Archív značiek: ekonomika

Severske staty a odvratena tvar

http://ekonomika.etrend.sk/svet/ze-dokonali-skandinavci-severske-staty-maju-aj-odvratenu-tvar.html


Švédske domácnosti sú extrémne zadlžené – rovnako ako dánske a nórske. Centrálnu banku trápi dilemu – či riešiť defláciu, na ktorú poukazuje index spotrebiteľských cien, alebo čeliť realitnej bubline. Hypotekárny trh a jeho ceny rastú do závratných výšok najmä vo väčších mestách – dôvodom sú noví prisťahovalci, ktorí zvyšujú dopyt a dostupné úrokové sadzby na hypotékach, ktoré umožnili Švédom brať si od roku 1995 stále väčšie a väčšie úvery.

MMF varoval, že spľasnutie bubliny by mohlo mať regionálne následky v celej Škandinávii: „Náhly a značný pokles švédskych cien nehnuteľností môže mať dominový účinok na spotrebu a nezamestnanosť, s negatívnymi dopadmi na banky prostredníctvom nesplácaných úverov a finančných nákladov.“

Z diskusie:
Vsetci co v Skandinavii zili alebo ziju sa na tejto knihe pobavia. Je prijemne sarkasticka a pritom presna. Pretoze ak clovek pride do Norska ci Svedska na ryby, do Finska na hokej ci do Danska na koncert, tak sa mu tieto krajiny budu zdat dokonale. Finsko je naozaj dost nudna krajina, navyse s nie prilis architektonicky pritazlivymi mestami (Norsko je na tom podobne, ale je to vec vkusu). Naopak samotna Kodan ma niekolko peknych stavieb a Stockholm su „Benatky Severu“. V Norsku je velmi lacna elektrina, vyrabana vylucne v hydroelektrarnach a domacnosti za vodu neplatia (vodne, stocne? WTF?)
O lahostajnosti, ci introvertnosti, to plati najma vo velkych mestach Skandinavie, cim viac ide clovek na sever, tym su ludia druznejsi a srdecnejsi. Ale to plati asi vsade v Europe, ze anonymita velkomesta robi z ludi introvertov, ktori neustale „slajduju“ po obrazovkach svojich „chytronov“. Menej pracovnych hodin tyzdenne maju rovnako ako v Nemecku na svedomi skratene pracovne uvazky. Realitny trh je prevazne ovplyvnovany mnozstvom pristahovalcom. Ergo chcete byvat v dobrej stvrti, s dobrou dopravnou dostupnostou, skolkami, atd? Tak si priplatite aj za to, aby vase deti nechodili do triedy s Hasanmi, Ahmedmi, a podobne. Tym, ze je v Skandinavii (okrem Finska) vysoky podiel pristahovalcov (Malmo 30%, Oslo 25%,…) tak vznikaju stvrte, kde najdete etnickych Skandinavcov len zriedka a povacsinou ide o nizsie prijmove skupiny obyvatelstva.
Skandinavci vseobecne nevedia pit alkohol. V sobotu a nedelu nad ranom sa ludia povaluju po zemi v podnikoch opiti na mol. Cez tyzden vsak nepiju a nikdy nepiju pred detmi. Samozrejme, ze alkohol sa predava (okrem piva) len v specializovanych predajniach a vybehnut si na benzinku kupit sixpack, ako sme to robievali na Drzube, je neuskutocnitelne:)

Ano specialne zdravotnictvo je bezplatne, ale u zubara platite plnu cenu a u obvodaka tiez platite. A kedze vsetko co je zdarma pritahuje ludi, tak su cakacie doby v statnych zariadeniach velke (rovnako ako u nas) a preto si vacsina priplati za okamzite riesenia v sukromnych zariadeniach. Musim podotknut, ze Skandinavci su uvedomeli ohladom preventivnych prehliadok.

Perfektna je platba kartou – vsade. Ano aj v kostole (raz mala znameho dcera krst). U lekara, v taxiku, pokuty fizlom, v buse, vo vlaku, samoobsluzne benzinky, na mnohych miestach uz cash ani nezoberu a ludia cash pri sebe nemaju, co svojim sposobom potlaca korupciu formou: „pan doktor keby ste sa neurazili tuto obalocku“…

Doteraz som neprisiel na to, preco sa prave Dansko stalo kulturnou a kulinarskou jednotkou Skandinavie. Ked by som to skor cakal vo Svedsku. Na lodnej linke Oslo-Kodan je napisane – Oslo nature, Copenhagen culture. Tallink expres – Helsinki -Tallin. OMG, nikdy neviem, ci ludia okolo mna zvracaju z burky na mori alebo z alkoholu (zrejme oboje). Vlaky v Skandinavii? Pomale, spinave. Slovenske IC je oproti nim na vyssej urovni.

Neda mi nespomenut baby. Zvacsa obalene viac ci menej tukom, ale tvarikcy maju pekne, okruhle. A svedcina z ust blondatej Caroline ci Ingrid ma svoje caro.
Hej då:)