Požiar Domu odborov bol výsledkom stupňujúceho sa násilia a pouličných bitiek v meste Odesa medzi pro-ukrajinskými aktivistami za ukrajinskú jednotu a pro-ruskými aktivistami za federáciu. Súčasťou ukrajinskej strany boli futbaloví fanúšikovia, vrátane tzv. „ultras” a členov Pravého sektora, protestného hnutia ultranacionalistických skupín v Ukrajine. Obe strany konfliktu sa správali násilne. Konflikt vedúci k požiaru spustil útok pro-ruských aktivistov na pochod ukrajinských aktivistov. Požiar sa začal zrejme v dôsledku hádzania molotovových kokteilov, ktoré používali obe strany konfliktu. Kvôli tejto skutočnosti nie je možné určiť, ktorá strana oheň založila. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Konflikt vedúci k požiaru v Dome odborov v Odese sa udial 2. mája 2014. Pri úvodnom konflikte zomrelo 6 ľudí, v dôsledku požiaru zahynulo 42 ľudí. V tomto období v krajine prebiehala revolúcia, ktorá viedla k zmene vlády a skončila sa anexiou Krymu Ruskom a pretrvávajúcou vojnou na juhovýchode Ukrajiny.

Skupina „2. máj“, skladajúca sa z 13 miestnych expertov (novinárov, bývalých policajtov a iných), prešetrila dostupné video materiály, forenzné správy, aby sa pokúsila zrekonštruovať udalosti vedúce k požiaru. Po skončení vyšetrovania skupina 2. máj vydala film, ktorý udalosti v Odese rekonštruuje. 

Skupina 2. máj, spolu s UNHR a Radou Európy (.pdf, s. 12) zhodne tvrdia, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom pro-ruských aktivistov na pokojný pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (.pdf, s. 7).  

Konflikt medzi dvoma skupinami vypukol v centre mesta, trval niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane, zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli pro-ruskí aktivisti a dvaja pro-ukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt pripravení dopredu, čo potvrdzuje aj monitorovacia správa OHCHR (pdf., s. 9). Účastníci oboch strán mali na sebe masky, prilby, niektorí boli aj ozbrojení.  

Viaceré zdroje vyvracajú informácie o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich zaživa. Túto verziu vyvracia napríklad Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA). Monitorovacia správa OHCHR z júna 2014 uvádza, že časť pro-ruských aktivistov utiekla z miesta, kde sa konflikt začal, do nákupného centra, prenasledovaná pro-ukrajinskými aktivistami. Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov, odkedy sa začala revolúcia v krajine. Následne sa pro-ruskí oponenti schovali v blízkej budove Odborov a obe skupiny po sebe začali hádzať zápalné fľaše. Správa OHCHR z júna 2014 taktiež pripisuje požiar obom skupinám konfliktu, nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu (.pdf, s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by bol požiar vopred plánovaný, ani o použití toxických látok (.pdf, s. 31).

Výrok je založený na informovaní zo strany Ruska. Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách je udalosť opisovaná ako „fašistický masaker“. Nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z pro-ukrajinskej strany.   

Zdroje sa zhodujú (CoE (s. 12), KHPG), že hlavná chyba bola na strane policajných a hasičských zložiek; na tento faktor sa zameralo aj vyšetrovanie súdu. Monitorovacia správa OHCHR (.pdf, s. 5) upozornila na niekoľko nejasností, predovšetkým prečo obe zložky nereagovali adekvátne alebo reagovali príliš pomaly. Podľa skupiny 2. máj informácie naznačujú, že Štátna správa pre mimoriadne situácie, ktorá bola zodpovedná za hasenie požiaru, nesprávne vyhodnotila situáciu a hasiči nedokázali zabrániť úmrtiam v dôsledku plameňov a vdýchnutia dymu. Hasičský zbor, ktorého základňa je vzdialená 650 metrov od Domu Odborov, prišiel 45 minút po prijatí prvého telefónátu o požiari (.pdf, s. 10). 

Na základe skúmania dostupných materiálov Skupina 2. máj konštatovala, že polícia mala dostatok času vytvoriť na námestí Kulikovo pole policajný kordón a zabrániť eskalácii konfliktu, ale nestalo sa tak.