musim zareagovat, lebo casti z tychto omylov som veril aj ja.
„su to rastliny modifikovane tak, aby boli odolne proti herbicidom“ – to
je jeden z cielov modifikacie. ale rovnako je to jeden z cielov
slachtenia a hybridizacie. ak je rastlina takto geneticky upravena,
vacsinou je to kvoli dolnosti na glyfosat. ano, tento rok bol zaradeny
medzi POTENCIALNE karcinogeny (inac na tom zozname je aj marihuana a
dostala sa tam n zaklade vyskumu s rovnako absurdnou metodikou – cize
mysiam dlhodobo podavne nemozne davky). ale treba si pozriet, na akych
zoznamoch su ostatne herbicidy, ktore sa pouzivaju v kombinacii s
nemodifikovanymi rastlinammi.
okrem toho ale ucelom genetickej modifikacie moze byt prave odolnost
voci skodcom alebo plesniam, co vyrazne redukuje mnozstvo potrebneho
postreku.
„Tie rastlinky su tym cele nasiaknute“ – si asi nebola v zivote na poli
„Preco v Amerike nepresiel zakon, aby bolo zverejnene, ktore su GMO, aby
si ludia mohli vybrat, ked je to take neskodne?“ – co ma neskodnost
spolocneho s hlasovanim politikov? jaj vsetci su podplateni, zabudol
som. ja odporucam, aby bol povinne na kazdej potravine zoznam
herbicidov, pesticidov a fungicidov (a pre spracovane potraviny by sa
dedil z povodnych surovin), aby boli vsade deklarovane odrody a odlisene
ci ide o hybrid, gmo, organic, staru odrodu, krajovu odrodu alebo
heirloom. vysledok by bol taky ze tych z konca zoznamu by bol nedostatok
a po precitani zoznamu herbicidov na hybridoch by si si sama dobrovolne
vybrala gmo.
„gluten, t.j. silne alergenny protein“ ked mas nan alergiu tak ho
prirodzene nejes. nebola preukazana akakolvek skodlivost lepku na
nealergickeho jedinca. ak ano, prosim daj sem vyskum ktory som
prehliadol (a nie odporucania nejakeho „nutricneho poradcu“
poplaseneho). mnohym ludom pomoze vysadenie peciva, ale u kazdeho
znameho co si tym presiel tak pribudli dalsie veci: kopa ovocia, kopa
zelniy a cvicenie. a tieto 3 veci maju niekolkonasobne vacsi vplyv na
zdravie ako lepok ci nelepok.
„takze sa nepatricne proteiny dostavaju do mozgu, tam sposobuju zapal,
ktory nici mozgove bunky a tak vznika demencia“ si robis srandu? prosim
uved zdroj.
„Okrem toho na lepok su senzitivni aj ludia, ktorym sa neprejavuju
zazivacie problemy, pravdepodobne vacsina ludi“ – dokaz please
„Ano boli studie, chces konkretne?“ – ano prosim
„Mliecne vyrobky tiez nic moc, mrte studii“ – daj nejaku prosim. inac
ale tiez si myslim ze je trochu chore konzumovat materske mlieko ineho
zivocisneho druhu uz z principu, ale ze by bolo skodlive inac ako eticky
pre teliatka, o tom neviem.
„Nasa materialisticka a redukcionisticka spolocnost podla mna akceptuje
len to, co sa da zmerat alebo odvazit, spolieha sa len na zmyslove
funkcie a cokolvek je mimo jej obmedzeny dosah diskredituje a prehlasuje
za neexistujuce. “ – no minimalne v oblasti stravy sa veci daju celkom
rozumne merat a vazit. a mnoho veci je dokazanych matematickym dokazom,
prave preto ze sa nedaju odmerat ani odvazit. akykolvek logicky dokaz je
akceptovatelny, pokial nie je vymysleny. ked dokazes ze je nieco tak a
tak, tak ti to nikto nevyvrati kym nenajde silnejsi dokaz o tom, ze to
tak nie je. citim z tvojho prispevku urazeny podton, ale kazdy si moze
vymysliet akukolvek bachorku a jedine objektivne dokazovanie moze
oddelit zlato od hovna.
„Paci sa mi tu jeden nazor, ze vyskumy sa robia len tam, kde to slubuje,
ze z toho budu nejake prachy.“ – toto parafrazujes moj prispevok, ale
vidim ze si si ho initerpretovala rovnako ako ivan, hoci ty s tou
pomylenou interpretaciou suhlasis. urcite toto tvrdenie nie je myslene
ako diskreditacia vedy. len CIASTOCNE vysvetlenie, preco su niektore
oblasti preskumane viac a ine menej. kazdopadne, pokial ty tvrdis nieco,
co je z tej nepreskumanej oblasti, tak to ma nulovu vypovednu hodnotu
(lebo nemas dokaz) a rozdelenie penazi pre vyskum nie je potvrdenim
tvojho tvrdenia.
„A z nekupovania potravin ziadne prachy veru nikdy nebudu, nebodaj keby
sa potvrdilo, ze je to zdrave, tak ani farma firmy by uz nemali velmi co
robit.“ – to je zaujimava uvaha, ale tiez s nulovou vypvednou hodnotou.
jedlo sa nakupovalo od pociatkov civilizacie (alebo miestami dostavalo
na pridel). a co ti brani zajst si za svojim farmarom a cele toto
fuckovat? odkial kupujes jedlo? CSA BA? Bednickari? Agrokruh? Ak Tesco a
pod., ake mas pravo kritizovat system, ked mas k dispozicii pozitivnu
volbu ktoru si neurobila? A ak ano, preco nepropagujes tuto pozitivnu
volbu (ktora ma dopad na podporu pestovania, lokalneho
polnohospodarstva, zavislost na agrichemickych firmach, distribuciu
osiva atd), ale nadavas na abstratkne pojmy ako gmo?
„myslim, ze je dobre sa o tieto veci zaujimat a aspon nieco sa z nich
naucit“ – teraz neviem co myslis. breatharianov? co si sa od nich
naucila? ze sa nemame prezierat? to na to musi niekto zavadzat a tvarit
sa ako svatec?
Aby som zhrnul GMO a preco ma toto vytocilo – pre mnohych huraaktivistov
je zrazu posledne roku GMO (a Monsanto!) stelesnenim zla na zemi. GMO
je pritom len dalsia technologia, ktoru pouziva zhnite a zavisle
polnohospodarstvo na naplnanie cielov. zakazte GMO, pride nejaky iny
sposob modifikacie. vyssie som spominal hybridizaciu – je to
niekolkonasobne vacsia ruleta ako geneticka modifikacia, nenasleduje za
nou takmer ziadne testovanie, je teda takmer neregulovana (aspon proti
GMO), ma na svedomi ovela viac superplevelov a bezne sa k takymto osivam
dostanes v obchodoch (F1). uz hybridizacia sposobila zavislost
pestovatelov na dodavatelovi osiva (pretoze nie je garantovana dedicnost
znakov pre dalsiu generaciu). cize z politickeho, ekonomickeho aj
ekologickeho pohladu je hybridizacia nieco, co cely problem prezentovany
ako GMO zacalo, v mnohych veciach dokonca ovela horsie.
Co tym chcem povedat? Ze ak bojujes proti GMO zo zdravotnych dovodov,
tak je to trochu blbost, pretoze bola dokazana skodlivost niektorych
plodin, ktore boli hned stiahnute z obehu (tak ako sa bezne dokazuje u
novych odrod ziskanych hybridizaciou ci slachtenim). Trochu zmysel ma
boj proti GMO politicko-ekonomicko-ekologicky, ale ako som pisal –
geneticke inzinierstvo nema zmysel aby bolo cielom tohto boja. Je to o
transformacii celeho polnohospodarstva – uplatnovanie bezorebnych metod,
agrolesnictva, podpora semenarstva atd.
Je lahke postavit sa PROTI niecomu, tazsie je najst ZA co sa postavit.