Som členkou občianskeho združenia, ktoré sa zasadzuje za zmeny v oblasti pôrodníctva na Slovensku. Sme grassrootová organizácia a prežívame výhradne vďaka veľkému osobnému nasadeniu a finančnej podpore (zväčša) žien. Jedným z našich dlhodobých projektov je snaha o presadenie zásad Baby friendly iniciatívy vo všetkých Slovenských nemocniciach. BFHI má pod záštitou WHO a Unicef. V roku 1992 podpísala SR deklaráciu Innocenti, čím sa zaviazala k implementovaniu tohoto programu do systému starostlivosti o deti a matky vo všetkých SR nemocniciach (čiže na celonárodnej úrovni). Program BFHI má slúžiť ako podpora dojčenia – jedná sa o jednoduché, vedecky overené postupy takejto podpory.
Je rok 2017 a iniciatíva bola síce implementovaná v tom 1992 ale iba naoko. V rámci tejto iniciatívy je štát povinný monitorovať stav podpory vo všetkých nemocniciach, no od roku 1992 to neurobil nikto. V roku 2015 sme v spolupráci s občianskym združením Mamila spravili dotazník, do ktorého sa zapojilo vyše 5000 žien z celého Slovenska. Zostavovali sme ho na základe otázok týkajúcich sa podpory dojčenia, ktoré vo svojich materiáloch uvádza WHO. Výsledky boli katastrofálne. Poukazovali na systémové zlyhanie programu. Výsledky sme zaslali ministerstvu, slovenskej kancelárii WHO a Unicef. Žiadali sme nápravu. Najprv si nás nikto ani len nevšimol.
Spolu s dvoma doktorkami sme boli ako zástupkyne občianskych združení, ktoré riešia této témy, odprezentovať výsledky prieskumu na stretnutí slovenských neonatológov. Tí nás doslova pourážali, povysmievali sa nám a povedali, že oni vedia, že tá iniciatíva na Slovensku nefunguje ale vlastne že ich to netrápi.
Na MZ sme sa dostali až po tom, ako ma kontaktovala redaktorka zo SME, ktorá sa o tému úprimne zaujímala a spolu s Andreou P. z Mamily sme jej vysvetlili celé pozadie aj históriu tej iniciatívy na Slovensku, aké záväzky má SR, čo spôsobuje jej nedodržiavanie na Slovensku etc. Trvalo to niekoľko mesiacov ale napísala dosť kvalitný článok, v ktorom sa diskreditovali aj zodpovedné inštitúcie, ktoré oslovila a z ktorých odpovedí bolo zrejmé, že ani len netušia, na čo má BFHI slúžiť (taká perlička – za 25 rokov nebolo MZ schopné preložiť základné materiály k tejto iniciatíve z angličtiny do slovenčiny).
Po tom, ako vyšiel tento článok, spravili reportáž tuším ešte v TV JOJ a chytili sa toho aj niektoré menšie médiá. Až potom sme boli pozvané na ministerstvo, kde nám pani tajomníčka dala 15 minút. Veľmi skoro sme pochopili, že toto pozvanie na stretnutie bolo čisto formálne, aby si akože splnili "povinnosť". Požiadali sme ju o ďalšie stretnutie, kde by bol priestor predstaviť jej výsledky nášho prieskumu, na čo nám povedala, že to netreba, nech jej to pošleme mailom 🙂 Keď sme sa nedali odbiť, tak už nervózna, zvýšeným hlasom reagovala urazene, že či si myslíme, že ona potrebuje náš výklad k (našim) grafom. Že ona vie čítať grafy. Vpodstate nás poslali – ani nie až tak slušne –
do riti. J a medzi dverami, keď sme odchádzali, tak nám povedala niečo ako: "Nabudúce, keď budete robiť takéto prieskumy alebo monitoringy, tak by ste mohli výsledky poslať najprv nám ešte pred tým, ako ich poskytnete médiám.
No čo ti budem hovoriť čistý facepalm – beznádej. Sú to úradníčky a úradníci, ktorí nielenže nevedia o čom tieto programy a dohovory sú – ich to ani nezaujíma. A môžu si to dovoliť, pretože im za to nehrozí žiaden postih. My ideme teraz tou cestou, že budeme nahlasovať zlyhanie BFHI na CEDAW, keďže program BFHI je zahrnutý ako podpora zdravia v Medzinárodnom dohovore o právach dieťaťa. Rovnako sme nahlásili (v rámci tieňovej správy) na CEDAW porušovanie práv žien pri pôrode, za čo bola SR aj napomenutá. Samozrejme, náprava sa zatiaľ neudiala ale je to "iba" príprava pôdy pre ďalšie kroky. Frustrujúce? Veľmi.