Koncept prvého a druhého Izraela poukazuje na jednu z deliacich línií izraelskej židovskej populácie. Veľmi zjednodušujúco, ale na potreby tohto textu postačujúco sa dá povedať, že prvý Izrael je liberálny, sekulárny, svoju vzdelanosť odvádza od osvietenstva a v zásade má vyšší životný štandard. Platí však pomerne vysoké dane, počíta sa s jeho solidaritou, posiela svojich synov a dcéry do armády a zostáva do stredného veku v záložnej službe.

Druhý Izrael je pobožný, chudobnejší, menej tolerantný, viac uzavretý, s mentalitou geta a strachu zo všetkého nežidovského, sekulárneho a liberálneho. K svojim politickým zástupcom je lojálny, vidí v nich záruku, že sa nič nezmení a že bude o neho postarané. Pobožné politické strany túto lojalitu odplácajú tak, že sa naozaj bijú za agendu svojich ľudí, hoci to aj štát stojí obrovské peniaze.