Karol Sudor

„Ešte takto vyhodíš jedného či dvoch a nebude nám to mať kto spraviť. Tu nie sme v Bratislave,“ povedala mi manželka po tom, čo som poslal preč ďalšieho elektrikára.

Vtedy som si myslel, že preháňa. Dnes viem, že to bola jedna z najpresnejších sociologických analýz regiónu, aké som počas života na dedine počul.

Keď som sa pred desiatimi rokmi sťahoval z Bratislavy na juh stredného Slovenska, konkrétne k Veľkému Krtíšu, myslel som si, že mením najmä adresu. Že odchádzam z hurhaja do ticha, z anonymity do priestoru, kde sa ľudia bezdôvodne zdravia, z rýchleho rytmu do pomalšieho. Lenže postupne mi začalo dochádzať, že sa nezmenilo iba prostredie. Ono začalo meniť mňa.