Vydala sa za Róma: Otec ma udrel, keď sa dozvedel, že s ním chodím, strýko nás nechce v babkinom dome – Denník N

https://dennikn.sk/1184898/vydala-sa-za-roma-otec-ma-udrel-ked-sa-dozvedel-ze-s-nim-chodim-stryko-nas-nechce-v-babkinom-dome/?ref=tema

Ľubomíra Horváthová rozpráva, aké to je, keď sa biela žena zamiluje do Róma.

Ľubomíra Horváthová (24) zo Spišskej Novej Vsi nežije ako väčšina jej rovesníčok. V osemnástich sa prvýkrát vydala, ale po pár mesiacoch od muža odišla aj s dieťaťom, pretože ju týral. Presťahovala sa do neďalekej dediny Rudňany. Čoskoro spoznala suseda Stanislava. Bola to láska na prvý pohľad.

Okamžite vedela, že to je muž, s ktorým chce žiť. Vôbec pre ňu nebolo podstatné, že je Róm. Jednoducho – rozumeli si. Celkom inak sa na to pozerala jej rodina. Ľubomíra rozpráva, ako si prešli odcudzovaním zo strany vlastného otca a strýka, ako mali problém prenajať si byt a aký život chce pre svoje deti.

Dávaj si pozor: sú hazardní hráči a majú viac žien

Rodina zo strany Ľubomírinej mamy pochádza z veriaceho evanjelického prostredia. Hovorí, že viera v Boha ju veľmi ovplyvnila a vďaka nej sa dokáže v živote posúvať. Jej rodičia sú rozvedení a Stanislava ako Ľubomírinho nového partnera preto spoznali osve a dvoma rôznymi spôsobmi.

Mama a jej rodina ho prijali a neprekážala im jeho etnicita. Ľubomíru varovali len pred dvoma vecami: Rómovia zvyknú hrávať hazardné hry a mávajú akési háremy. Inak k nemu pristupovali ako ku každému inému mužovi, s ktorým by Ľubomíra chodila. Spoznávali ho a „oťukávali“.

Obozretná bola aj Ľubomíra. Nie pre rasistické predsudky, ale preto, že jej bývalý manžel bol tyran a nechcela to zažiť znova.

„Dávala som si pozor na jeho spôsob vyjadrovania, na to, kam a s kým chodí, oťukávala som si ho,“ opisuje Ľubomíra začiatky svojho vzťahu so Stanislavom. Potom si uvedomila, že nie každý chlap je násilník, a pri Stanislavovi sa cítila bezpečne a videla, že majú zdravý vzťah.

Oveľa horšie Stanislava prijal otec a rodina z jeho strany. Keď sa dozvedel, že Ľubomíra chodí s Rómom, udrel ju a snažil sa jej to vyhovoriť. Hovorieval, že v Spišskej Novej Vsi všetci poznajú ich rodinu a ako to bude vyzerať, keď bude chodiť s Cigánom.

„Na to som nemala čo povedať. Veď to ani nebol argument, o ktorom sa dá diskutovať. Bolo mi to veľmi ľúto,“ hovorí Ľubomíra. Vedela však, že jej láska k Stanislavovi je silnejšia ako otcove rasistické predsudky.

Ďalší šok zažila, keď prišli na návštevu k babke. Má veľký dom, v ktorom býva aj s Ľubomírinou tetou a strýkom. Po tom, čo Ľubomíra a Stanislav odišli z návštevy, volala jej babka. Povedala, že strýko má so Stanislavom problém. „Strýko vyhlásil, že jemu Cigán do domu chodiť nebude. Nemáme ich navštevovať. Proste si to neželá.“

Ľubomíra hovorí, že to obdobie bolo pre ňu ťažké. Veľa nocí preplakala, ale ako veriaca sa vždy obracala na Boha a nakoniec to prekonala.

Synovi sa v škôlke smiali, že jeho otec je Cigán

S priamou diskrimináciou sa Horváthovci stretli pri hľadaní podnájmu v Spišskej Novej Vsi. Obvolávali viacerých majiteľov. Po telefóne boli takmer všetci milí a ochotní. Zlom nastal vždy, keď sa stretli osobne a majitelia zbadali, že Stanislav je Róm.

„Vtedy nám vždy na poslednú chvíľu povedali, že nám byt nemôžu prenajať. Buď preto, že to nakoniec dajú dcére, alebo že je to už obsadené. Jednoducho si vždy našli nejakú výhovorku.“

V jednom prípade však nájomca na rovinu povedal, že Rómov si v byte neželá. Keďže priezvisko Horváth je medzi Rómami rozšírené, opýtal sa, či sú Rómovia. Ľubomíra povedala, že len manžel. Na to sa majiteľ ospravedlnil a dodal, že im byt nemôže prenajať, pretože susedia by boli proti.

Ľubomíra si spomína aj na nepríjemnú situáciu v reštaurácii. Čašníčka ich ani nepozdravila a taniere im doslova hodila na stôl. Ako psom. „Dala nám najavo, že tam nie sme vítaní. Bolo mi trápne.“

S jednou nepríjemnou skúsenosťou sa stretol aj ich starší syn v škôlke v Rudňanoch. „Jeden spolužiak mu výsmešne povedal, že jeho otec je Cigán. Našťastie, riaditeľka aj rodičia chlapca boli ochotní sa porozprávať a už sa to neopakovalo.“

Ľubomíra hovorí, že všetky tieto skúsenosti jej ublížili a veľmi ju mrzí, že ľudia odsudzujú aj tých, ktorých nepoznajú a ani im nedajú šancu. Na druhej strane priznáva, že im tak trocha rozumie. „Mediálny obraz Rómov je hrozný. Všetci vidia len osady a tých neprispôsobivých. Nečudujem sa, že majú zakorenené predsudky.“

Svokra očakávala pannu

Ani zo strany Stanislavovej rodiny nešlo všetko od začiatku bez problémov. Žil s mamou, ktorá má okrem Stanislava ďalších desať detí. Keďže boli od začiatku susedia, Ľubomíra vedela, že jeho mama žije slušne. Hovorí, že u svokry je vždy čisto, navarené a upratané. Spomína, že párkrát videla, ako k nej prišli sociálne pracovníčky a bez problémov si dali kávu, ponúkli sa jedlom, „nebridilo“ sa im to.

Ľubomíra však narazila na iný problém. Stanislavova rodina pochádza z konzervatívneho prostredia a ich zvykom je, aby nastávajúca nevesta bola panna. Keďže Ľubomíra už mala dieťa z predchádzajúceho manželstva, svokra nebola nadšená. Aj ony dve si museli k sebe hľadať cestu.

Ďalším zvykom Stanislavovej rodiny je, že nevesta musí svokru „obskakovať“, upratovať jej v dome, variť, stále jej robiť kávu. Ľubomíra jej musela vysvetľovať, že ona má vlastnú domácnosť, dve deti a u nich je to inak. Svokra sa tak časom musela uspokojiť s občasnými návštevami a pozvaniami na kávu.

Aké sú vzťahy teraz?

Horváthovci sú spolu päť rokov. Za ten čas sa takmer všetky vzťahy utriasli a urovnali. Až na vzťah s Ľubomíriným strýkom. S ním sa Horváthovci doteraz nestretávajú ani nerozprávajú. Ak chce Ľubomíra vidieť svoju babku, musí prísť na návštevu k Horváthovcom. Občas sa stretnú aj s neprajnými gestami zo strany bratrancov alebo sesterníc z otcovej rodiny.

Samotný otec si však časom zvykol. To, že Horváthovci žijú v slušnej rodine a že Stanislav pracuje a stará sa o deti, videl na vlastné oči. Neskôr ich sám pozval na kávu a Stanislava zavolal pomáhať s rekonštrukciou chaty. Postupne prelomili ľady.

Ľubomíra hovorí, že za tie roky so Stanislavom prežila všeličo, ale verí, že základ je nebáť sa. „Keď sa dvaja majú radi, zvládnu všetko. Láska prekoná veľa vecí a neskôr sa pridá aj rodina. Na všetko treba čas a len tým, že ukážete druhým, ako žijete, im môžete dostať predsudky z hlavy.“

Ľubomíra dodáva, že dôležité je pre ňu teraz to, ako vychová svoje deti. Nechce, aby vyrastali vo svete, v ktorom budú ukazovať prstom, ten je Číňan, ten Cigán a ten biely.

„Deťom hovorím, že všetky deti sú božie stvorenia a so všetkými sa majú hrať. Učím ich, aby nerozlišovali farbu pleti.“