čo presne ste robili na Donbase?

Marek Štýs: Najčastejšie išlo o priamu finančnú pomoc, boli to poukážky na potraviny a aj na hygienické potreby. Opravili sme tam tisíce domov, ktoré pri ostreľovaní prišli o strechu alebo boli vypálené. Opravovali sme zničené vodovodné rozvody, čiže sme zabezpečovali pitnú vodu. A doteraz nám beží veľký projekt psychosociálnej pomoci, terapií. Miera psychických problémov je tam obrovská.

Do akej miery vám autority separatistických regiónov umožnili fungovať? Pretože z Ruska ste museli ako Putinovým režimom označení „zahraniční agenti“ odísť…

Marek Štýs: Áno, People in Need, čo je náš spoločný názov v zahraničí, je v Ruskej federácii na zozname zakázaných organizácií. Na počudovanie malo vedenie separatistických republík taký veľký záujem o potrebnú humanitárnu pomoc, že nám umožnili aktivity. Možno mali aj pocit, že organizácie z bývalého Československa sú neutrálne, v zmysle pomoci trpiacim na oboch stranách konfliktu, čo aj sme. Mali sme veľmi dobré výsledky, čo však nezabránilo tomu, že v roku 2016, po dvoch rokoch, nám odopreli akreditáciu v Donecku, odkiaľ sme museli odísť. Naopak, v Luhansku je až doteraz naša akreditácia platná. Takže uvidíme.

Čo sa pre vás zmení, keď teraz Rusko obidva separatistické regióny uznalo ako samostatné štáty?

Marek Štýs: Ozaj neviem, nemá zmysel predpovedať, čo sa bude diať. Vzhľadom na to, že ruská agresia postupuje z východu na západ, nepredpokladám, že územie týchto regiónov bude tak zasiahnuté bojmi ako povedzme Charkov, Kyjev či Cherson. Je to však chudobná oblasť.

Vidíte priestor pre vaše aktivity priamo na miestach bojov na Ukrajine?

Marek Štýs: Myslím, že nateraz nie. Situácia je v danej chvíli príliš nebezpečná, príliš neprehľadná. V tomto čase ešte vypravujeme humanitárnu pomoc z Prahy, čo sme vždy hovorili, že to je až tá posledná možnosť, kupovať niečo v cudzine a dovážať to. Niet však, žiaľ, inej cesty.