Daryl Davis je černošský profesionálny hudobník, ktorý svoj život zasvätil dialógu s neonacistami a členmi rasistickej organizácie Ku Klux Klan. Doposiaľ sa mu podarilo presvedčiť okolo dvesto členov, aby z hnutia vystúpili. Klavirista sa podelil o svoje tipy a skúsenosti, ako viesť náročnú komunikáciu počas online diskusie, ktorú organizoval Sokratov inštitút spoločne s Veľvyslanectvom USA na Slovensku.
Počas svojej viac ako tridsaťročnej praxe s vyhrotenými diskusiami sa Daryl postupne naučil ovládať svoje emócie. Uvedomil si, že všetko čím ho chcú jeho protivníci uraziť sa ho nemôže dotknúť, pretože, tak ako on nepozná ich, ani oni nepoznajú jeho. Začal sa ich preto pýtať: „Ako ma môžete nenávidieť, keď ma nepoznáte?“
Daryl Davis je hudobník, ktorý svoj život zasvätil dialógu s neonacistami a členmi rasistickej organizácie Ku Klux Klan. FOTO – Archív Daryl Davis
Päť hodnôt pre ľahšiu konverzáciu
Daryl priznáva, že ak nás kritizuje niekto, kto nás dobre pozná ako napríklad člen rodiny, tak kritiku máme, samozrejme, zvážiť a zamyslieť sa nad ňou. No pokiaľ ide o cudzieho človeka, ktorý na nás vidí len farbu pleti, alebo naše vierovyznanie a na základe toho chce určovať, kto sme, tak to nie je správne. Preto je podľa Daryla potrebné učiť ľudí, aby vedeli kto sú predtým, ako sa postavia v diskusii pred protivníka.
FOTO – Archív Daryl Davis
„Počas cestovania po svete som stretol množstvo ľudí z rôznych krajín,” hovorí Daryl. Aj keď sa medzi sebou líšili rozdielnou rečou či výzorom, Daryl vedel, že všetci sú ľudskými bytosťami, ktoré chcú byť: 1. ľúbené, 2. rešpektované, 3. vypočuté a 4. chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo férovo. „Toto všetko chcú pre svoju rodinu rovnako, ako aj my chceme to isté pre našu rodinu,“ hovorí Daryl o piatom princípe.
Stačí sa držať týchto piatich základných hodnôt a hudobník garantuje, že vedenie dialógu s názorovým oponentom bude ľahšie a omnoho pozitívnejšie. Princípy sú podľa neho univerzálne a fungujú na všetkých, napríklad aj na odporcov očkovania.
Ako sa pripraviť?
Pred diskusiou s človekom, s ktorým nesúhlasíme, sa je potrebné pripraviť. Kľúčom kvalitnej prípravy sú podľa Daryla práve informácie a vzdelanie. Dôležitou časťou je aj empatia. „Zistite si background svojho oponenta, jeho pozíciu a skúste sa do nej vcítiť. Ako by ste sa cítili, keby sa to týkalo vás? Vžite sa do jeho kože,“ hovorí.
Okrem empatie má svoje miesto pri diskutovaní aj autentickosť, transparentnosť, úprimnosť, pravdivosť a dôveryhodnosť. „Máte len jednu príležitosť spraviť dobrý prvý dojem. Takže musíte hovoriť pravdu, pretože keď vás ten človek pristihne, že klamete, tak všetko ostatné bude pre neho, pre ňu klamstvom.“
Jedným z hlavných spomínaných princípov, ako viesť pozitívnejšiu a jednoduchšiu komunikáciu je vypočutie oponenta. „Keď ich vypočujete, tak budú k vám prejavovať viac rešpektu a dovolia vám povedať to, čo chcete vy. Neexistuje, aby ste niekoho presvedčili o niečom bez toho, aby ste mu dovolili prehovoriť k vám. Musí to byť vzájomné,“ vysvetľuje.
Daryl verí, že premeškanie príležitosti konverzácie je premeškanie príležitosti pre riešenie konfliktov. „Keď sa dvaja nepriatelia rozprávajú, tak nebojujú, ale rozprávajú sa. Možno zvýšia hlas, alebo sa hádajú, no to je v poriadku.“
Diskusia s lídrom Ku Klux Klanu
Daryl svoje princípy už uplatnil veľakrát, no spomína si špeciálne na jednu debatu, v ktorej sa postavil voči vtedajšiemu lídrovi Ku Klux Klanu. Vopred si o ňom zistil, že sotva ukončil stredoškolské vzdelanie. Taktiež zistil, že jeho oponent verí, že černosi nie sú veľmi inteligentní a že si nezaslúžia vyššie postavenie v spoločnosti.
Hneď, ako Daryl vstúpil do miestnosti, si všimol, že jeho oponent si automaticky vybudoval pred sebou imaginárnu bariéru. Hudobník si najprv oponenta vypočul, a potom sa ho opýtal, ako ho môže nenávidieť, keď ho ani nepozná. Líder Ku Klux Klanu mu na to odpovedal, že černosi sú propagáciou zločinu a že sa má pozrieť do väzenia, v ktorom je uväznených viac čiernych ako bielych ľudí. „To, čo povedal, bola stopercentná pravda, ktorá sa týka našej krajiny. Potvrdzujú to dáta a aj štatistiky. No už sa nepozeral na dôvody, prečo to tak je,“ vysvetľuje Daryl.
Síce Daryl tie dôvody poznal, jeho oponent ich vôbec nebral do úvahy. Ako príklad slúži americký právny systém, ktorý má podľa Daryla ďaleko od dokonalosti. „Tiež mi povedal, že černosi sú leniví a že nechcú pracovať. Dodal, že sa rodíme s menšími mozgami a tým pádom máme nižšie IQ, preto černošské deti dosahujú horšie výsledky v školách,” popisuje hudobník. „To, že černošskí žiaci vykazujú nižšie výsledky ako bieli žiaci je všeobecným faktom, no opäť nebral do úvahy to, čo je za tým.“
Dôvodom pre horšie študijné výsledky Afroameričanov sú často mestské školy, ktoré navštevuje väčšina žiakov tmavej pleti v USA, a ktoré sú vo všeobecnosti navštevované deťmi zo sociálne slabších rodín. Daryl tvrdí, že v týchto školách nemajú také zariadenia, učebnice či vysoko kvalifikovaných učiteľov. Taktiež zdôrazňuje, že tak, ako žiaci tmavej pleti vykazujú nižšie výsledky, tak aj bieli žiaci vykazujú rovnaké, keď nie nižšie, výsledky, ak študujú na týchto školách. „Naopak černošskí žiaci, ktorí chodia do lepších škôl na predmestí dosahujú lepšie výsledky. Takže to nemá nič spoločné s farbou pleti, či s veľkosťou mozgu,“ objasňuje Daryl.
Aj keď na stretnutí v moteli ho jeho oponent zasypal urážlivými slovnými útokmi, Daryl uplatnil svoj druhý a tretí princíp – rešpektoval jeho názory a vypočul ich. Vedel, že sa nemôže nahnevať alebo začať kričať, pretože ak by to urobil, tak by ho jeho oponent prestal počúvať. „Povedal som mu, že počujem, čo hovorí. Následne som mu vysvetlil, aké sú dôvody jeho tvrdení. Vedel som, že nemá vysokú školu, ale nepovedal som mu to štýlom: ‚Ja mám vysokú školu a ty nie.‘ Akonáhle by som to urobil, tak by si opäť postavil svoju bariéru a zapchal si uši.“
Daryl s ríšskym čarodejom klanu Francom Anconom. FOTO – Archív Daryl Davis
Namiesto toho mu Daryl povedal, že na strednej škole sa mu podarilo dosiahnuť dobré výsledky, a preto mohol ísť na vysokú školu. Získal titul a nemá žiadny zápis v registri trestov. „Svoj názor nezmenil okamžite. No večer sa nad tým možno zamyslel, ako to robíme všetci, keď sa večer zamýšľame nad tým, čo sme cez deň zažili. Uvedomoval si, že zažil trojhodinový rozhovor s černochom, s ktorým nebojoval. Jasné, že sme nesúhlasili, ale nebojovali sme a nekričali sme na seba. V jeho hlave nastal boj, pretože vedel, že to, čo som mu povedal, bola pravda. Nemohol uveriť, že černoch mal pravdu. Takže sa mohol rozhodnúť, či prijme pravdu, alebo bude naďalej žiť v klamstve,“ vysvetľuje Daryl.
Nevedomosť nie je hlúposť
Podľa Daryla neznamená byť ignorantom to isté, ako byť hlúpym človekom. Rozdiel vidí práve v tom, že ignorant robí nesprávne rozhodnutia, pretože nemá správne informácie na robenie správnych rozhodnutí. Za hlúpych ľudí považuje tých, ktorí majú fakty, ale aj napriek tomu robia zlé rozhodnutia. „Liekom na ignoranciu je vzdelávanie. Žiaľbohu, neexistuje žiaden liek na hlúposť.“
Väčšina Darylových oponentov neverí mainstreamovým médiám, no hudobník jasne hovorí o tom, že fakty sú fakty. „Tak ako platí pravidlo 2+2=4 vo Washington DC, tak takisto to platí aj v Bratislave. Nemá to nič s mainstreamovými médiami. Fakty si môžu overiť, kde len chcú. Nechajte ich nájsť si ich sami. Keď ich nájdu, sami musia učiniť rozhodnutie, čomu budú veriť.“
Viesť debaty pritom môže podľa Daryla každý. Nie je na to potrebné mať špeciálne schopnosti či tituly. „Keď si môžem ja ako hudobník sadnúť, rozprávať sa s neonacistami a ľuďmi z Ku Klux Klanu a vidieť, že niektorí opúšťajú svoju organizáciu, pretože jej ďalej neveria, tak to môže robiť ktokoľvek.“
No pripomína, že je dôležité sa na rozhovor vopred pripraviť, naštudovať si všetko o oponentovi a tiež naučiť sa, ako udržať svoje emócie. „Budete počuť veľa urážok, no ako vás môžu uraziť, keď vás nepoznajú? Nesnažte sa ich zmeniť, snažte sa im ukázať, kto ste,“ dodáva.