NATO je v stave mozgovej smrti, povedal pred dvoma rokmi o Severoatlantickej aliancii francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Problém videl v nedostatku koordinácie medzi Európou a Spojenými štátmi, ale aj v odťažitom prístupe vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa k aliancii.

Dnes je situácia výrazne odlišná. NATO uvádza svoje sily do pohotovosti, na východ Európy vysiela ďalšie lode aj lietadlá a spojenci zatiaľ zásobujú Kyjev vojenskou pomocou.
Jednoznačný postoj vzišiel aj online rokovania NATO a európskych lídrov s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Sme jednotní a tak budeme postupovať aj voči Moskve, znie výsledný odkaz spoločného rokovania.

Aliancia tak reaguje na stupňujúce sa napätie na rusko-ukrajinských hraniciach, na ktorých Moskva už tretí mesiac hromadí desaťtisíce vojakov, stovky tankov a ťažkej vojenskej techniky.
Hoci Ukrajina nie je členom aliancie, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Kyjev opakovane uistil, že aliancia za ním stojí.
„Putin vzkriesil NATO,“ hodnotí magazín Politico aktuálny vývoj v článku s familiárnym titulkom: Dobrá práca, Voloďa!
„Čokoľvek sa (ruský prezident Vladimir) Putin nakoniec rozhodne urobiť s Ukrajinou, ak bolo jeho cieľom oslabiť západnú alianciu, nepochybne si strelil množstvo vlastných gólov,“ dodáva Politico.

Odborník na východnú Európu Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku uvádza, že Severoatlantická aliancia ešte koncom roku 2019 skutočne vyvolávala dojem, že hibernuje.
„Emmanuel Macron mal v novembri 2019 do istej miery pravdu. Zdalo sa, že NATO je organizácia bez agendy,“ hodnotí pre SME Duleba, ktorý pôsobí ako profesor politológie na Prešovskej univerzite.
„Rusko však túto agendu vytvorilo a tým ukázalo, že NATO je funkčná organizácia, v rámci ktorej sa spojenci vedia dohodnúť.“
Duleba však zdôrazňuje, že by bolo skratkovité považovať súčasnú situáciu za výsledok akýchsi „vlastných gólov“ Kremľa, o ktorých píše Politico.
Keď Rusko začalo hromadiť vojská na ukrajinských hraniciach, podľa odborníka reagovalo na sled udalostí, ktoré Moskvu znepokojili.
Prvým znepokojením bolo zistenie, že rokovania v rámci Normandského formátu sa pre Moskvu nevyvíjajú žiadaným smerom.

Normandský formát vznikol v roku 2014 a zahŕňa štyri krajiny – Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajinu. Opakovane spolu rokovali o tom, aký štatút by mali mať okupované oblasti Ukrajiny, teda separatistická Luhanská a Donecká republika.

„Nemecká a francúzska diplomacia sa čoraz viac stotožňovali s ukrajinským stanoviskom, teda že v oblastiach by malo dôjsť k riadnym a nesfalšovaným voľbám. A až s legitímnymi lídrami, ktorí vzídu z týchto volieb, Kyjev vyrokuje postavenie a štatút týchto oblastí,“ vysvetľuje Duleba. Takýto vývoj rokovaní bol pre Kremeľ neprijateľný.
Na čele separatistických republík aktuálne stoja samozvaní lídri, v Doneckej ľudovej republike je to Denis Pušilin a v Luhanskej ľudovej republike zasa Leonid Pasečnik.
Ich napojenie na Kremeľ dokazuje aj skutočnosť, že len nedávno si na slávnostnom ceremoniáli v Moskve oficiálne prebrali stranícke preukazy na vstup do Jednotného Ruska. Ide o vládnucu stranu, ktorú v minulosti viedol priamo Putin, dnes je jej šéfom expremiér a exprezident Dmitrij Medvedev.

Vývoj rokovaní Normandského formátu však bol podľa Dulebu iba jednou z príčin, pre ktoré sa Rusko rozhodlo vyslať vojakov a tanky k ukrajinským hraniciam.
„Ukrajina zároveň veľmi jednoznačne sformulovala dôležitú dilemu pre Západ. Američanom a Britom pripomenula, ako ju v roku 1994 prinútili, aby sa vzdala svojich jadrových zbraní a hlavice odovzdala Rusku ako nástupníckemu štátu Sovietskeho zväzu,“ pripomína Duleba dohodu spred 28 rokov.
Súvisiaci článok Čo sa stane, keď sa bude bojovať okolo Kyjeva? Vláda sa pripravuje aj na utečencov Čítajte
Do histórie vstúpila pod názvom Budapeštianske memorandum. V maďarskom hlavnom meste túto dohodu podpísali ukrajinský prezident Leonid Kučma, ruský prezident Boris Jeľcin, americký prezident Bill Clinton a britský premiér John Major.
Výmenou za to, že sa Kyjev vzdal jadrových zbraní, dostal od signatárov dohody garancie o bezpečnosti a teritoriálnej integrite.
„Ukrajinská diplomacia v tejto oblasti fungovala posledný rok na plné obrátky. Kyjev Američanom a Britom pripomínal ich záväzky voči Ukrajine na rôznych fórach. Západu dával na výber štýlom – buď dostaneme možnosť obnoviť svoj jadrový arzenál, aby sme sa mohli brániť pred jadrovou veľmocou, alebo nám dajte perspektívu členstva v NATO,“ vysvetľuje Duleba, akú dilemu predostrel Kyjev západným spojencom.
Zároveň podotýka, že Ukrajina má všetky možnosti na to, aby si vyrábala vlastné balistické rakety s jadrovými hlavicami. V ére Sovietskeho zväzu bola totiž centrom jadrového výskumu.

Rusi sa podľa Dulebu v tomto bode zľakli, že ukrajinské ultimátum môže mať úspech.
„Preto sa rozhodli zasiahnuť a zverejnili svoje požiadavky voči Západu. Kremeľ okrem iného požadoval záruku, že Ukrajina sa nestane členom NATO,“ pripomína odborník.

Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška je presvedčený, že Kyjev sa v blízkej budúcnosti stane súčasťou aliancie.
„Samozrejme, naše členstvo v NATO je iba otázkou času,“ uviedol v decembri pre SME.
Duleba je však presvedčený, že v dohľadnej budúcnosti sa NATO o Ukrajinu nerozšíri. Aktuálne totiž nespĺňa kritériá, aby mohla byť považovaná za stabilnú demokraciu.
„Avšak v prípade, že bude pokračovať vojenské napätie s Ruskom, ktoré bude alianciu nútiť k vyššej aktivite, viem si predstaviť vznik akéhosi NATO+ formátu, ktorý bude zahŕňať aj Ukrajinu,“ nazdáva sa.

Kyjev má podľa Dulebu pred sebou ešte dosť práce, aby sa mohol zaradiť k členským krajinám.
„Je však na dobrej ceste,“ zdôrazňuje odborník a poukazuje na reformy, ktoré Ukrajina prijíma na potláčanie korupcie. Zároveň vyzdvihuje, že Ukrajina prešla na elektronický systém verejného obstarávania.
Duleba zároveň pripomína, že Slovensko bolo na prelome tisícročí v podobnej situácii, keďže za vlády Vladimíra Mečiara nesplnilo podmienky na vstup do aliancie.
„Stačí si spomenúť na to, čo sa dialo u nás v druhej polovici deväťdesiatych rokov a vyvrcholilo to únosom prezidentovho syna. Slovensko uplatňovalo prax mafiánskeho štátu a z tohto dôvodu nás z prvej vlny rozširovania NATO v roku 1999 vylúčili,“ zdôrazňuje Duleba. Slovensko je členom NATO od roku 2004.

„Možno je načase prestať predpokladať, že Putin je majster stratégie, ktorý vie, ako zneužiť slabosti Európy a nestálosť Ameriky,“ uvádza magazín s tým, že vývoj aktuálnej krízy je v rozpore s cieľmi, ktoré si Moskva sama stanovila.
„Putin so sebou síce môže nosiť veľkú bazuku, no zdá sa, že ňou mieri na svoju vlastnú nohu,“ uzatvára Politico.