http://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/83673/najkrajsie-cyklotrasy-slovenska

06. 08. 2015 09:41

Leto a bicykel – to je dobrá kombinácia. Rádio Slovensko vám predstavuje najkrajšie cyklotrasy Slovenska.
Nasadnite a jazdite s nami. Počas letných prázdnin spoločne absolvujeme
10 cyklotrás a ak budete pozorne počúvať, možno práve vy vyhráte jeden z 10 skvelých bicyklov a jednu z kníh o najkrajších cyklotrasách Slovenska. Pri ich výbere nám pomáhal geograf a vydavateľ cykloturistických kníh o najkrajších cyklotrasách Slovenska Daniel Kollár.

Pridajte sa k nám a nasadnite v lete na bicykel. Každý piatok od
1. júla do 4. septembra je tu leto v znamení bicyklov v Rádiu Slovensko.

Už zajtra 7. augusta opäť vyhlásime otázku a svoje odpovede môžete posielať mailom na adresu: cyklotrasa@rtvs.sk alebo SMS-kou v tvare cyklotrasa medzera správna odpoveď a kontaktné údaje na číslo 7773.

Vinice a vínne pivnice – vydajte sa zajtra spolu s redaktorkou
Soňou Weissovou na cyklotrasu a objavte romantické zákutia vinohradníckej
oblasti Tokaj. Trasa sa začína v obci Čerhov, pokračuje cez vinohrady do
obce Veľká Tŕňa, kde navštívime vzácne pivnice zo 16. storočia, a spoznáme
aj obce Malá Tŕňa, Bara, Viničky a Borša.

Mokrí ako myš aj lepkaví od potu… Soňa Weissová poradí v cyklistickej poradni, ako sa počas horúcich dní správne obliecť na bicykel.

Vysoké
skalné steny, tiesňavy, krásne scenérie z dolín, ale i planín – aj na
bicykli môžete spoznávať Slovenský kras, rozlohou ide o najväčšiu krasovú oblasť v
strednej Európe. Na približne
42-kilometrovú trasu, ktorá sa končí v historickom Krásnohorskom Podhradí, vás pozýva redaktorka Mária Galliková.

Slovenský kras – 1. časť

Slovenský kras – 2. časť

Slovenský kras – 3. časť

Viete, ako si správne vyčistiť bicykel? Soňa Weissová vám v našej štvrtej časti cyklistickej poradne prezradí ten správny návod.

Veľká Fatra – Krížna, to je naša štvrtá cyklotrasa. Slovensko ako na dlani a náročné stúpanie na našu
cyklistickú K2. Prežite s nami neľahkú, ale nádhernú cyklotúru na tretí
najvyšší vrchol Veľkej Fatry – na Krížnu. Časť trasy je historická,
vozila sa po nej meď do Krakova a k Baltskému moru. Trasa vedie okolo najdlhšieho železničného tunela na
Slovensku, po stredovekom moste, ale aj po zakvitnutých lúkach. Povieme vám o
jaskyni, kde praľudia uctievali medvede, a aj legendu o kráľovi, ktorý v týchto
miestach oddychoval spolu s pastiermi dobytka…

Veľkou Fatrou – 1. časť

Veľkou Fatrou – 2. časť

Veľkou Fatrou – 3. časť

Vedeli ste, že reťaz treba pravidelne vymieňať a nemali by sme ju olejovať zvonka? V štvrtej časti cyklistickej poradne vám Soňa Weissová prezradí niekoľko zásad starostlivosti o reťaz.

Naša tretia cyklotrasa viedla krajinou ospievanou aj Sládkovičom „Mať starú,
vysokých stínov“ – Poľanou. Na bicykli po asfaltke aj po lesnom teréne prešla Janka Grajciarová
približne 60 kilometrov a dostala nás až do výšky vyše 2000 metrov. Vypočujte si, čo videla a prežila. 

Pod Poľanou – 1. časť

Pod Poľanou – 2. časť

Pod Poľanou – 3. časť

V tretej časti našej cyklistickej poradne vám Soňa Weissová poradí, ako zdolať na bicykli kopec.

Našou druhou trasou v rámci našej letnej cyklotúry bol okruh Malými Karpatmi. Trasa Červený
Kameň – Zochova Chata  – Hubalová –
Vývrat – Rohožník – Sološnica – Sklený vrch – Sklená Huta – Rybáreň –
Doľany – Častá – Červený Kameň. Celková dĺžka okruhu je približne 50 km. Na túto cestu vás zobrala redaktorka Soňa Weissová:

Okruh Malými Karpatmi – 1. časť

Okruh Malými Karpatmi – 2. časť

Okruh Malými Karpatmi – 3. časť

Druhá časť našej cyklistickej poradne prináša podrobnosti o preprave bicyklov autom.

Vypočujte si aj našu prvú cyklotrasu Nivou Moravy. Redaktorka Mária Galliková absolvovala približne 70-kilometrový slovensko-rakúsky cyklistický okruh popri rieke Morave.

Cyklotrasa
Nivou Moravy – 1. časť

Cyklotrasa
Nivou Moravy – 2. časť

Cyklotrasa Nivou Moravy – 3. časť

Viete, ako sa o bicykel starať počas sezóny, či ako ho pripraviť na cyklotúru? Vypočujte si prvú časť našej cyklistickej poradne.

Ficove balíčky na prvý pohľad vyzerajú ako balíčky, ktoré majú pomôcť v havarijnej situácii. V skutočnosti je to už systém. Nerozdáva len premiér. Jeho kolega napríklad „rozdáva“ po obciach hasičské autá.

Slovensko si postupne zvyká na to, že bohatstvo sa netvorí dole, ale prichádza zhora. Od konkrétnej strany. Konkrétnym obciam, firmám, voličom. Aby bolo jasné, kto má byť komu vďačný a konkrétne za čo.
http://blog.etrend.sk/eugen-jurzyca/styri-veci-ktore-nevidno-pre-vladne-balicky.html

https://dennikn.sk/204027/migranti-nie-su-len-ludia-z-clnov/

Migranti nie sú len ľudia z člnov

Slovensko má problém s využitím ľudského kapitálu migrantov. V tržnici na Miletičke lacné topánky predával aj jadrový fyzik.

Slovenská spoločnosť má nového strašiaka. Byrokrati z Európskej komisie nám každý rok pošlú jednu dedinu migrantov. Z dediny bude časom mesto, a za jednu – dve generácie sa slovenčina stane menšinovým jazykom.

Kým rozvinieme na malom Slovensku strašidelné teórie, pozrime si najprv obraz migrácie na veľkom plátne. Je migrantov viac ako kedysi? Medzi rokmi 1960 a 2010 stúpol počet migrantov vo svete z 90 na 215 miliónov. V tom istom čase sa však počet obyvateľov Zeme zvýšil z troch na sedem miliárd. Podiel migrantov na svetovej populácii zostáva dlhodobo viac-menej rovnaký na úrovni troch percent.

Čo nám berie prácu
Čo sa zmenilo, je informovanosť a rast popularity bulváru. Čím viac sa o nejakej veci hovorí, tým viac sa rysuje v ľudskej mysli. Čím viac sa v médiách objavujú správy o utečencoch a/alebo migrantoch zneužívajúcich sociálny systém, tým viac ľudí vidí imigráciu ako strašiaka.

Migranti sú výborným fackovacím panákom najmä pred voľbami. Vraj berú prácu domácim ľuďom a tlačia priemernú mzdu smerom nadol. Ani jedna z desiatok ekonomických štúdií však nenašla dôkaz pre takéto tvrdenia. Pracovné miesta vymazávajú predovšetkým nové technológie. Čo sa týka miezd, migranti ich môžu tlačiť nadol len v niektorých vybraných odvetviach s tradične nízkymi platmi, ako sú stavebníctvo, cestovný ruch a poľnohospodárstvo.

Spomeňme si na rok 2004, keď sa otváral pracovný trh západnej Európy pre občanov nových členských krajín. Britská tlač bola vtedy plná desivých scenárov o východných hordách, ktoré nemajú inej túžby, ako dojiť štedrý sociálny systém Veľkej Británie. Dnes Poliaci a Slováci robia v Anglicku práce, ktoré domáce obyvateľstvo nechce alebo nevie robiť. Aj tak sú však mnohí Angličania presvedčení, že ich chce východná Európa vyjesť. Slováci a Poliaci zas vedia, že ak si nedajú pozor, tak ich počas jednej generácie prevalcujú islamskí teroristi.

Skutočnosť
Aký je však skutočný podiel migrantov na domácej populácii vyspelých štátov? V USA je domáce obyvateľstvo presvedčené, že imigranti tvoria 32 percent populácie. Skutočné číslo je 13 percent. Podobný rozdiel nájdeme aj pre Veľkú Britániu (24/13), Francúzsko (28/10) a Španielsko (24/12). Ide pritom o krajiny s najvyššou intenzitou imigrácie. Severná Amerika či západná Európa však už zďaleka nie sú jedinými magnetmi pre globálnych migrantov. Novými regionálnymi destináciami sa stali Malajzia, Turecko, Južná Afrika a štáty v Perzskom zálive. Prichádzajú do nich predovšetkým migranti zo susedných krajín, ktorí tam hľadajú nielen ekonomickú prosperitu, ale aj podobnú kultúru a náboženstvo.

Zábery z člnov pri talianskom pobreží vzbudzujú dojem, že migranti sú predovšetkým negramotní otrhanci. Takých je najviac najmä medzi utečencami za Somálska a Eritrey. Štatistické údaje Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) poskytujú úplne iný obraz. Až 30 percent migrantov má vysokú školu a 36 percent strednú. Len 34 percent z nich má základné vzdelanie.

Rozdelenie podľa vzdelania je úplne iné ako u domácej populácie v krajinách OECD, kde má vysokú školu len 23 percent a strednú 41 percent. Ľudia s vysokou školou emigrujú hlavne kvôli lepšie platenej práci, kým ľudia so základným vzdelaním migrujú najmä zo zúfalstva.

Jednotlivé krajiny majú rôznu schopnosť využiť ľudský kapitál migrantov. Autor tohto článku mal v rokoch 1997 – 2012 niekoľko zamestnaní na britských univerzitách. Nebolo možné prehliadnuť, ako sa zvyšuje počet vysokokvalifikovaných cudzincov nielen na samotných univerzitách, ale aj v britskom zdravotníckom systéme či firemnom sektore. Autor robil v roku 2004 aj štúdiu o Vietnamcoch na Slovensku. Medzi predavačmi lacných odevov na Miletičke našiel jadrového fyzika a absolventov technických univerzít. Nebola to ich chyba, že naša ekonomika nedokázala využiť ich ľudský kapitál.

Pre modernú krajinu sú však potrební aj migranti so strednou a nízkou kvalifikáciou. Mnoho príslušníkov rakúskej strednej vrstvy môže chodiť do práce len preto, lebo o ich deti alebo rodičov sa starajú slovenské a chorvátske opatrovateľky. Našu krajinu čaká niečo podobné. Aj my sa už o niekoľko rokov budeme obzerať po niekom, kto bude opatrovať našich rodičov. I keď si to mnoho našich ľudí nedokáže dnes ešte predstaviť.

Namiesto strašenia migráciou by slovenskí politici mali radšej rozmýšľať, ako skvalitniť migračnú politiku. Netreba vymýšľať teplú vodu, ale poučiť sa z opatrení, ktoré krajiny ako Kanada, Austrália či Singapur aplikujú už roky. Mimochodom, zoznam najúspešnejších krajín sveta v ekonomickom a sociálnom rozvoji sa úzko prelína s cieľovými krajinami imigrácie

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N.
Vážime si to.

Lionel Richie – Hello (NO MUSIC)
https://youtu.be/KOG46EHXKkw

Rihanna – Stay
https://youtu.be/EPo6DMraYXU

Friends theme
https://youtu.be/x86IXMLl5KU

Prodigy – Firestarter
https://youtu.be/CDXNfe2W8c8

The Beach Boys – I get around
https://youtu.be/w-0CS-T1HUQ

Chris Brown Ft Busta Rhymes-Look At Me Now(Polka Version)
https://youtu.be/KlA3p_3oojU

Dr.Dre-The Next Episode-(Bluegrass/Actual Melody Version)
https://www.youtube.com/watch?v=hK3F8p-72-o

Backstreet Boys – I Want it That Way (Worst Performance Ever) SHRED
https://youtu.be/cgoq-e75XU4

The Animals-House Of The Rising Sun(Death Metal Version)
https://www.youtube.com/watch?v=uQYeDBn_VXU

Rage Against The Machine-Killing In The Name(Less Angry Version)
https://www.youtube.com/watch?v=mOE9fE72QLg

The Apples – Killing  (Killing in the name of – swing version)
https://www.youtube.com/watch?v=jL3X20QP4Ts

The Vamps – Let Her Go (shred)
https://www.youtube.com/watch?v=yjep2LxTTYA

One Direction – Story Of My Life (shred) by SamRick
https://www.youtube.com/watch?v=jD6rKhzV_m0

https://kyberia.sk/id/7971091

v novinách píšu že sa na Slovensku blížia ďalšie dve predražené kauzy. Vie niekto ako zabrániť tomu plytvaniu?

1) Elektronické diaľničné známky: Je to jednoduché. Šofér príde na
benzínku, zadá obsluhe údaje o aute, zaplatí, údaje sa zadajú do systému
a dostane bloček. A vyjde nás to 31 miliónov, zatiaľ čo v Rakúsku za
podobnú vec zaplatia 12 miliónov. Asi máme peňazí na rozdávanie…

2) Na rokovanie vlády sa predkladá zmluva za takmer 52 miliónov € na
licencie Microsoft. Ide o predĺženie roky existujúcej zmluvy na ďalšie
tri. Prieskum aktivistov ukázal, že na veľkej časti počítačov sa vôbec
nevyužíva to, za čo štát platí.

—–
1 -Prečo sme drahší ako Rakúšania?

Rakúsky odhad neráta s tým, že by ich systém mal prevádzkovať súkromník, ale že to Asfinag zvládne sám.

„Investícia vo výške 12 miliónov eur bude pokrývať všetky náklady od
vývoja až po zavedenie nového systému,“ opisuje hovorca Asfinagu
(rakúskej obdoby našej Národnej diaľničnej spoločnosti) Alex Holzedl.

Faktom je, že náš a rakúsky systém sa budú v niečom líšiť. V Rakúsku si
elektronické nálepky nebudete môcť kúpiť aj na čerpačkách, ako sa to
plánuje u nás. To znamená, že na rozdiel od Rakúšanov u nás budeme
musieť priniesť nové technológie na čerpačky, a to nie je zadarmo.

Prečo Rakúšania nezavedú predaj e-nálepiek aj na pumpy, ako to plánujeme
my? „Vytvoriť možnosť zakúpiť si takzvanú video-nálepku na čerpacej
stanici by bolo vzhľadom na naše ciele neefektívne. Myslíme si, že
klientom poskytneme kompletný servis, ak na jednej strane ponúkneme
overenú kúpu tradičných nálepiek, ale zároveň aj moderný elektronický
systém ako dôsledok života, ktorého samozrejmou súčasťou sa stali
vysokorýchlostný internet, smartfóny a on-line nákupy,“ hovorí Holzedl.
https://dennikn.sk/198749/aj-rakusania-chcu-elektronicke-dialnicne-nalepky-akurat-takmer-trikrat-lacnejsie/

2 – Predstava, že v prípade je nepodpísania štátna správa nebude môcť
používať programy firmy Microsoft, je mylná. Licencie na najnovšie
verzie tých programov štát má už dávno zakúpené (a s nimi aj ich tzv.
podporu – napr. bezpečnostné aktualizácie).

O čo v zmluve teda ide? Jednoducho:
Štát roky platí akési „predplatné“ na ešte nevyvinuté produkty
Microsoft, ktoré budú uvedené na trh až v budúcnosti (možno o pár
rokov).

Pripomienkovacie konanie k tejto zmluve však bolo v zrýchlenom režime a
je zreteľný tlak na to, aby sa zmluva podpísala čím skôr a to aj napriek
tomu, že neexistujú hodnoverné analýzy, čo úrady vlastne potrebujú a
aké sú možné riešenia.

Aliancia Fair-play vyzýva vládu, aby nepodpisovala zmluvu, ktorej prínos a efektivita je sporná.
http://fairplay.blog.sme.sk/c/299249/To-co-stat-od-Microsoftu-kupuje-urady-nevyuzivaju.html

Ťažko to dokázať, ale vyzerá to ako prelievanie peňazí zo štátneho rozpočtu niekomu v pozadí.
https://dennikn.sk/198758/kmotrikova-ta3-dostane-zo-statnej-kampane-tolko-joj-divakov-ma-desatkrat-menej/

…Malá spravodajská televízia s podielom na trhu okolo dvoch percent
(TA3) by mala získať takmer toľko peňazí ako všetky tri stanice
vysielajúce z Koliby, i keď ju sleduje desaťnásobne menej ľudí. Joj,
Plus a Wau majú podľa doteraz zverejnených zmlúv odvysielať šoty za
štvrť milióna, rozpočet na TA3 je len o 15-tisíc menší. Televízia patrí
do portfólia firiem Ivana Kmotríka. …

https://dennikn.sk/197885/ako-zo-mna-utecenci-za-tyzden-spravili-radikala/

<i>… Druhú skupinu medicínskych problémov tvoria následky mučenia: pomliaždeniny, popáleniny, poškodené kĺby. „Približne deviati z desiatich migrantov, ktorí sa dostanú do Talianska, sú obeťami násilia, mučenia alebo zlého zaobchádzania,“ hovorí lekár Peppe Cannella pracujúci pre taliansku humanitárnu organizáciu Lekári za ľudské práva. „Z ľudí, ktorí prešli Líbyou, je to možno 99 percent.“ Za posledný rok sa situácia v Líbyi dramaticky zhoršila, zhodujú sa úplne všetci, ktorí s migrantmi prichádzajúcimi cez Stredozemné more pracujú. Buď vás unesú policajti a mučia vás vo väzení, alebo vás odvlečú iné ozbrojené skupiny. Ich členovia zvyknú telefonovať vašim príbuzným počas toho, ako vás práve bijú, aby bolo zreteľne počuť váš krik, hovorí Peppe. …</i>

edit a este:

…
<i><b>Za otázku nič nedáte</b>

Ako človek vyvrhnutý na Sicíliu priamo z nevábnych útrob slovenskej internetovej utečeneckej debaty som mal množstvo praktických otázok, pri ktorých ľudia krútili hlavami: biely muž, tvoje otázky sú pochopiteľné, ale hlúpe. Tak si ich rýchlo preleťme.

<b>Chcú imigranti zneužívať náš sociálny systém?</b>

V krajinách, odkiaľ prichádzajú, väčšinou neexistuje žiaden sociálny systém. Počas rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú v Európe len krátko, som nenarazil na nikoho, komu by vôbec napadlo, že môže existovať spôsob, ako nepracovať a dostávať pritom peniaze. Je však šanca, že ak migrantov necháme v táboroch odkázaných na našu pomoc dostatočne dlho, dokážeme si ich pre myšlienku sociálnych dávok získať.

…

<b>Chcú tu imigranti šíriť islam?</b>

Asi tak veľmi, ako chcú migranti prichádzajúci do Prahy z Tvrdošína (91 percent katolíkov, o 4 percentá viac ako moslimov v Sýrii) šíriť kresťanstvo v Prahe.

<b>Nebolo by lepšie pomáhať priamo v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú?</b>

Bolo. Ak máte nápad, ako sa dá odstrániť chudoba v Afrike a vojny na Blízkom východe, a to skôr, ako sem zajtra dorazí ďalšia loď s utečencami, sem s ním.

<b>Zoberú nám utečenci prácu?</b>

Ako si všimol americký komik Louis C. K., ak vám vezme prácu niekto, kto nemá vo vašej krajine žiadne kontakty, nevie jazyk a je bez peňazí, tak ste tak či tak za veľa nestáli.
</i>
…

http://zastavmekorupciu.sk/cases/intro

Nieje to asi nic nove, a vsetko uz bolo spisanie, toto je pekny sumar, zhrnac.

“ Participativní rozpočet si zaslouží naši pozornost nejen proto, že „inovace“ jsou dnes slovem módním a participativní rozpočet je považován za demokratickou inovaci. Nebo proto, že za rozšiřováním PR stojí také doporučení autoritativních mezinárodních institucí, jako jsou Organizace spojených národů (UN-Habitat) nebo Světová banka. Ty považují PR za modelový‘ příklad demokratického vládnutí.Jmenujme alespoň několik dalších důvodů, proč se o participativní rozpočet má smysl pokoušet a usilovat o jeho zavedení:
* Sociální – posílení komunit a podpora komunitních organizací
* Politický – zvyšování politické legitimity a přímé demokracie
* Manažerský – přehlednost a efektivita
* Vzdělávací, osvětový – aktivní a demokratické občanství“

http://participativnirozpocet.cz/node/75

http://www.senseaboutscience.org/pages/making-sense-of-allergies.html
http://www.senseaboutscience.org/data/files/resources/189/Making-Sense-of-Allergies.pdf

Adam Fox, Consultant Paediatric Allergist

“The influence of early use of antibiotics in infants on their microbiome and subsequent impact on the risk of allergy remains unclear. What is clear, however, is that babies are very vulnerable to bacterial infections and these must always be taken very seriously. If there is a clinical need for antibiotics, they should be used and the possible theoretical impact on allergies should not influence this decision.”

Multiple
studies, carried out in a number of countries, have found that children
who grow up on farms have lower levels of hay fever, asthma and other
allergies. This, and other work, has shown that exposure to environments
rich in microbes during childhood and whilst in the womb may have beneficial effects[25,26]. Some of this work has linked raw milk to reduced allergies, but the risks of drinking it (it could contain harmful bacteria Campylobacter, E coli O157, or Salmonella) are likely to outweigh any possible benefits.

The Old Friends Mechanism is the predominant theory among allergy specialists. However misuse of the term ‘hygiene’ has persisted and has led people to believe that reducing levels of hygiene is a good idea, such as hand washing dishes instead of using a dishwasher. This can transmit disease. Instead, the advice from more developed research and understanding is to continue targeted hygiene practices such as hand washing, food safety, and toilet hygiene, while encouraging more everyday interactions with our environment, including getting outside and getting dirty

Sally Bloomfield, Honorary Professor, London School of Hygiene and Tropical Medicine

“With people now spending up to 80% of their time indoors, the fundamental question now is ‘how can we develop an approach to hygiene which protects us against infectious diseases, but also reconnects us with the necessary microbial exposures required for the health of our immune system?’”

GENETIC DISPOSITION

Some people have a genetic tendency towards developing allergies. This is called atopy and is why being allergic can run in families. However, being atopic does not guarantee an allergy will develop, it just means it is more likely. Atopic family members frequently have different kinds of allergies to each other. Identical twins are more likely to have the same allergies[28]. Genetic factors have a role but can’t help us predict exactly who will develop an allergy.
…
Parents worry about when to introduce foods that might cause allergic reactions into children’s diets and there are no overarching rules to guide them. Researchers don’t have a good idea why early exposure to some allergens can reduce rates of those allergies.

Researchers found that peanut allergies are more common in the UK than in a genetically similar population in Israel, where peanut-containing foods are eaten at an earlier age[29]. In 2015, the results of a large study – Learning Early About Peanut Allergy (LEAP)[30] – showed that exposing young children who were at high risk of developing allergy to foods containing peanuts reduced the incidence of peanut allergy to just 3.2%, down from 17.2% in children who had not been exposed.
…

NEW AVENUES FOR RESEARCH

Research so far has tended to focus on serious allergies especially peanut allergies. New avenues of research focusing more on population level factors have started to be explored including a possible link between vitamin D deficiency and risk of anaphylaxis[32], changes in the climate of the Northern Hemisphere (leading to longer pollen seasons and changing distributions of plants), socioeconomic factors and stress. All of these can interact with our genes and change our microbial environment.
…

ALLERGY MYTHS
…
Ambivalence about the benefits of modern living seems quite strongly focused on the need to reduce ‘man-made chemicals’ and the desire for a more ‘natural’ life or diet. This has led to a demand for synthetic substances in products to be replaced by ‘natural alternatives’ made from animal and plant extracts. However, this actually increases the risk of exposure to allergens. For example, replacing synthetic compounds in soap with ‘natural’ wheat has led to more allergic reactions in people allergic to wheat.
…

tags:tracking,employee,gps

tags:emigracia,ceskoslovensko,kanada,kuba

https://dennikn.sk/182920/reformator-fico-poucuje-tsiprasa

IVAN MIKLOŠ
8. JÚL 2015 17:22

Diskusia 99
Robert Fico v posledných dňoch viackrát zdôraznil potrebu reforiem v Grécku, čo je samo o sebe pozitívne, no napriek tomu pozoruhodné. Najmä jeho výrok z utorkového summitu európskych lídrov je povšimnutiahodný. Citujem: „Rovnako som povedal gréckemu premiérovi pred ostatnými členmi, že Grécku a Grékom sa ani nesnívalo o tom, čím muselo prejsť Slovensko, čo to je robiť skutočné reformy, čo to je prejsť skutočnou privatizáciou.“

Pravda pravdúca, tie slová by sa dali tesať aj do kameňa, ale predsa len… Neviem, či mu išli z úst ľahko, či sa pri nich aspoň trochu zapýril a zahanbil, alebo nie, ale každopádne stojí za to zastaviť sa pri nich a pripomenúť si nielen iné slová toho istého Roberta Fica, ale najmä jeho činy.

Slovensko muselo prejsť ťažkými reformami v dvoch vlnách. Jedna po roku 1989, druhá po roku 1998, obe v dôsledku dedičstva komunistického režimu a tá druhá aj v dôsledku dedičstva mečiarizmu. Vzťah Fica ku komunistickému režimu je verejnosti známy, bol aktívnym členom komunistickej strany a november 1989 si nevšimol. Po ňom bol členom SDĽ (právnej nástupkyne KSČ), ktorá bola vždy (aj počas prvej Dzurindovej vlády, ktorej bola súčasťou) viac prekážkou ako nositeľkou reforiem.

Najhlasnejší kritik zmien

Najreformnejším obdobím Slovenska boli roky druhej Dzurindovej vlády (2002 – 2006). Fico sa vypracoval na lídra opozície a celá jeho politická agenda bola postavená na zásadnom odmietaní všetkých reforiem, najmä na útokoch proti privatizácii. Sľuboval zrušenie všetkých reforiem a revíziu privatizácie.

Keď v roku 2006 vytvoril vládu (spolu s Mečiarom a Slotom) zrušil dve privatizácie (bratislavské letisko a Cargo), reformy však v zásade nerušil a tešil sa z rekordného ekonomického rastu, ktorý vygenerovali ním kritizované a nenávidené reformy. Žiadne nové, potrebné reformy nerobil a v časoch krízy (2008 – 2010) enormne zvýšil verejný deficit a dlh.

Po návrate k moci v roku 2012 už došlo aj k rušeniu niektorých reforiem (Zákonník práce, daňová reforma, dôchodková reforma), pričom žiadne nové robiť nezačal.

Špeciálne pikantnú príchuť majú Ficove slová o tom, že Slovensko muselo prejsť „skutočnou privatizáciou“. Naozaj neviem, čo mal na mysli. Či rozdávanie podnikov za Mečiara kamarátom zadarmo (ktoré mu neprekážalo), alebo predaje cez transparentné medzinárodné tendre v prospech strategických západných investorov za Dzurindu (proti ktorým útočil a nazýval ich ekonomickou vlastizradou), alebo jeho nesúťažný, priamy predaj akcií Slovak Telekomu Nemcom.

Ak mal na mysli posledne menovanú transakciu, potom naozaj nechápem, prečo sa k tomu neprihlásil ako k „skutočnej privatizácii“, pretože vo vládnych dokumentoch sa táto transakcia nenazýva privatizáciou, ale „zmena formy štátnych aktív“.

Možno mu krivdím

Možno je však všetko inak, možno mu krivdím. Možno na príklade Grécka pochopil, že skutočné reformy sú naozaj potrebné a že ak by na Slovensku od roku 1989 vládol len on (a prípadne ešte Mečiar zvaný LenOn), tak by dnes Slovensko bolo na tom ešte horšie ako Grécko. Dokonca určite horšie, pretože by nebolo v Európskej únii a ani v eurozóne, takže by na tom bolo asi ako dnes ťažko skúšaná Ukrajina.

Uvidíme, Robert Fico ešte stále má možnosť robiť „skutočné reformy“ a dokonca by sa ešte našlo aj niečo na „skutočnú privatizáciu“. Napríklad letisko. Good luck!

Slovenskí branci, extrémisti

tags:vaccine

https://dennikn.sk/170865/boli-sme-za-utecencami-utekam-lebo-doma-mam-na-ranajky-bomby/?ref=weeklynewsletter

V deň návratu reportérov Denníka N zo srbsko-maďarskej hranice, v
stredu tohto týždňa, zadržali maďarskí policajti na hranici 1141
ilegálnych migrantov  z Afganistanu, Pakistanu a zo Sýrie. Umiestnili
ich v dedine Röszke, ktorá sa spomína aj v tejto reportáži. Utečenci sa vo štvrtok vzbúrili, zasahovať musel vrtuľník a vyše dvadsať policajných vozidiel. Rodiny utečencov s malými deťmi rozviezli po táboroch v Maďarsku.

http://www.aktuality.sk/clanok/278085/komentar-problem-je-vzdy-medzi-klavesnicou-a-stolickou/

Vážení čitatelia, do schránky nám každý deň posielate spravidla dva typy e-mailov; jeden v duchu, že sme idioti: poplatní Západu, svetovému židovskému spiknutiu alebo ukrajinským fašistom, a v tom druhom nás zase obviňujete, že sme cenzori, na ktorých sa nehrabe žiadne ministerstvo propagandy z čias Tretej ríše.

Nebudem Vás presviedčať o tom, že čo i len jedna z týchto domnienok sa míľami vyhýba pravde ako Fico odpovedi na pobyt v nehnuteľnosti na Vazovovej.

Faktom ale zostáva, že mnohí z Vás zabudli alebo účelovo ignorujú význam pojmu diskusia.

To, čo tam neraz niektorí jednotlivci predvádzajú (a hneď v úvode podotýkam – česť výnimkam) má ďaleko od kultivovanej polemiky. Niektoré diskusné príspevky napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu, ich gramatika je na úrovni nedokončenej ZDŠ-ky a úroveň nepresahuje piatu cenovú skupinu.

Takéto diskusie zakazujeme. Prečo?

Stačí, keď je predmetný článok o Rómoch, homosexuáloch, Ukrajine, Rusku, Putinovi, USA – najnovším trendom sú prisťahovalci – a hneď sa rozsvecujú komentáre hodné mladého gestapáka.

V redakcii sa často snažíme vyhodnotiť rizikovosť témy a podľa toho diskusiu buď ponechať, alebo zrušiť.

V uplynulom čase je to však jedno. Aj v článku o rekonštrukcii lavičky v parku v Ličartovciach sa objavia komentáre, ktoré vyháňajú utečencov do „špinavej diery, z ktorej prišli“, pochopiteľne, trochu inými slovami.

Kultúra z dediny kde sa udiala nedávno policajná razia