zdielanie aut, car sharing, zony bez aut
Josef potrebuje spraviť veľký nákup. Ale na bicykli ho neodvezie. Auto nemá, no práve teraz by sa mu zišlo. Vyberie smartfón, otvorí si aplikáciu a prezerá si mapu. Bart je obsadený. Homer je zaparkovaný veľmi ďaleko. Marge tiež. Ale Itchy je na skok od jeho bytu. Prejde sa po ulici, pristúpi k malému červenému autu, k čelnému sklu priloží malú kartičku. Cvak, cvak! Naštartuje. Nakupuje. Auto potom odparkuje na dostupnom mieste a odchádza s taškami domov. Kým vybalí nákup, online systém mu automaticky stiahne z účtu poplatok. Škodu Citigo využíval jednu hodinu, najazdil dva kilometre, takže zaplatí v prepočte z českých korún jedno euro a jeden cent.
To nie je výmysel, ale systém Autonapůl, ktorý funguje v Česku už 13 rokov a ako prvý u susedov zaviedol car sharing. „Pôvodne to bolo občianske združenie niekoľkých rodín, ktoré bývali kúsok za Brnom a rozhodli sa zdieľať autá,” naznačuje riaditeľ Michal Šimoník. Rástli veľmi pomaly, no v posledných rokoch raketovo, až ich to samých prekvapilo. Kým ešte v roku 2011 ich bolo 70, v roku 2014 mali už 130 a ani nie o dva roky mali už 600 užívateľov. Pôsobia v Brne, Prahe a ďalších šiestich mestách. Poškuľujú po Slovensku. Zdieľajú 51 áut, malé, veľké i deväťmiestny van. Nuž a všetkým dali mená z kultového seriálu o rodine Simpsonovcov.
Nepodávajú si z ruky do ruky kľúče. Každý má čipovú kartičku, s ktorou odomkne hocaké auto. V nich je automatický systém, ktorý má GPS, sleduje tachometer. Nedohadujú sa, kto koľko natankuje, používajú špeciálnu tankovaciu kartu.
…
U klasického majiteľa auta prebieha podľa Šimoníka automatický proces. „Doma v predsieni visia kľúče. Keď potrebuje hocikam vyraziť, berie kľúč a sadá do auta. Užívateľ zdieľaného auta sa ešte predtým, ako vyrazí, zamyslí. Na bicykli sa tam dostane za pol hodiny. S pomocou MHD ešte skôr, ale niečo zaplatí. Neustále si vyberá dopravný prostriedok, zvažuje možnosti.”
Čiže, plánovanie. Oproti ktorému stojí dnes tak dostupná spontánnosť a ľahkovážnosť. Veľa ľudí sa tohto výdobytku nebude chcieť vzdať. Šimoník súhlasí. No podľa neho sa situácia medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 25 rokov výrazne mení. „Auto u nich stráca statusovú rolu. Prieskumy potvrdzujú, že stále odkladajú čas, kedy si spravia vodičský preukaz. Už to dávno nie je v 18 ani v 23 alebo v 25 rokoch. Rovnako odkladajú čas, kedy si kúpia prvé auto. Ak si ho vôbec kúpia.”
…
Lenže napríklad v takom Nemecku zašli samosprávy oveľa ďalej a už dávno postavili nové mestské štvrte, ktoré sú neautomobilové. Ako napríklad štvrť Vauban vo Freiburgu, ktorú začali stavať už v roku 1998. Plánovači čelili veľkému skepticizmu, no predsa všetku parkovaciu infraštruktúru vyviedli na okraj. Do jadra smie auto vojsť trebárs iba pri sťahovaní. Čo znamená, že namiesto asfaltu sa tam vyníma zeleň, štvrť ponúka veľmi kvalitné verejné priestory, množstvo ihrísk. Čo je však najzaujímavejšie, podľa štúdie z roku 2003 sa až 57 percent obyvateľov po prisťahovaní do tejto štvrte rozhodlo zbaviť sa súkromného auta.