KTO NEZAŽIL, NEVIE. KTO NECHCE VIDIEŤ, NEUVIDÍ…
„Vieš čo? Veď nemusíš hovoriť, že si Rómka! Povedz, že si Španielka alebo Egypťanka.
Ľudia ti to uveria a budeš mať po problémoch…“
Kto nezažil, ťažko si dokáže predstaviť, ako ma vedia takéto slová vytočiť. Nahnevať tak, že sa mi chce kričať a plakať súčasne.
Najmä, ak to počúvajú aj moje deti. Ak na mňa spýtavo hľadia a v očiach im čítam slová PREČO, mami?
Prečo sa máme „hrať“ na niekoho iného, keď sme slušní?
Kto nezažil, nevie. Nevie, aké ťažké je na toto odpovedať. Aké ťažké je vysvetliť svojmu dieťaťu, že to nie je o ňom, ale o tých naokolo. O
tých, čo súdia bez toho, aby poznali. O tých, čo sa radšej skryjú za
slovo ALE, len aby sa nemuseli postaviť tvárou tvár svojim predsudkom.
Kto nezažil, nevie. A nepozná, ako bolestivé je hľadieť svojim deťom do tváre a vidieť tam strach… Strach z toho, že ľudia nebudú chcieť
vidieť, akí naozaj sú. Že nebudú chcieť poznať, o čom snívajú, čomu
veria, akým životom žijú.
Kto nezažil, nevie. A necíti, ako veľmi mi stíska srdce, keď počujem svoje dieťa povedať: „Mami, má zmysel študovať? Bude niekto vôbec stáť o to, čo viem?“
Kto nezažil, nevie… A verí, že je to inak a toto naokolo je len zbytočná hystéria.
Kto zažil, vie. Vie, že nelukratívna farba pokožky sa v našej krajine neodpúšťa.
A žiaľ, ani neprehliada…
Janette Maziniová Motlová
Viac blogov nájdete na www.alehejtneskryje.sk
#alehejtneskryje #mysli #nedajsaovladatpredsudkami