Nie je zmyslom tohto materiálu nekriticky vychvaľovať vlastnosti repky a problémy bagatelizovať. Jej pestovanie má isto aj niektoré sporné stránky, napokon ako väčšina vecí okolo nás. Chceli by sme ale uviesť na pravú mieru niektoré najčastejšie sa vyskytujúce tvrdenia, ktoré je možné so skutočne vysokou pravdepodobnosťou označiť za mýty.

Hovorí sa: Repky sa u nás pestuje priveľa
Poľnohospodárstvo sa v priebehu času mení a jedna z veľkých zmien u nás nastala po r. 1989. Okrem iného išlo o to, že sa objavili nové možnosti v oblasti pestovateľských technológií a najmä odbytu pri plodine, ktorá u nás síce bolo pestovaná, ale iba v malom rozsahu – išlo o ozimnú repku olejku. V r. 1968 sa repka na Slovensku pestovala na výmere 13,7 tis. ha, s úrodou 0,9 t/ha. V r. 1989 to bola výmera 29,7 tis. ha s úrodou 2,44 t/ha. V r. 2017 už ustálená plocha repky (ozimnej + jarnej formy) dosiahla výmeru 155,1 tis. ha (z toho bola jarná forma na ploche 5 tis. ha.). Hlavný nárast plôch bol okolo r. 2000 a doteraz najvyššia výmera repky bola v r. 2009 – 166 tis. ha. Výmera okolo 150 tis. ha predstavuje 12 % z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska, čo teoreticky znamená, že sa na to isté pole vráti za 8 rokov. Sú ale podniky, kde je zastúpenie repky až dvojnásobné. V niektorých spolkových krajinách Nemecka predstavuje podiel repky na ornej pôde až 33 %. Úroda repky v r. 2017 bola rekordná, 2,99 t/ha.
Ozimná repka je jedna z mála súčasných rentabilných plodín s dobrými odbytovými možnosťami. Nie je pritom jednoduché túto plodinu úspešne pestovať, ale na rozdiel od niektorých novinárov ju poľnohospodári majú radi. Vedia, že je z agronomického hľadiska (dobrá predplodina, lepšia ako napr. obilniny) užitočná a vzhľadom k súčasnému vysokému dopytu i zisková.

Hovorí sa: Repka škodí v osevnom postupe
V ostatných 20 rokoch došlo na Slovensku k radikálnemu zníženiu stavov hospodárskych zvierat, s čím súviselo aj zníženie výmery kŕmnych plodín, najmä viacročných krmovín. Čo pestovať namiesto nich? Výmera kukurice sa vďaka rozvoju bioplynových staníc síce nezmenila, ale kukurica rozhodne ani osevnému postupu, ani pôde neprospieva, čo do istej miery platí aj o slnečnici. Ostatné plodiny (strukoviny, okopaniny), ktoré vykazujú vysokú predplodinovú hodnotu, majú veľmi obmedzené odbytové možnosti.
Pre pestovateľa sa tak značne obmedzil výber plodín, ktoré by nahradili spomínané krmoviny. Zostali samozrejme obilniny, ktoré je ale potrebné v osevnom postupe striedať inou, odlišnou plodinou. A tu sa práve ponúka repka, ktorá má dobré odbytové možnosti a navyše zlepšuje dlhodobo úrodnosť pôdy. Občas je možné sa stretnúť s názorom, že po repke zostáva „mŕtva pôda“. Skutočnosť je taká, že pri všetkých plodinách v dôsledku používania pesticídov, ale aj niektorých hnojív, sa mení skladba mikrobiálneho spoločenstva, ktoré potom funguje odlišným spôsobom, lebo niektoré jeho prirodzené funkcie sú narušené. Mŕtva pôda to ale nie je. Iba by sa nemala po repke znovu pestovať ďalšia repka, k čomu ale v praxi nedochádza.
Repka má vysokú predplodinovú hodnotu, porovnateľnú s napr. strukovinami či okopaninami. Preto je vítaným článkom osevného postupu. Patrí jednoznačne medzi tzv. zlepšujúce plodiny. Napr. pšenica ozimná, pestovaná po repke dáva spravidla o 10 % vyššiu úrodu ako po pšenici. Repka má v osevnom postupe tzv. fytosanitárne (ozdravné) účinky, lebo zbavuje pôdu patogénov, napádajúcich napr. práve obilniny.

Hovorí sa: Repka drancuje pôdu a prispieva k jej erózii
Repka disponuje v porovnaní s inými plodinami mohutným koreňovým systémom. Hĺbka prekorenenia môže byť až 1,75 m. Pritom 85 % koreňovej hmoty sa nachádza v ornicovej vrstve. Repka je takto schopná „vydolovať“ aj pre iné plodiny (obilniny) z neprístupnej hĺbky časť živín. Repka vyniká veľmi dobrou schopnosťou osvojovať si fosfor, ktorý je takto sprístupnený v pozberových zvyškoch iným plodinám. Pôdy obohacuje o značné množstvo pozberových zvyškov (na 1 ha 5 – 7 t/ha slamy a 1 – 4 t/ha sušiny koreňovej hmoty). Táto hmota je podstatne kvalitnejšia vyšším obsahom živín, najmä dusíku, ako slama obilnín. Takto repka zlepšuje pôdnu štruktúru, čo sa následne prejaví v lepšej sorpčnej kapacite pre dažďovú vodu a tým aj v obmedzení erózie.
Keďže repka býva na poli asi 11 mesiacov, najdlhšie zo všetkých jednoročných plodín, výrazne obmedzuje veternú a vodnú eróziu. Pre ich pôsobenie zostáva iba august a čiastočne september. Pritom si treba uvedomiť, že proti erózii absolútna ochrana rastlinným krytom neexistuje (v extrémnych prípadoch sa nedosiahne ani zatrávnením).

Hovorí sa: Repka zabíja srnčiu zver
Srnčia zver je pomerne náročná na skladbu živín v potrave, čo môže byť problém v zimnom a skorom jarnom období. Moderné odrody repky sú šľachtené na znížený, nie však absolútne nulový obsah horkých a jedovatých glukosinolátov. Pri vysokom príjme repky, ktorá zveri chutí, je aj pri takýchto odrodách celkové množstvo glukosinolátov dostačujúce k tomu, aby organizmus zveri bol poškodený, navyše aj nitrátmi a nitritmi, až letálne. V repke je v tomto období aj veľmi málo vlákniny. To vedie aj pri menšej konzumácii k obmedzeniu činnosti bachoru a k hnačkám a k poruchám správania sa zveri.
Preto veľmi dôležitú úlohu zohráva aj potrebné prikrmovanie zveri senom. V poľovných revíroch, kde na túto vec nezabúdajú, ani rozšírené pestovanie repky neznamená zvýšenie zimného úhynu.
Pôvodné obavy z negatívneho vplyvu rozširujúceho sa pestovania repky na srnčiu populáciu sa nenaplnili. Nárast osevných plôch nemal za následok úbytok zveri, ktorej stavy sa naopak i za tejto situácie zvyšujú.

Hovorí sa: Pri pestovaní repky sa používajú zdraviu škodlivé postreky, niektoré sú aj karcinogénne
Intenzívne pestovanie prakticky žiadnej poľnohospodárskej plodiny (okrem systému bio) sa nezaobíde bez chemickej ochrany. Prípravky, ktoré sa používajú na ošetrenie repky, sa súčasne používajú aj pri pestovaní zemiakov, repy cukrovej, strukovín, kukurice, jačmeňa, pšenice, raže, zeleniny, v ovocných sadoch a niektoré i v lesoch.
Používanie všetkých prípravkov podlieha veľmi sofistikovanej legislatíve. Všetky registrované prípravky sú preverované z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie, zdravie užitočného hmyzu a zvierat. Musí zodpovedať nie len slovenským, ale aj európskym normám. Pre aplikáciu do olejnín, obilnín, zemiakov, ani repy nie sú registrované žiadne prípravky, teda ani pesticídy, ktoré by boli iba len podozrivé z karcinogénnych účinkov.
Ale predsa len ide o látky svojím spôsobom škodlivé. Avšak pri správnom používaní a pri využívaní „sedliackeho rozumu“ pri práci s nimi, pomáhajú pri produkcii zdravých, nezávadnych potravín, bez toxínov, resp. ich rezíduí.
V Európe postupne klesá spotreba pesticídov, staršie účinné látky sú nahradzované novými a poľnohospodárstvo sa snaží ísť kompromisom medzi intenzitou, výškou úrody a ochranou životného prostredia. Okrem iného aj cestou povinného používania systému Integrovanej ochrany rastlín, čo v sebe zahŕňa racionálne používanie chemickej ochrany, spolu s agrotechnickými, nechemickými, biologickými, najmä preventívnymi spôsobmi ochrany rastlín.

Hovorí sa: Repka je iba na biopalivo
Z repky sa skutočne vyrába metylester, ktorý slúži ako prídavok do paliva dieselových motorov. Okrem toho ale aj stolové a fritovacie oleje, 100 % tuky, margaríny, nízkokalorické tuky a pod.
Z repky sa vyrábajú aj mazadlá, technické oleje, hydraulické kvapaliny, vazelína, laky, fermeže, glycerol, vosky, plastické hmoty a pod.
Do poľnohospodárstva sa repka vracia ako krmivo (pokrutiny, výlisky a extrahované šroty).
Bez repky sa neobíde ani farmácia, kozmetika atď.
Pôvodne sa repkový olej používal ako svietidlo do knôtových lámp.

Hovorí sa: Postreky ničia včely
Je pravda, že všeobecne v poľnohospodárstve, teda aj pri pestovaní repky olejky, sa používajú chemické látky, ktoré, keď majú ničiť škodcov, tak sú nebezpečné životu aj prospešným druhom hmyzu, teda aj včelám. Ja ale celkom isté, že žiadny poľnohospodár nepoužíva takéto látky preto, aby likvidoval včely. Musí ale chrániť svoje porasty pred škodlivými činiteľmi. Pre aplikáciu pesticídov, v tomto prípade insekticídov, platia prísne pravidlá, orientované predovšetkým na ochranu včiel a užitočného hmyzu. Dva dni pred postrekom sa musí napr. nahlásiť použitie insekticídu všetkým včelárom v okruhu 5 km od pozemku, na ktorom je potrebné chrániť porast pred škodcami. Pritom samo použitie aplikovaných prípravkov podlieha prísnym nariadeniam. Treba povedať aj to, že všetky prípravky sú roztriedené do skupín podľa škodlivosti pre necieľové skupiny živočíchov (včely, ryby a pod.), z čoho vyplývajú významné obmedzenia pre ich možné použitie. Viaceré insekticídy sú deklarované ako pre včely neškodné a v dobe kvitnutia je možné použiť iba tieto. I tak sa pestovatelia snažia pri nálete včiel insekticídy nepoužívať. Vedia veľmi dobre, ako významná je opeľovacia činnosť včiel a iných, v prírode sa vyskytujúcich opeľovačov.
Netvrdíme pritom, že nedochádza k neúmyselnému poškodeniu včelstiev zavinenému pestovateľmi. V takom prípade má včelár nárok na úhradu škody.
Repka olejka patrí medzi významné medonosné plodiny a predstavuje tiež výborný zdroj peľu. Včelári ju pri kočovaní s obľubou vyhľadávajú. Repkový med má tak veľmi významný podiel na celkovej produkcii medu.

Hovorí sa: Repkový peľ spôsobuje alergie
Alergia je špecifická (abnormálna) imunitná reakcie organizmu vyprovokovaná tzv. antigénom (alergénom). Alergií je veľa typov, môžu vzniknúť kedykoľvek počas života, súčasná európska populácia je citlivá oveľa viac ako v minulosti a spektrum alergénov sa rozširuje.
Jedna z najčastejších alergií je tzv. polinóza, alergia na peľ.
Repkový peľ sa nerozširuje na väčšie vzdialenosti, lebo jeho zrná sú pomerne ťažké a hrudkujú sa. Ku kontaktu s peľom u citlivých jedincov tak dochádza iba v tesnej blízkosti s kvitnúcim porastom repky. Podľa niektorých štúdií je z pomedzi alergikov citlivých na repkový peľ 0,2 %.
Navyše, keďže repka kvitne v období, kedy kvitnú aj brezy, trávy a obilniny, nie je možné dávať prípadné alergické reakcie do súvisu iba s repkou.

Hovorí sa: Na Slovensku sa pestuje geneticky modifikovaná repka, čo škodí prírode a ľuďom
Na Slovensku sa geneticky modifikovaná repka nepestuje. V dôsledku veľmi prísnej legislatívy EU sa GM repka v žiadnej krajine, teda vrátane Slovenska, nepestuje a v najbližšom období sa na tejto skutočnosti neplánuje nič zmeniť.
Vo svete je situácia iná. GM plodiny sa v súčasnej dobe pestujú na asi 180 mil. hektárov, čo je okolo 10 % výmery obrábaných plôch na našej planéte. K najväčším pestovateľom GM plodín patria USA, Brazília, Argentína, India a Kanada. Hlavnými GM plodinami sú sója, bavlník, kukurica a repka.
Otázkou zostáva, do akej miery je to správne alebo nesprávne, lebo doteraz všetky GM plodiny prinášajú pestovateľovi alebo spotrebiteľovi isté benefity. Najčastejšie ide o úsporu nákladov spojených s agrotechnikou a v dôsledku menšieho používania pesticídov tiež o priaznivejšie pôsobenie na prírodu.
Napr. v Kanade, ktorá je známa dôraznou ochranou svojej prírody, sa GM plodiny ako repka, kukurica, sója a repa cukrová pestujú na ploche okolo 11 mil. hektárov. GM repka je tam pritom pestovaná na 97 % plôch a ukazuje sa, že Kanaďanom to nevadí.

Hovorí sa: Repka je veľmi náročná na živiny a preto ochudobňuje pôdu
Áno, repka je značne náročná plodina na živiny. Jej požiadavky sú 2 až 3 krát vyššie, ako majú napr. obilniny. Ale na rozdiel od väčšiny iných plodín o tieto živiny pôdu neochudobňuje, väčšia časť týchto živín totiž po repke zostáva vo forme zapracovaných pozberových zvyškov v pôde. Napr. pri draslíku 90 %, aj pri vápniku 90 % a horčíku 84 %.

Hovorí sa: Repkový olej je produkt pre technické účely, musí sa vyrábať z repky?
Na používaní produktov rastlinnej výroby primárne určených k produkcii potravín k technickým účelom nie je nič mimoriadneho. Robí sa to nie len pri repke, ale aj pri iných plodinách. Potravinárske a technické použitie ale spolu technologicky nijak nesúvisí. Okrem tukov a najmä mastných kyselín, ktoré majú pre našu výživu nenahraditeľnú funkciu, predstavuje repkové semeno zdroj energie, ktorý sa dá alternatívne využiť v technických aplikáciách. Ide predovšetkým o premenu oleja na metylestery mastných kyselín, majúcich využitie ako palivo pre vznetové motory a to bez podstatných úprav. Takto upravené aleje sa správajú ako nafta a používajú sa preto ako jej prímes. Ide o technológiu celkom odlišnú od výroby potravín.

Hovorí sa: Repkový olej je podradnej kvality
Dôvod, prečo je repkový olej vnímaný ako olej podradnej kvality, býva i jeho nižšia cena. Postupné zvyšovanie úrod repky zvyšuje efektivitu výroby natoľko, že cenovo potom repkový olej patrí medzi lacnejšie oleje. Nízka cena ale neznamená nižšiu kvalitu. Celý rad obchodných reťazcov ponúka repkový olej v krátkodobých zľavových akciách, za ceny nižšie ako trhové. Cena samozrejme reaguje na veľkosť produkcie, nie len u nás, a môže vzniknúť situácia, kedy bude v obchodoch cena repkového oleja vyššia ako napr. slnečnicového alebo sójového, pričom kvalita bude tá istá ako pri nízkej cene repkového oleja. Bežný spotrebiteľ sa neorientuje podrobne v problematike výživy, nepozná presné zloženie repkového oleja a jeho iné prednosti. Z pohľadu výživy a šírky kuchynského uplatnenia je repkový olej ideálnou voľbou. Vo svete prevláda názor, že repkový olej je skladbou nasýtených a nenasýtených mastných kyselín jedným z najvodnejších olejov pre humánnu výživu. Dokonca v niektorých ukazovateľoch prekonáva vysoko cenený olivový olej. Obsahuje relatívne nízke percento nežiaducich nasýtených mastných kyselín a naopak vysoké percento preferovaných omega 3 polynenasýtených mastných kyselín, ktorých máme v potrave nedostatok.

SPZO Praha, Ing. P. Zubal, CSc., Naše pole 

DOBSO:

ja toto vnimam ako dost podarenu propagandu. Vacsina tych "Hovori sa" sa nehovori. Realne existuju asi tri hlavne argumenty proti:

1. Robi sa z toho palivo – mozu si pisat co chcu, tri stvrtiny produkcie konci ako palivo, pricom to nema ani ekologicke ani ekonomicke ani ziadne opodstatnenie. Funguje to iba vdaka tomu, ze si rozni ti europski Babisovia a Buresovia dokazu pretlacit dotacie.

2. Znecistuje podzemne vody – tvrdi to Cesky Hydrometeorologicky ustav, tvrdi to Bratislavska Vodarenska, tvrdi to namrte testov podzemnych vod, v ktorych sa zrazu objavuju sracky spojene s pestovanim repky. Nie len postreky, ale aj hnojiva ktorych sa aplikuje ovela viac a skrz biednu kvalitu pod koncia niekde hlboko. Odporucam citat mesacnik BVS-ky kde sa tomu celkom venuju, a pouzivaju data nie vyhlasenia.

3. Neni to treba. Akokolvek to mozu porovnavat s pestovanim psenice, rozdiel je ze tu psenicu niekto zje. Jedlo = zivot. Repku niekto spali v aute, a niekto dalsi musi robit a platit dane aby to zadotoval, aj ked mame plnu zem ropy a plynu. Je to vymysleny biznis, v opacnom pripade by pravdepodobne museli rolnici porozmyslat, a mozno tam vysiat luku a past na nej biodobytok. A ked sa nechce rozmyslat, radsej budu obhajovat totalnu kokotinu.

edit: z webu Ceskeho Hydro Meteorologickeho Ustavu kde robili testy na pesticidy vo vodnych vrtoch: v posledních třech letech se v 63 % ze 692 sledovaných objektů pesticidy vyskytovaly, ve 43 % sledovaných objektů koncentrace pesticidů překročily limit 0,1 μg/l pro podzemní vodu a ve 31 % sledovaných objektů byl překročen limit 0,5 μg/l pro sumu pesticidů v podzemních vodách. V naprosté většině se jedná o metabolity herbicidů (metazachloru, metolachloru, alachloru, acetochloru a chloridazonu) používaných nyní či v minulosti pro ošetřování řepky olejné, kukuřice a cukrové řepy, tj. na plodiny převážně pěstované jako suroviny pro výrobu biopaliv (bionafta, bioetanol, bioplyn). Koncentrace v podzemních vodách dosahují v ojedinělých případech až desítek μg/l. Jelikož ČHMÚ provádí monitoring pesticidů v podzemních vodách dlouhodobě, lze z naměřených dat potvrdit dlouhodobou kontaminaci podzemních vod výše zmíněnými látkami a tedy i dopad pěstování biopaliv první generace na kvalitu vodních zdrojů v České republice. Naměřené koncentrace pesticidů v jednotlivých objektech sítě sledování jakosti podzemních vod ČHMÚ lze dohledat v národním informačním systému jakosti vody na této adrese: hydro.chmi.cz/isarrow/