a
Počtom vojakov je to zrejme najväčšia vojna v Európe od konca druhej svetovej. Navyše ak by sa do invázie zapojila veľká časť z takmer 200-tisíc vojakov, ktorých posledné mesiace zhromaždila ruská armáda na hraniciach s Ukrajinou, mohlo by ísť o najväčší svetový konflikt od invázie USA a spojencov do Iraku v roku 2003. Vtedy sa zapojilo 175-tisíc vojakov.
Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo štvrtok 24. 2. o piatej hodine miestneho času, išla z viacerých smerov. Raketami ostreľovali vojenské ciele vo viacerých mestách Ukrajiny. Zasiahnuté bolo aj letisko pri meste Ivano-Frankivisk, ktoré sa nachádza po ceste asi 250 kilometrov od slovenských hraníc, či oblasť pri Ľvove, asi 100 kilometrov od hraníc.
Zo vzduchu aj po zemi
Rusko postupovalo podobne, ako niektorí analytici očakávali, aj keď mnohí možno neverili, že k samotnému útoku dôjde. Jedným z hlavných cieľov bolo zrejme zničiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a letectvo, aby Rusko mohlo ovládnuť nebo nad krajinou.
Ukrajina zavrela vzdušný priestor pre civilné lety a podľa portálu FlightRadar24 sa lietadlá ukrajinskému nebu vyhýbali. V roku 2014 tu proruskí rebeli zostrelili civilné lietadlo malajzijských aerolínií.
Cieľom ruských rakiet boli ukrajinské letiská, stacionárne systémy leteckej obrany, sklady či veliace strediská armády. Došlo aj k pozemnej invázii z viacerých smerov: z Ruska, z Rusmi anektovaného Krymu aj z Bieloruska, kde boli predtým umiestnené desaťtisíce ruských vojakov. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tvrdil, že bieloruskí vojaci sa do invázie nezapojili.
Práve tento smer môže byť kľúčový. Vďaka útoku z Bieloruska sa ruskej armáde otvorila cesta na Kyjev, v prípade útoku z východu je to výrazne ďalej, navyše treba prekonať rieku Dneper. Od bieloruských hraníc je to k trojmiliónovému hlavnému mestu 150 kilometrov.
Boje vo štvrtok prebiehali pri meste Černihiv neďaleko bieloruských hraníc. A hoci ukrajinské ministerstvo obrany tvrdilo, že sa Ukrajinci dobre bránia, neskôr sa objavili správy, že ruské jednotky sa pokúšali obsadiť letisko pri meste Hostomeľ, ktoré je asi 40 kilometrov od centra Kyjeva. Ukrajinci tvrdili, že tu zostrelili dve ruské helikoptéry.
Neskôr hlásili, že letisko už ovládli. Práve odtiaľto môže ísť útok na Kyjev.
Novinár Christo Grozev z Bellingcatu na Twitteri napísal, že podľa jeho zdrojov letí v smere do Kyjeva z ruského letiska Pskov 18 transportných lietadiel Il-76.
„Jediný možný cieľ by bolo obsadenie a podriadenie si Kyjeva (a dosadenie bábkovej vládu) už *dnes*. Kým sa svet pozerá a nerobí takmer nič,“ napísal na Twitteri.
Viac ako len Donbas
Aj proruskí rebeli z Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky zaútočili na viacerých miestach. Ukrajinci tvrdili, že ich odrazili pri meste Ščastie a desiatky rebelov zabili. Rebeli chcú rozšíriť hranice svojich samozvaných republík na celú Luhanskú a Doneckú oblasť, zatiaľ ovládajú len tretinu.
Cieľom ruskej invázie však nie je len Donbas.
„Prvé závery: Toto je veľká vojenská operácia, ktorá zahrňuje aj pozemnú inváziu z viacerých smerov. Jej cieľ je oveľa ambicióznejší ako len prevzatie Donbasu. Pravdepodobné sú najhoršie scenáre, ktoré zahŕňajú zmenu režimu a okupáciu,“ napísal na Twitteri ešte ráno analytik Rob Lee z King’s College London.
Zmena režimu je ruským cieľom aj podľa ukrajinskej vlády.
„Kľúčová úloha Rusov je odstrániť vedenie Ukrajiny, vytvoriť maximálnu paniku, aby nebola žiadna legitímna vláda. Potom prinesú jednu zo svojich bábok, aby prijala pakt o bilaterálnych vzťahoch s Ruskom,“ povedal podľa Ukrajinskej pravdy poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychailo Podoliak.
Otázkou je, či a ako rýchlo sa to Rusom môže podariť. Ešte doobeda sa oficiálne ukrajinské úrady snažili vzbudzovať pocit, že sa im darí odrážať útok ruskej armády. Podľa Podoliaka ukrajinská armáda bojovala vo štvrtok prakticky po celej hranici s Ruskom vrátane regiónov Charkov, Cherson, Odesa, Suma aj pri vojenskom letisku pri Kyjeve. Vyzeralo to, že najviac postúpila pri meste Cherson neďaleko Krymu.
Naopak, nepotvrdili sa ranné správy, že ruskí vojaci sa vylodili pri Odese a Mariupole, čo sú dva najdôležitejšie ukrajinské prístavy.
„Myslím si, že správy o vylodení v Odese a Mariupole boli súčasťou ruského psychologického útoku s cieľom vytvoriť dojem, že ruské jednotky sú všade a mohutne postupujú vpred – ako video ‚s tisíckami parašutistov‘, ktorí pristáli pri Charkove. Chcú, aby sa Ukrajina triasla,“ napísal na Twitteri nemecký analytik Sergej Sumlenny.
Môže to súvisieť aj s tým, že Rusi nespustili najsilnejšie možné kyberútoky na krajinu.
„Jedna vec stojí za povšimnutie. Nezdá sa, že by Rusko maximálne zapojilo elektronické zbrane a svoje kyberschopnosti. Myslím si, že sa to zmení, ale môže to byť aj cielené rozhodnutie, aby Ukrajinci videli správy a výsledky útokov,“ napísal analytik Rob Lee.
Lepšie pripravená ako v roku 2014
Ukrajinská armáda je lepšie pripravená na vojnu ako v roku 2014, keď v podstate bez výstrelu Rusi (aj keď vtedy sa tvárili, že s tým nič nemajú spoločné), obsadili polostrov Krym a nimi podporovaní rebeli časti Donbasu. Napriek tomu je vo vybavení oboch armád veľký rozdiel.
Najväčší je asi vo vzduchu. Podľa New York Times má ukrajinské letectvo len asi 200 strojov, čo je menej ako počet stíhačiek, ktoré rozmiestnilo Rusko v okolí jej hraníc. Rusko má lepšiu a modernejšiu výzbroj, aj keď kvalita tej ukrajinskej sa zlepšila po tom, čo dostala protitankové strely Javelin od Američanov či Estóncov, protiletecké strely Stinger od Lotyšov či Litovcov alebo protitankové zbrane s kratším dosahom od Britov.
Počet síl
V okolí ukrajinských hraníc však pred inváziou bolo rozmiestnených podľa britských zdrojov 169 až 190-tisíc ruských vojakov, čo je 60 percent všetkých ruských pozemných síl.
Podľa Guardianu má Ukrajina 126-tisíc príslušníkov regulárnej armády, no mobilizovala už vyše 36-tisíc rezervistov. Britský denník píše, že asi 300-tisíc ďalších ľudí má skúsenosti z predchádzajúcich bojov, aj keď nebolo jasné, koľko sa pridá k obrane vlasti teraz.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že zbraň dostane každý, kto sa bude chcieť pridať. Stačí ukázať iba ukrajinský pas. Parlament v krajine schválil vojnový stav.
„Ukrajina prechádza do plne obranného módu,“ povedal minister obrany Oleksij Reznikov.
Ukrajina hlásila, že zneškodnila niekoľko lietadiel, vrtuľníkov aj tankov. Rusi tvrdili, že do tretej zneškodnili 74 pozemných zariadení ukrajinskej vojenskej infraštruktúry, zostrelili jednu bojovú helikoptéru a štyri ozbrojené drony.
Aj civilisti
Došlo aj k stratám na životoch vrátane civilistov, no nebolo jasné presné číslo. O tretej popoludní ukrajinské úrady tvrdili, že štyria ľudia zahynuli a desiati boli zranení po tom, čo ruské bombardovanie zasiahlo nemocnicu v meste Vulhdar v Doneckom regióne. Medzi zranenými boli aj šiesti lekári.
Dovtedy Rusi vykonali 203 útokov po celej krajine. Jedno dieťa podľa ukrajinských zdrojov zahynulo aj po zásahu panelového domu v meste Čuhuiv pri Charkove.
Podľa analytika Roba Leeho malo Rusko motiváciu postupovať tak rýchlo, ako sa len dá.
„Rusko má veľmi efektívne vzdušné, námorné a pozemné palebné možnosti, chýbajú im však veľké zásoby presne riadenej munície, čo je dôvod, prečo k pozemnej ofenzíve došlo skoro po prvom ostreľovaní,“ napísal na Twitteri.´
Kľúčové bude, či Rusko ovládne vzduch a či sa ukrajinský štát nerozloží, hovorí vojenský analytik Bednár
Podľa Vladimíra Bednára zrejme ruský prezident nepočíta s tým, že by sa mu podarilo ovládnuť celú Ukrajinu. Bude sa skôr snažiť pripojiť k separatistickým republikám ďalšie územia.
Má Ukrajina šancu sa ubrániť?
Na to sa ma dnes, prirodzene, pýtajú všetci novinári. Odpoveď hľadám v ozbrojených konfliktoch, ktoré Rusko viedlo v posledných rokoch, teda zvlášť v gruzínskej vojne z roku 2008 a v obsadení Krymu z roku 2014. V Gruzínsku si prezident Putin trúfol zaútočiť, pretože mal masívnu vojenskú prevahu, pri Kryme zase útočili, pretože sa spoliehali na masívnu podporu domáceho obyvateľstva, ktorá by paralyzovala prípadný odpor.
A aké závery z toho plynú pre Ukrajinu?
Myslím si, že v prípade Ukrajiny nemôže Moskva čakať masívnu podporu domáceho obyvateľstva. Zároveň Rusko nedisponuje ani takou masívnou prevahou, akú malo pri gruzínskej vojne, a to ani za predpokladu, že sa k útoku pripojí aj Bielorusko. Z toho usudzujem, že Putin zrejme nepočíta s tým, že by obsadil celú Ukrajinu a ešte by ju dokázal aj dlhodobo okupovať.
Nie je povrchné pozerať sa len na počty vojakov? Rusi zaútočili na ukrajinské letiská a protivzdušnú obranu. Ak získajú kontrolu nad vzdušným priestorom, tak pozemné jednotky nebudú mať veľké šance, a to bez ohľadu na ich počet.
To je dobrý postreh a pozrime sa znovu na konflikty z nedávnej minulosti. Ani v Gruzínsku sa Rusom nepodarilo získať úplnú vzdušnú nadvládu, a to napriek tomu, že Gruzínci mali oveľa slabšie letectvo i protivzdušnú obranu, než má Ukrajina. Gruzínci napríklad nedisponovali žiadnymi nadzvukovými stíhačkami. Samozrejme, Rusko sa snažilo z tejto situácie poučiť a urobilo reformu ozbrojených síl, ktorá mala tieto nedostatky do budúcna odstrániť. Ani Ukrajina však nesedela so založenými rukami a pripravovala sa na tento typ konfliktu. V každom prípade rozhodujúce momentálne bude, či sa Rusku podarí získať úplnú dominanciu vo vzdušnom priestore.
Akú má Ukrajina protivzdušnú obranu? Je známe, že sa jej nepodarilo získať najmodernejšie protivzdušné systémy Patriot.
Ukrajinské sily majú množstvo systémov, ktoré zdedili ešte z výzbroje sovietskej armády a ktoré sa snažili modernizovať. Ide napríklad o systémy S-300, ktoré poznáme aj zo slovenských ozbrojených síl, a potom o systémy BUK, ktoré sa u nás stali známe zvlášť po tom, ako nimi ruské jednotky zostrelili malajzijský boeing nad východnou Ukrajinou. Okrem toho majú desiatky systémov Tunguska a Shilka, čo sú radarom navádzané rakety a protiletecké kanóny, určené na ničenie cieľov na krátke vzdialenosti do troch až desiatich kilometrov.
Rusko začalo svoju operáciu masívnym bombardovaním, nemôžu byť tieto systémy momentálne už zničené?
Ak si zoberieme dostupné informácie, tak Rusko sa pri svojich útokoch zameralo na niektoré letiská, napríklad na leteckú základňu v meste Ivano-Frankivsk, ktorá je pomerne blízko slovenským hraniciam. To je domovská základňa ukrajinských nadzvukových stíhačiek MiG-29. Z toho zároveň vyplýva, že Rusko napadlo primárne stacionárne ciele.
Keďže sa však Ukrajina na vojnu pripravovala, tak predpokladám, že svoje protiletecké systémy nenechala na stacionárnych základniach, ale rozmiestnila ich v teréne. Presne to sme videli aj počas gruzínskej vojny. Aj tam Rusi zaútočili na stacionárne základne, ale mobilné protiletecké systémy sa im všetky zničiť nepodarilo, preto ani nezískali stopercentnú vzdušnú nadvládu.
V súčasnosti už vidíme, že sa začala aj pozemná operácia: akú očakávate taktiku na ukrajinskej strane? Stiahnu sa z pohraničných území, aby bránili napríklad územie okolo Kyjeva?
Skutočne vidíme, že pozemná operácia sa začala, a to v rôznych smeroch. Pri gruzínskej vojne použili Rusi aj námorné výsadky, ktoré obsadili body v tamojších separatistických republikách. Teraz by sa táto situácia mohla opakovať a ruská námorná pechota možno už zaútočila napríklad aj na mestá na juhozápade, ako je Odesa. Ja očakávam, že odpoveďou bude mobilná obrana. Ukrajinci sa touto taktikou budú snažiť spôsobiť Rusku čo najväčšie straty, aby samo útočné operácie ukončilo, pretože jeho straty začnú byť neúnosné.
Čo znamená mobilná obrana?
Predstavte si človeka, ktorý krok po kroku ustupuje dozadu. Takže máte brigádu, ktorú tvoria štyri prápory. Dva prápory necháte vpredu, aby čakali na útočníka. Keď sa útočník priblíži, navedú na neho delostrelectvo, prípadne letecké útoky, aby mu spôsobili čo najviac strát. Ak sa však Rusi dostanú až na dostrel k týmto predným práporom, tie sa stiahnu a obranu prevezmú zadné prápory, ktoré sa medzitým už rozostavili. A takýmto spôsobom budú krok po kroku ustupovať.
Ako ďaleko môžu takto ustúpiť? Akú časť územia môže Rusko obsadiť?
Z môjho pohľadu asi najpravdepodobnejší scenár je, že dobyje východnú časť, prihraničné oblasti na severe a časť pobrežia. Tým si Rusko vytvorí pozíciu, aby požadovalo demilitarizáciu týchto území a zároveň, aby východné regióny pripojilo k separatistickým územiam na Donbase.
Má Ukrajina k účinnej obrane dostatočnú výzbroj, zásoby a odhodlanie?
Aké má zásoby, o tom môžeme len špekulovať. Výzbroj ukrajinských pozemných síl je tvorená zbraňami a technikou, ktorá pochádza ešte zo sovietskej armády a ktorú sa snažili viac či menej modernizovať. Ukrajinská armáda disponuje klasickými tankmi T-64, ktoré sa vyrábali na Ukrajine, a aj tankmi T-72. Okrem toho majú bojové vozidlá pechoty BVP I, BVP II a málo BVP III.
A Rusko?
Rusko disponuje aj výzbrojou z 21. storočia, avšak nie v dostatočnej miere. Do bojov teda musí takisto nasadiť modernizovanú sovietsku výzbroj, napríklad tanky T-72 vo verzii B3. V tomto smere tá technická prevaha Ruska nie je až taká ohromujúca.
Vozidlá BVP sú predsa v moderných bojoch skoro nepoužiteľné. Pri konflikte na Donbase v rokoch 2014 a 2015 sa v nich vojaci báli jazdiť, pretože majú minimálnu ochranu proti mínam a protitankovým strelám.
To je pravda, ale na Donbase sa bojovalo na línii dotyku, ktorému sa Ukrajinci v súčasnosti zrejme budú chcieť vyhnúť – práve na základe skúsenosti z minulých rokov. Keď si zoberieme známu bitku o železničný uzol Debaľceve zo začiatku roku 2015: tam síce separatisti podporovaní Rusmi vytlačili ukrajinské jednotky, ale za cenu oveľa vyšších strát, než mala Ukrajina. Presne o takúto taktiku sa podľa mňa teraz Ukrajinci budú pokúšať. Napokon, veliteľom ukrajinských pozemných síl je generál, ktorý velil jednotkám práve pri Debaľceve.
A čo odhodlanie? Budú ho Ukrajinci mať?
Kvantifikovať odhodlanie nevieme – a to je teraz tá hlavná otázka. Môže dôjsť k tomu, že vinou ľudského faktora Ukrajina ako štát skolabuje a obrana sa úplne rozpadne. V taktom prípade môžeme očakávať ruské jednotky až na slovenských hraniciach. Zatiaľ to však na tento scenár nevyzerá