https://dennikn.sk/267457/bol-som-nacek-ktory-pohrdal-negrami-kym-mi-jeden-nepomohol/
Väčšinou sú to chýbajúce vzory. Najľahšie si cestu k radikálnym skupinám hľadajú deti z rozpadnutých rodín, potomkovia alkoholikov a drogovo závislých či deti, ktoré rodičia zneužívali. Mnohí mi hovoria, že neonacistickí lídri boli pre nich ako druhí otcovia. Počúvali ich, venovali sa im, chodili s nimi do lesov, trénovali bojové športy.
Ja sa teraz pokúšam ponúknuť im vzor inde. Medzi policajtmi, sociálnymi pracovníkmi, učiteľmi. Pochopiť ich a nezavrhnúť, lebo mnohí z nich sa k neonacistom alebo takzvaným foreign fighters verbovaným Islamským štátom dali až po tom, čo sami boli obeťami.
Poznám človeka, ktorý sa pridal k neonacistom po tom, čo ho zbil jeden z pakistanských gangov, a, naopak, poznám mladých, ktorí hľadajú cestu k radikalizovanému islamu po útoku neonacistov. Spolu s kolegami sa snažíme už na školách zachytiť takéto signály a s mladými nadviazať kontakt. Nenávisť nie je cesta, ale na to tu musí byť niekto, kto človeku ukáže aj druhú stranu. Empatiu, cit, lásku.